Ste vegánskou mamičkou, alebo ešte svojho potomka len čakáte a zaujímate sa o to, ako na tehotenstvo alebo starostlivosť o bábätko v rámci vegánskej filozofie? Edita Slivová je vegánska mamička trojmesačného bábätka a o svoje skúsenosti, znalosti a idey sa s nami rada podelila v milom rozhovore.

[kt_box opacity=”1″ padding_top=”10″ padding_bottom=”10″ padding_left=”10″ padding_right=”10″ min_height=”50″ background=”#e5e5e5″ valign=”middle”]

Objavil/a si už orechové másla?
Sú skvelou a zdravou pochúťkou, dobrým zdrojom proteínov a zdravých tukov. Skvelé len tak, na lyžičku, alebo do smoothie či aj varenia. Najlepšie nakúpiť vo veľkom, výjde ťa to lacnejšie.

Viac o vegánstve a tehotenstve, kojení a výchove detí na rastlinnej strave sa dočítaš v tomto letáku od Vegánskej Společnosti v CZ.

[/kt_box]

Ahoj, povedz nám v krátkosti niečo o sebe a tvojom dieťatku.

Ahojte, no musím porozmýšľať, čo povedať, keď to má byť v krátkosti. Ľudia ma vnímajú ako stále dobre naladenú nekonfliktnú optimistku. Ja sa zase vnímam ako dobrý spoločník. Veľmi rada sa totiž pridám k akémukoľvek zmysluplnému nápadu, rada počúvam druhých a som empatický človek. Nebolo tomu tak však vždy. Táto črta sa vo mne prebúdzala a v podstate sa dotvorila a stala súčasťou mojej persóny nie príliš dávno. Vtedy som pracovala pre jednu spoločnosť distribujúcu nie cruelty-free kozmetiku v Čechách a mala som priateľa v Portugalsku. Kariéra ma veľmi bavila a napĺňala, ale jedného dňa sa mi rozvidnelo pred očami a dá sa povedať, že z hodiny na hodinu som si uvedomila, že všetku svoju energiu dávam do biznisu, ktorý spôsobuje utrpenie druhým, čiže vlastne idem sama proti svojmu presvedčeniu. A tak som sa sťahovala do Portugalska. Z Prahy som odchádzala ešte ako jedna a do Lisabonu som dorazila už v balení dva v jednom . Prvých 6 mesiacov tehotenstva som strávila v Portugalsku, a kým bruško nebolo ešte príliš veľké, sťahovali sme sa na Slovensko, kde som chcela porodiť. Nuž a koncom decembra minulého roku prišiel na svet náš malý Vitor Liam. Je to spokojné a veľmi komunikatívne bábätko..

Ako dlho si vegánkou?

Takmer tri roky.

A tvoje dôvody alebo motivácia sú …

Moje vegánstvo začalo dôvodmi, to je pravda. A tie sa v priebehu času menili a formovali. Potom sa však z vegánstva stala moja voľba. Voľba životného štýlu bez utrpenia a obmedzovania druhých. Voľba plná lásky a pokoja.

Čo tým chcem povedať je, že predtým to bolo na základe nejakého čisto racionálneho rozhodnutia. Neraz mi napríklad pri pohľade na syr tiekli sliny, ale mozog povedal: „HALÓÓÓÓ!“. Teraz je to akoby plne precítené. Akoby u mňa nastalo úplné pochopenie na všetkých úrovniach. Keby predo mňa niekto teraz postavil syrový tanier, tak sa mi orosia oči.

A ako to vyzerá u teba doma? Rosia sa ti oči denne?

Našťastie nie. Bol to práve môj partner Hugo, kto mi vegánstvo predstavil. Spoznali sme sa v Londýne a na prvé stretnutie sme šli do vegetariánskej reštaurácie. Tam som sa ho opýtala, čo vlastne „vegan“ znamená a čo to znamená pre neho. Od toho dňa bolo na svete o jednu vegánku viac. Pretým som vôbec nič o vegánstve ako životnom štýle, ale ani o vegetariánstve ako forme stravovania, nevedela. V mojom blízkom okolí sa za celý môj život nikto taký nevyskytol. A ak sa aj vyskytol, veľmi som tomu vtedy pozornosť nevenovala. Takže doma je to bez sĺz, náš spoločný domov je vegánsky.

