Veľká časť vegánov je striktne proti presadzovaniu tzv. blahobytu zvierat chovaných vo veľkochovoch, na kožušinových farmách či vo výskumných laboratóriách. Prečo je to tak a aký je rozdiel v týchto dvoch oblastiach? Pozrieme sa na obe strany a nakoniec sa zamyslíme nad najefektívnejším prístupom. Preložené z Animal Liberation Front s pridaním nášho pohľadu a poznámok.

Ak by sme chceli rozdiel medzi právami zvierat a blahobytom zvierat zhrnúť do jednej vety, vyzeralo by to približne takto: „Bojovníci za práva zvierat bojujú za odstránenie a zákaz klietok, zatiaľ čo welfaristi bojujú za väčšie klietky.“

Objavil/a si už orechové másla?
Sú skvelou a zdravou pochúťkou, dobrým zdrojom proteínov a zdravých tukov. Skvelé len tak, na lyžičku, alebo do smoothie či aj varenia. Najlepšie nakúpiť vo veľkom, výjde ťa to lacnejšie.

Využívanie a používanie zvierat ľuďmi v akomkoľvek smere je morálne zlé a neakceptovateľné, tvrdia tí, ktorí sú za uznanie práv zvierat. Tí, čo bojujú za zlepšenie podmienok zvierat využívaných pre blaho ľudí, považujú za akceptovateľné toto využívanie, ale za podmienok, že bude utrpenie zvierat znížené na minimum a budú tak konať len ak požadovaný výsledok nebude možné dosiahnuť žiadnym iným spôsobom.

Dochádza znížením utrpenia zvierat k odstráneniu zla na nich páchaného? Ak konáme zlé veci humánnejšie, nie sú o nič menej zlé. Ešte jednoduchšie povedané – zviera chované na takzvanej bio farme s voľným výbehom je zabité na rovnakom bitúnku, rovnako predčasne a za rovnako krutých podmienok ako zviera chované na veľkofarme.

Podmienky_chovu_hospodarskych_zvierat_nov_html_3c0b8b82

Potrebujú zvieratá práva?

Ochrana zvierat je možná aj bez uznania práv zvieratám. Dobrým morálnym cítením dokážeme akceptovať ich potreby a pristupovať k nim ako k cítiacim a žijúcim bytostiam, ktoré si zaslúžia žiť svoj život v súlade s prírodou.

Prečo teda práva zvierat?

Veľa milovníkov zvierat tvrdí, že zvieratá by mali byť nielen chránené, ale majú tiež svoje práva, ktoré musíme rešpektovať. Práva sú dôležitejšie ako záujmy, pretože právo je niečo, čo musí byť akceptované ostatnými a to pod silou zákona. Ak teda zvieratá majú práva, je samozrejmé, že existujú hranice toho, čo si ako ľudia môžeme a nemôžeme k zvieratám dovoliť, pretože ich prekročením práva zvierat porušujeme.

Práva zvierat vs. práva ľudí

Netvrdíme samozrejme, že zvieratá by mali mať rovnaké práva ako ľudia. Dávať im napríklad právo voliť či právo na slobodné vierovyznanie by bolo trochu odveci. 🙂 Existuje však škála práv, ktoré sú uznané ľuďom a mali by platiť rovnako aj pre zvieratá, nakoľko ide viac-menej o potreby spoločné pre všetky živočíchy:

          1. neľudské živočíchy sú vnímajúce bytosti, nie stroje či veci

          2. neľudské živočíchy majú vlastné záujmy

          3. ľudské živočíchy by mali akceptovať záujmy tých neľudských

          4. ľudské živočíchy by nemali využívať tie neľudské

          5. ľudské živočíchy by sa nemali k neľudským správať ako k veciam

          6. ľudské živočíchy by nemali zabíjať neľudské živočíchy

          7. najdôležitejším právom, ktoré je potrebné uznať, je právo neľudského živočícha na život, pretože všetky ostatné práva možno obísť zabitím tohto živočícha

animal liberation frontIste, uznaním toho, že zvieratá majú práva dôjde k obmedzeniu niektorých pohodlných ľudských zvykov ako jedenie živočíšnych produktov či nosenie kože zvierat, takisto k istému obmedzeniu v oblasti výskumu, pretože využívanie zvierat v laboratóriách bude zakázané. Dnes však veda pokročila natoľko, že už samotní výskumníci čoraz častejšie tvrdia, že vivisekčné testy na zvieratách a ich využívanie pre výskum sú nielen zbytočné, ale aj bezvýznamné. Takisto ostatné sféry využívania zvierat sú len otázkou zmeny zvyku, pretože každú jednu výživnú hodnotu získavanú zo zvyku zo živočíšnych zdrojov vieme získať aj zo zdroja rastlinného (a to bez škodlivých vedľajších zložiek ako cholesterol, nezdravé tuky atď.), rovnako ako odev z kožušiny nás zahreje odev zo syntetických či rastlinných materiálov a cirkusy sú zábavné aj bez zotročovania zvierat.

Presvedčenie bojovníkov za blahobyt zvierat: Nie je nič zlé na využívaní zvierat pre dobro ľudí. Čo je zlé, je bezohľadné vykorisťovanie. Musíme byť súcitní a upustiť od spôsobovania všetkého nepotrebného utrpenia zvieratám.

Presvedčenie bojovníkov za práva zvierat: Využívanie zvierat pre dobro ľudí je zlé. Kým súcit je skvelá vlastnosť, cieľ bojovníkov za práva zvierat je jednoduchý: všetky inštitúcie, ktoré využívajú zvieratá pre dobro ľudí musia byť zrušené a zakázané.

Samozrejme je dôležité sa na vec pozrieť triezvo a stanoviť si za cieľ to, čo najviac a reálne dokáže znížiť utrpenie zvierat dnes. Začať pracovať na najhorších oblastiach, ako sú veľkochovy, klietkové chovy a masová výroba živočíšnych produktov. Všetky typy utrpenia zvierat sú zlé, no niektoré postihujú vyšší, iné nižší počet zvierat – preto je najlepšie začať tam, kde dosiahneme čo najlepšie výsledky, ktoré sú dlhodobo udržateľné a realistické. Úplná abolícia všetkých typov využívania zvierat je príliš utopická, no určite vieme znížiť mieru, do akej využívame a zneužívame zvieratá v náš prospech.

zdroj: Animal Liberation Front

Pozn. na záver.: Autor pôvodného článku v jednom odseku zastáva názor, že práva si zaslúžia len zvieratá, ktoré „majú aj biografiu, nielen biológiu“ a sú schopné si pamätať, plánovať atď. Nestotožňujeme sa s týmto názorom, pretože podľa nás si ochranu zaslúžia všetky zvieratá schopné cítiť a vnímať emócie ako strach, či bolesť.