V tejto sekcii budeme zverejňovať články o právach zvierat a všetkom, čo do nich zapadá.

Práva zvierat, čo to vlastne je?

Je to niečo iné ako len držanie zvierat v lepších podmienkach. Takzvaný animal welfare je dnes často používaný na maskovanie smutného osudu biliónov zvierat, ktoré zomrú pri testoch, na jedlo a iné produkty, ktoré nepotrebujeme.

Animal welfare sa zameriava na spríjemnenie podmienok života zvierat napríklad vo veľkochove alebo v testovacích laboratóriách.

Čiže niečo vo forme “zoberieme ti všetky práva ako bytosti a tvora cítiaceho bolesť a strach, nakoniec ťa zabijeme alebo zomrieš, keď na tebe budeme testovať chemikálie, ale dovtedy ti dáme väčšiu a pohodlnejšiu klietku, aby si mal lepší život v otroctve.”

Z tohto hľadiska je animal welfare len maškaráda, aby sa mohlo pokračovať v krutom vykorisťovaní zvierat.

Takisto napríklad z hľadiska kráv vykorisťovaných na mlieko:

“Budeme ťa celý život používať ako otroka na produkciu mlieka, ale aby sme ti zlepšili život, tak ti dáme väčšiu a trochu čistejšiu klietku.”

Každý inteligentný človek za tým vidí to, čo to je v skutočnosti – snaha veľkých biznisov a korporácií umlčať organizácie, ktoré bojujú za práva zvierat. Samozrejme, že sa nevzdajú svojich profitov, takže nikdy neprestanú zvieratá vykorisťovať a zabíjať, ale za nízke náklady môžu niečo trochu prikrášliť, aby mohli potom velkolepo ukazovať, ako veľmi sa starajú o ich zvieratá.

Ako je to popísané v definícii welfare pre dojnice (kravy držané na produkciu mlieka) v dokumente Slovenského Centra Poľnohospodárskeho Výskumu (str. 27):

“Pri ustajnení dojníc s priväzovaním o welfare dojníc rozhoduje predovšetkým zodpovedajúca dĺžka a šírka stojiska, systém priväzovania a podlaha stojiska. Ak sú dojnice ustajnené voľne v ležiskových boxoch, je dôležitá dĺžka a šírka boxov, ako aj ich povrch a tvar bočných deliacich zábran. Všetky tieto parametre musia byť dimenzované tak, aby umožňovali nielen pohodlné ležanie, ale aj bezproblémové vstávanie a líhanie. Pre pohodu dojníc sú nie menej dôležité dostatočne
široké pohybové priestory a povrch podlahy.”

Teda veľmi nepriamo tu hovoria, že klietka (box, stojisko) by mala byť trochu väčšia, akým spôsobom ju tam nasilu držia (systém priväzovania), aby si krava mohla aspoň ľahnúť a postaviť sa, keď už nemôže spraviť nič iné. Ale nikto tu nepozerá na to, čo tá krava chce naozaj robiť, a či by si takýto život vybrala.

Welfare (blaho alebo etický chov) má za cieľ dať zvieraťu možnosť “normálne sa správať v dostatočnom priestore spolu so zvieratami rovnakého druhu” – strana 26.

V prvom rade si zoberme, čo je to “normálne sa správať” pre takú kravu. Je to pásť sa na lúke, chodiť hore dole po otvorenom priestranstve, na slnku, sem tam sa ponahánať, ľahnúť si, napiť sa vody. Byť tehotná prirodzene, z vlastného inštinktívneho rozhodnutia a vychovať si svoje teliatko.

A teraz čo je realita kravy v mliekárenskom priemysle? Celý život stráviš v boxe, alebo uzavretom priestore, slnko nevidíš, kŕmia ťa umelou stravou na zvýšenie produkcie. Potom ťa nasilu oplodnia, zavrú do ešte menšej klietky, napoja na mašiny a teliatko ti zoberú do 3 dní. Z tohto hľadiska je veľkosť klietky alebo typ podlahy dosť irelevantná, čo povieš…

Bolo by to takto, keby niekto zamestnával deti alebo by otročil ľudí a na svoju obranu by povedal – ale veď sme im zlepšili životné podmienky, ich klietky sú čistejšie a majú o 1 meter viac miesta. Nie. Problém je ale v tom, ako sa ľudia pozerajú na “iné” tvory. Väčšina ľudí si myslia, že zvieratá sú tu aby nám slúžili. Prečo ale? Pretože sme inteligentnejší? Veľa ľudí vo svete majú nižšie IQ ako iní ľudia. To tým, s vyšším IQ ale nedáva právo tých ostatných zotročiť. A čo tak mentálne postihnutí ľudia? Krava je inteligentnejšia ako oni v niektorých prípadoch. Tiež ale rešpektujeme ich práva, tak ako nepostihnutých ľudí. Pretože každý tvor má právo na dôstojný život. Tak prečo nie zvieratá? Táto planéte je ich, tak ako naša, tak ako všetkých ostatných živých tvorov. Mali by sme ju zdieľať s rešpektom voči všektým tvorom.

Práva zvierat idú oveľa ďalej. Tie už berú zvieratá ako rocnovenné bytosti, ktoré majú právo na život a plnenie svojich naturálnych funkcií, bez ohľadu na to, či su nám užitočné alebo nie. Pretože to, že my sme inteligentnejší (čo je vo veľa prípadoch tiež otázne… v niečom sme lepší, v inom zasa nie. Všetko podľa prostredia a kontextu), to ešte neznamená, že nám iné tvory patria. Tak ako nebudem používať na testy svojho mladšieho brata (pretože som inteligentnejší ako on), takisto nemám právo používať opice, myši a všetky iné tvory.

Neobhajujeme samozrejme práva zvierat úplne ako ľudské práva – napríklad právo voliť… Obhajujeme ale práva zvierat z hľadiska žitia dôstojného života bez utrpenia, kde každý tvor má priestor žiť svoj život tak, ako ho príroda navrhla.

Rozsiahlejšie je to rozpísané v knihe How to do Animal Rights, ktorú si stiahneš na tomto odkaze zdarma, alebo si prečítaj jej sekcie priamo na stránke www.animalethics.org.uk, alebo na Wikistránke ohľadom Práv zvierat.