Keď vravíš, že si vegánkou tri roky, bola si ňou teda aj počas tvojho tehotenstva. Zisťovala si si nejaké informácie, vzdelávala si sa prostredníctvom nejakých médií alebo si mala nejakú kamarátku vegánku?

Dobrá otázka 🙂 Na začiatok musím povedať, že som človek, ktorý si informácie nezisťuje do zásoby alebo preventívne. Vždy sa nejakou situáciou a jej riešením zaoberám až keď priamo hrozí alebo sa už deje a uprednostňujem informácie od ľudí, ktorí si to „odžili“ na vlastnej koži. Čo sa týka tehotenstva a starostlivosti o bábätko, existujú mraky informácií. Bohužiaľ častokrát nepravdivých, nepresných, mätúcich a nie je výnimkou, že subjektívne názory sú prezentované ako fakty. A to nevravím o tehotenstve vegánok. Pamätám si ako mi moja sestra dala v dobrej viere do rúk knihu, takú fakt tučnú, od obdobia pred tehotenstvom až po hádam prvý rok bábätka s veľa obrázkami a vedeckými odkazmi, no človek by tej knihe fakt veril. Zvedavá som si hneď nalistovala kapitolu o stravovaní a tam prehlásenie typu, že čisto vegetariánske stravovanie predstavuje smrteľné riziko pre plod. Po tejto vete som tú knihu zaklapla a vrátila sestre do poličky. Nedám dopustiť na informácie z prvej ruky. Skutočné situácie skutočných ľudí. Nie reči a vyhlásenia typu: „Známa kamarátky mojej kamarátky..“ alebo „Jedna mamička v Spojených štátoch..“, ktorých sú plné všetky portály a diskusné fóra pre mamičky. Ja som sa celé tehotenstvo snažila čo najviac spoliehať na svoje telo. Som presvedčená o jeho schopnosti riadiť a riešiť veci samo. Otázkou je, či sme schopní mu dobre načúvať a následne plniť jeho priania. Tehotná som bola prvýkrát, kopa vecí bola pre mňa v tomto období nová a častokrát som sa cítila neistá. Svoje postupy som chcela pre istotu konzultovať s niekým, kto už má skúsenosti ako s tehotenstvom, tak aj s alternatívnym životným štýlom, stravovanie nevynímajúc. A tak sme si v Portugalsku našli našu dulu Agátu. Osobu s veľmi otvorenou mysľou, tiež vegetariánka s malou dcérkou. Sprevádzala nás celým tehotenstvom a aj počas pôrodu sme ju mali na telefóne na medzinárodnom hovore 🙂

Vyžadovalo si teda tehotenstvo nejaké zmeny v už spomínanom životnom štýle alebo v stravovaní v porovnaní s obdobím mimo tehotenstva?

Keby som povedala že nevyžadovalo, tak by som klamala. Vyžadovalo. Myslím si, že každé tehotenstvo každej jednej ženy je iné a teda vyžaduje aj iné zmeny alebo aj iné formy zmien. A dokonca aj jedno tehotenstvo jednej ženy vyžaduje v priebehu času kopec zmien. Nie sú to však mega zásadné zmeny. Ak sa pýtaš, či som musela zásadne zmeniť svoj jedálniček alebo či som musela zaradiť nevegetariánske (Edita pojmom vegetariánska strava referuje na stravu *bez akýchkoľvek* živočíšnych prvkov, teda ani mlieko, syr alebo vajcia. Vegánstvo vidí ako životný štýl bez ubližovania, nielen typom diéty, kde vegetariánstvo je len o diéte – vyhýbanie sa jedlám a ingredienciám živočíšneho pôvodu. -pozn. redakcia) potraviny, tak to nie. Jedla som naďalej čisto vegetariánsky a ani zvyšok môjho vegánskeho životného štýlu nebol nijako v konflikte s tehotenstvom. Čo sa v mojom životnom štýle menilo boli veci typu dĺžka a frekvencia spánku, množstvo a forma pohybu, skladba stravy, sociálne vyžitie a podobne.

Ako vyzeral tvoj jedálniček počas tehotenstva a teraz?

Počas tehotenstva vyzeral každú chvíľu inak. Počúvala som svoje telo, ničoho som sa striktne nedržala, žiadnych rád alebo výživových tabuliek. Napríklad prvý trimester som nevedela bez rizika nevoľnosti zjesť nič iné ako ovocie. Banány, ktoré mi predtým vôbec „nešli“, som kupovala denne. Potom niekedy v druhom trimestri prišlo moje paradajkové obdobie (smiech). Boli dni, keď som ich za deň zjedla dve kilá! Len tak, bez ničoho. Proste že, hryziem si tak paradajku. Nijako som sa neobmedzovala. Vo všeobecnosti som sa však snažila jesť čo najpestrejšie a uprednostňovala som surové potraviny pred varenými. Tehotenstvo ma naučilo najmä jesť oveľa častejšie. Akonáhle som ignorovala čo i len malý pocit hladu, s následujúcim jedlom prišla aj nevoľnosť. Takže bez jablka v kabelke som nedala ani ranu Väčšinu mojej stravy teda tvorila surová zelenina, ovocie, oriešky a semiačka. A keď som si nebola istá, zaradila som doplnky stravy. Pre istotu. Odkedy je Vituško na svete, tak nemám nijak špeciálne chute. V podstate som sa vrátila k jedálničku, aký som mala aj pred tehotenstvom. Jem čokoľvek, na čo dostanem chuť, v množstve, ktoré ma uspokojí. A naďalej pijem veľa vody.

Aké doplnky stravy si užívala?

Užívala som to, čo každá iná tehotná žena. V tehotenstve sú dôležité vitamíny skupiny B, najviac sa prízvukuje kyselina listová, teda B9, potom vitamín D a ďalej omega-3. Na doplnky som dbala najmä ten prvý trimester, keď som bola skoro len na ovocí. Vtedy som pre istotu dopĺňala aj železo a vápnik. Od konca druhého trimestra som musela pridať horčík, pretože som už začala mávať falošné kontrakcie – takzvaných poslíčkov. Našla som si biominerály, inak povedané bunkové soli, ktoré telo dokáže využiť rovnako, akoby boli organické. Pretože každý minerál, ktorý je tepelne spracovaný sa z organického premieňa na anorganický a v tele nám je skôr na príťaž než na osoh. Takže minerály som odbavila týmito cmúľacími tabletami, ktoré sú bez obsahu živočíšnych zložiek. A keď zhrniem vitamíny, dopĺňala som B9 a B12 vo forme tabliet a v Portugalsku núdza o slnečné lúče nebola, takže D-vitamín som neriešila. Omegu-3 som dopĺňala ľanovými semiačkami a olejom.

Stretla si sa s nejakou kritikou okolia ohľadom stravovania počas tehotenstva a teraz počas dojčenia?

Neviem či sa to dá nazvať kritikou. Skôr to boli obavy ľudí, ktorým na mne záleží, nie sú vegetariáni a nemajú korektné informácie. Narážali na potrebu proteínov a esenciálnych živín potrebných pre správny vývoj plodu, neskôr pre rast bábätka. Stálo ma to však rovnakú robotu ako v prípade kritiky. Argumentovať a argumentovať 🙂 A vlastne som sa stretla aj s kritikou.. na jednom portále pre mamičky. Hľadala som iné vegánske mamičky, od ktorých som potrebovala pomôcť s mliekom pre Vituška. Namiesto konštruktívnych odpovedí som dostávala klasickú spŕšku ostrých vyjadrení na adresu môjho stravovania. Ľudia majú tendenciu sa do nás „oprieť“ ešte oveľa silnejšie, keď sa jedná o deti. Majú tendenciu chrániť deti pred našimi presvedčeniami. Takže áno, stretla som sa aj s kritikou. Ale na to sme hádam všetci zvyknutí 🙂

Ako teda prebiehalo tvoje tehotenstvo, pôrod a ako idú veci teraz? Skôr myslím z hľadiska vegánstva, rastlinnej stravy, zdravia, energie a podobne.

Ja som mala štandardné, bezproblémové tehotenstvo. Jasné, potýkala som sa s typickými prejavmi tehotenstva typu nevoľnosť, únava a malátnosť, pálenie záhy, bolesti chrbta a podobne, ale bez toho by to nebolo ono. Podľa mňa mi vegánstvo v prekonávaní týchto nepríjemností veľmi pomohlo v zmysle toho, že som hľadala pomoc skôr u matky prírody než u kolegov z farmaceutického priemyslu. Siahala som po bylinných čajoch a odvaroch, homeopatikách. Čo sa môjho pôrodu týka, tam to nakoniec, bohužiaľ, skončilo cisárskym rezom. Veľmi ma však prekvapila moja pomerne rýchla rekonvalescencia. Po cisárskom sa ti v podstate musí zahojiť niekoľko tkanív a to v celkom veľkom rozsahu – maternica, svalovina, koža, nervové spoje,.. . Nebudem sa tváriť, že to bolo bezbolestné. Predtým som žiadnu operáciu nemala, tak neviem porovnať, ale teda prvý týždeň som sa nevedela ani pohnúť, odkráčať na toaletu boli malé vianoce. O ďalšie dva týždne som už niesla sama bábätko vo vajíčku do auta a odšoférovala nás na návštevu k rodičom. A teraz, keď dojčím, tak v podstate som energeticky na tom rovnako ako pred tehotenstvom. Počas tehotenstva ani teraz ma nechytili nijaké choroby s výnimkou tých klasických jesenných a jarných prechladnutí, ktoré sú do pár dní preč. Osobne si myslím, že strava v tomto všetkom zohráva veľkú rolu. Telo sa nemusí zaoberať trávením, ukladaním a následným odbúravaním rôznych látok, ktoré do jedného ľudského tela jednoducho nepatria a môže sa tak venovať iným záležitostiam, alebo nám poskytnúť tú „prebytočnú“ energiu a je potom na nás ako ju spálime.

Čo ma v pôrodnici prekvapilo bolo, že keď som im pri prijme povedala, že mám čisto vegetariánske stravovanie (= žiadne živočíšne ingrediencie a strava -pozn. redakcia), povedali mi, že skúsia spraviť maximum. Evidentne som bola prvá, ktorá im takú požiadavku zadala, pretože diétna sestra sa ma po prevoze na oddelenie šestonedelia po sestričkách pýtala, čo také jem. Mali síce jedálniček s ovo alebo lakto vegetariánskymi jedlami, z ktorého som si mohla vybrať, čisto vegetariánske však nemali. Odkázala som jej, že jem všetko, čo neobsahuje živočíšne produkty a pre istotu som ich vymenovala. Nakoniec som bohužiaľ dostávala tri dni to isté a to tanier tej istej dusenej zeleniny aj na obed aj na večeru, ale vnímam to ako pozitívny krok. Keď sa nás viac bude domáhať vegetariánskej stravy a naučíme diétne sestry čo to o našom stravovaní, tak verím tomu, že za pár rokov sa tam všetky vege mamičky dobre najedia a nebudú odkázané na zásobovanie rodinou.

Komentovali tvoje stravovanie nejako lekári?

V pôrodnici vôbec. Myslím si, že oni ani nevedeli o mojej strave. Nepovažujem za potrebné lekárom sama od seba ohlasovať, že sa vegetariánsky stravujem. Zároveň to však netajím a keď príde reč na stravu, tak sa ozvem. V Portugalsku, kam som chodila do poradní mi odporučili jesť viac mäsa, kvôli železu. Vtedy som im povedala, že som vegán a mäso teda jesť nebudem, že si železo doplním z iných zdrojov. A nemali s tým žiaden problém. Ja si rada s lekármi o strave, keď na ňu príde reč, podiskutujem. Považujem to za dôležité. Možno ma tridsiati budú považovať za blázna a možno tridsiaty prvý sa vďaka našej konverzácii nad tým začne zamýšľať.

Ako sa dívaš na dojčenie a do kedy plánuješ dojčiť?

Na dojčenie sa väčšinou dívam zhora 🙂 ale nie.. Je to jedna prirodzená a krásna interakcia matky a dieťaťa, ktorá má toľko účelov, že je ťažké ich všetky vymenovať. Uspokojuje potrebu hladu, smädu, dodáva potrebné živiny, má termoregulačnú funkciu, sociálnu funkciu, imunizuje a mohla by som pokračovať ďalej. Ja som po tom cisárskom reze najsilnejšie pociťovala, že si tým s Vituškom vytvárame puto, ktoré sa inak zrodí pri prirodzenom pôrode. Po štyroch týždňoch od pôrodu som ale mala problém s dojčením, výrazne mi klesla produkcia mliečka. Vyžadovalo to pomoc laktačnej poradkyne a stálo nás to tri týždne tvrdej driny, zaťatých zubov a nevyhnutná bola aj pomoc od Huga alebo mojej maminy a od veľmi milej vegánskej mamičky Peťky, ktorá nám darovala materské mliečko. Spolu sme to zvládli a dnes sa veselo dojčíme do spokojnosti. Ohľadne dojčenia nič neplánujem. Pokiaľ ja budem mlieko mať, Vituš ho bude ešte chcieť a budeme s tým obaja „v pohode“, tak sa dojčiť budeme. Dojčenie je vďaka všetkým svojím funkciám tak nesmierne individuálna záležitosť, že riadiť sa radami typu ako často alebo ako dlho dojčiť, prípadne do akého veku dieťaťa, je úplne kontraproduktívne a akurát si tým mamička dojčenie ohrozí. Ja by som dnes povedala, nechajte to na svoje dieťa. Ono vie, čo robí. Zariadila to preňho evolúcia.

Vieš čo bola príčina problému s mliečkom v tom štvrtom týždni po pôrode?

Nikdy nevieš definovať presnú príčinu. Ja si myslím, že sa zbehlo viacero faktorov, ktoré to dokopy doviedli to štádia, kedy mlieka začalo ubúdať. V prvom rade je to cisársky rez, telo netuší, čo sa stalo, že dieťa je už na svete a treba ho začať kŕmiť, keďže ho samo von nevypudilo, zároveň vďaka pooperačným bolestiam nie je mamička schopná starať sa o bábätko tak, ako mamička bez operačného zásahu, čo znamená, že trávi s bábätkom menej času, prípadne sa o bábo stará niekto ďalší, čo má veľký vplyv na produkciu mliečka. Ďalším významným faktorom v mojom prípade bolo používanie klobúčika, takej silikónovej násadky na bradavku, ktorá uľahčuje novorodencovi dostať sa k mliečku. Mne totiž v pôrodnici, keď sa Vituš nevedel poriadne prisať, povedali, že nemám „dobré“ bradavky a dali mi tento klobúčik. Keďže som nemala ani tušenie, že to so sebou nesie negatíva, používala som klobúčik celá šťastná, veď malý sa s ním krásne napapal. Lenže používanie tejto pomôcky spôsobuje to, že telo mamičky necíti ústa a najmä sliny dieťatka, čím sa do mozgu nedostávajú potrebné informácie a mozog vyhodnotí satie ako nejakú „haluz“ a pomaly prestane mlieko produkovať. Posledným faktorom v mojom prípade bolo separované nočné spanie – bábätko spalo samo v postieľke hneď vedľa mojej postele. Najprv som nedávala spaniu s bábätkom v posteli veľký význam, odkedy som ale vyskúšala túto alternatívu zistila som, že sa zobudím oveľa skôr, než bábo začne plakať od hladu – ono sa najprv začne tak mrviť od nespokojnosti, ale stále spí. Až keď je hlad veľmi veľký, prebudí ho a začne plakať. Takže v noci som dojčila menej často, čo znižuje produkciu mlieka plus, keď sa bábätko hladom príliš rozrušilo, trvalo mi skoro hodinu znovu ho uspať. Takže mi chýbal spánok, čo je ďalší faktor znižujúci produkciu mlieka. Ako bratia Česi vravia: „podtrženo, sečteno“, vo štvrtom týždni kríza. Ja som si však dojčenie dala ako prioritu a naozaj, následujúce tri týždne boli fyzicky a najmä psychicky namáhavé – veď mi dieťa každé dojčenie vyslovene revalo od nespokojnosti a na prsníku sa metalo, lebo sa učilo piť bez klobúčika, stojí to však za to a hlavne – ide to. Vďaka možnosti kŕmenia umelým mliekom to mnoho mamičiek vzdá skôr, ako by bolo treba. Čo je z môjho uhlu pohľadu veľká škoda ako pre bábätko, tak pre mamičku.

Ako si riešila detskú kozmetiku? Našla si produkty netestované na zvieratách a bez obsahu živočíšnych zložiek jednoducho?

Pravdupovediac som zatiaľ ani nehľadala. Jediné, čo používame sú bio rastlinné oleje a olivové mydlo. Na telíčko kokosový, jojóbový alebo olivový, na zapareninky sa nám osvedčil zase nechtíkový olej. Nijakú ďalšiu kozmetiku sme zatiaľ nepotrebovali. Ale pokiaľ viem, tak na trhu sú značky vegan kozmetiky, ktoré sú aj pre najmenšie detičky.

A čo napríklad plienky – čítal som, že veľa značiek testuje chemikálie použité v plienkach na zvieratách. Plus z ekologického hľadiska tvoria veľa odpadu, napríklad v porovnaní so starým spôsobom – textilnými plienkami.

Hej, je to pravda. Látkové plienky v tomto ohľade vedú, plus je to lepšie aj pre samotné bábätko – veď má v tej zmesi chémie zatvorený zadok celý deň aj noc… Asi nič príjemné, že? Na trhu už sú všelijaké vymoženosti, nie je to len o tých klasických štvorcových bielych plienkach, ktoré si pamätáme z našich čias. Existujú napríklad plienky, ktoré majú skoro totožný vzhľad s jednorázovkami, tiež sú priedušné, zároveň nepriepustné a majú vnútornú saciu vrstvu, ktorá tekutinu nepustí naspäť k pokožke. A po použití šup, hodíš do pračky, pridáš eko prostriedky a tešíš sa, že robíš niečo pozitívne pre bábo aj pre ekológiu. A tiež je tu vždy možnosť bezplienkovej komunikačnej metódy, kedy nepoužívaš plienky vôbec. Vnímaš signály od dieťatka, kedy potrebuje „na malú“ či „na veľkú“ a jednoducho ho vezmeš nad umývadlo, vaňu alebo záchod. To by som považovala za úplný top. My sme sa k bezplienkovaniu ešte nedostali, ale platí pravidlo, že čím skôr začneš, tým jednoduchšie to je.

Uvažovala si ďalej nad výchovou a ako to bude, keď bábätko vyrastie a začne vnímať okolie a začnú ho ovplyvňovať nevegánske reklamy a marketing, vplyv okolia?

Jasné, uvažovala. Deti sú veľmi chápavé, čo je častokrát v dnešnej spoločnosti podceňované. Je ich prirodzenosťou, že nemajú rady násilie a nie je výnimkou, keď samy od seba odmietajú napríklad živočíšne potraviny. Ak neodmietajú, je to z nevedomosti alebo preto, lebo si už stihli s jedlom urobiť asociáciu s nejakou, pre nich príjemnou, udalosťou alebo atmosférou. Ja napríklad vždy, keď jem kapustnicu, tak mám v tu ranu takú tú vianočnú pohodičku v sebe. Keď sú deti vo veku, kedy sú ovplyvniteľné marketingom, väčšinou už veľmi dobre chápu aj čo im vravíme my. Mám dve neterky vo veku, kedy už začínajú chápať smrť aj robenie niečoho na úkor iného. Keď maminka jednej z nich odpovedala na otázku, čo to papá tatinko a odpoveď bola úprimná bez akýchkoľvek lží a prikrášľovačiek a znela: také jahniatko, aké sme minule videli bežkať po tráve, malá na to odpovedala, že ona jahniatka nepapá a prosí si hríbiky. Ani sa netrebalo dostať k tomu, akým spôsobom sa to jahňa na ten tanier dostalo. Deti majú fundament. Stačí byť pravdovravný a vysvetľovať. Ako si má malé dieťa v hlave samo uvedomiť, čo je mäsko, mliečko alebo kožený opasok, keď jeho hlavný zdroj informácií mu to nikdy nepovie a samo dokáže vidieť len finálny produkt v obchode napríklad v podobe krabice? Ja osobne vnímam nevysvetlenie pôvodu živočíšnych výrobkov za zavádzanie dieťaťa a zneužívanie jeho dôvery voči mne. Dieťa nemá právo na pravdivé informácie odrážajúce realitu, na základe ktorých si môže samo vybrať? Veľa mojich kamarátov a známych mi už položilo otázku: takže tvoj syn bude nútený vegán? Alebo: takže tvoj syn musí byť teraz vegán, lebo ty si? Odpovedám: A tvoje deti budú nútení nevegáni? A budú pojedať iné živočíšne druhy, za to, že ty to tak robíš? Nášho syna radi necháme urobiť slobodnú voľbu, čo sa jeho stravovania aj životného štýlu týka. Kým bude mať dostatok informácií, ktoré bude môcť zvážiť a bude tejto slobodnej voľby schopný – teda bude rozumieť tomu, čo sa pre ten jeho kelímok jogurtu musí stať – áno, bude žiť v rámci najlepšieho vedomia, svedomia a presvedčenia svojich rodičov. Alebo je zakázané chcieť pre svoje dieťa to, čo ako rodičia považujeme za najviac fungujúce? Určite sa jedného dňa nevyhnem otázke: „Mami, prečo si mi to nepovedala?“ Ale rozhodne ju nechcem počuť v súvislosti s nevedomým zneužívaním iných bytostí.

Čiže ako plánuješ výchovu do budúcna?

Neplánujem nijako 🙂 Nemám presnú predstavu. Je to podobné ako s vegánstvom. Keď som sa stala vegánkou, vydala som sa na cestu, kde som vôbec netušila, čo ma čaká. A so všetkým, čo postupne prichádzalo, som sa potýkala vždy s jasným vedomím, čo je môj fundament, čo je podstata môjho presvedčenia a na základe toho som potom mohla voliť ďalšie kroky. Vo výchove mám zatiaľ jediný fundament. Byť môjmu synovi spoľahlivým sprievodcom životom a to do tej doby, do kedy to bude potrebovať a počas cesty mu ukázať hodnoty, ktoré urobili rozdiel v mojom živote. Hodnoty ako láska, porozumenie, súcit a ľahkosť bytia.

Na záver, je niečo, čo by si našim mamičkám a budúcim mamičkám chcela poradiť?

Uf, toho by bolo! Ale vyberiem len jednu, aby mala dostatočnú váhu. Je skvelé byť v kontakte s inými vegánskymi rodičmi, hlavne pre čerstvejšie vegánky alebo prvorodičky. A to najmä vtedy, keď sa cítime v nejakých oblastiach neisto alebo máme nejaké pochybnosti. Ak nikoho takého v okolí človek nemá, tak je super sa nakontaktovať na skupiny na sociálnych sieťach, kde dostane potrebnú dávku podpory, môže sa konštruktívne poradiť alebo len inšpirovať ostatnými rodičmi vege detí. Mne osobne v tehotenstve veľmi pomohla prítomnosť našej duly a pri probléme s tvorbou mliečka zase facebookova skupina „Maly veg(etari)an“. Byť obklopená ľuďmi podobne zmýšľajúcimi v tomto období je na nezaplatenie 🙂

Ďakujeme ti za super rozhovor a plno užitočných informácií a zároveň želáme veľa zdravia a šťastia s Vitušom 🙂

–Lukas