Nosenie kožuchov sa v minulom storočí stalo symbolom prepychu a luxusu. Tento trend je už našťastie pomaličky na ústupe, avšak stále sa nájdu isté kruhy ľudí, ktoré sa domnievajú, že nosením kožuchov preukazujú isté postavenie v spoločnosti. Čo sa však za týmto módnym doplnkom skrýva v skutočnosti? Každoročne sú v otrasných podmienkach chované a krutým spôsobom usmrcované milióny zvierat kvôli niečomu, čo človek nepotrebuje.

Najstaršou metódou získavania kožušín je lov zvierat vo voľnej prírode. Nebudem sa na tomto mieste venovať lovu tuleňov, o mlátenie mláďat palicami pred očami fur94ich matky. O tejto problematike sa toho povedalo už dosť a na ostatné tzv. kožušinové zvieratá sa často zabúda. Preto sa vráťme do našich zemepisných šírok. Na rôznych miestach, kde sa tieto zvieratá zvyknú vyskytovať, sú uložené pasce, ktoré sú konštruované tak, že po došliapnutí zvieraťa na terčík čeľuste prudko sklapnú a zovrú obeť. Väčšina pascí má čeľuste vybavené ozubením, ktoré znemožňujú únik zvieraťa, čiže okrem bolestivého zovretia spôsobujú zvieraťu aj hlboké zranenia. Zviera sa inštinktívne snaží uvoľniť zovretiu, čo najmä u matiek spôsobuje odhrýzanie končatín. Zvieratá sú aj niekoľko dní vystavené nepriaznivému počasiu, chladu, mrazu a šelmám, bez možnosti sa brániť či uniknúť. Pasce na vodné zvieratá ako sú bobry či norky sú nastavované tak, aby sa zviera utopilo. Kvôli zraneniam zviera, ktorému sa nejakým spôsobom podarí uniknúť teda tak či tak nakoniec v bolestiach zahynie vo voľnej prírode. Väčšinou však padne do rúk lovcovi, ktorý ich ubije na smrť prípadne mu stojí na krku, kým sa neudusí…všetko v záujme čo najmenšieho ďalšieho poškodenia kožušiny.

V Rusku a USA sú ročne zabíjané približne 4 milióny zvierat, v Kanade milión.

Keďže pasce nevedia rozlíšiť druh zvieraťa, až 2/3 ulovených zvierat sú vtáky, mačky, psy, lane, ježkovia a iné zvieratá, ktoré pre lovcov predstavujú obyčajne odpad. Paradoxne vo väčšine krajín vrátane Slovenska je kladenie neselektívnych pascí zakázané, prax je však iná.

kozich-chov02Mnoho ľudí sa domnieva, že chov kožušinových zvierat je humánnejší spôsob získavania kožušín ako lov. V skutočnosti je to len menej nákladný a menej pracný spôsob ako lov v prírode. Zvieratá sú chované v miniatúrnych klietkach o rozmeroch 40x40x40 cm, bez možnosti pohybu či šance uspokojovať svoje prirodzené potreby ako je lov, šplhanie, hrabanie, skákanie, tiež bez akejkoľvek sociálnej interakcie. Zvieratá sú vystavované neustále extrémnym podmienkam, v záujme skvalitnenia kožušiny, pretože platí veľmi jednoduché pravidlo – čím väčší mráz, tým lepšia kožušina. Preto sú chované vo vlhkých a chladných miestnostiach, v horšom prípade vystavené priamemu mrazu bez možnosti úkrytu, s primŕzajúcim spodkom labiek ku klietkam. Svoju prirodzenú potrebu behať si kompenzujú neustálym behaním dookola po klietke, v snahe uniknúť si lámu pazúry o pletivo. Inak samotárske zvieratá sú chované v klietkach po skupinkách čo vedie ku kanibalizmu a extrémnej útočnosti.

fur30

Pokiaľ ide o spôsob usmrcovania, tu platí jediné pravidlo – nepoškodiť kožušinu. Preto sú zvieratá usmrcované buď udusením, výfukovými plynmi, elektrickým prúdom, zlomením väzu prípadne jedom v potrave. Niektoré neodborne vykonané popravy zviera iba omráčia a tak sú sťahované zaživa.

Realita na Slovensku

Na Slovensku sa kožušinový chov zameriava predovšetkým na norky. Na farmách na severe Oravy sú tieto zvieratá chované v klietkach dlhých 90cm, širokých a vysokých 45 cm najčastejšie po troch spolu, pričom zákon povoľuje najviac 2. Prieskum Slobody zvierat potvrdil, že na týchto farmách nie sú ani dodržiavané ani najzákladnejšie legislatívne zakotvené priestorové podmienky chovu kožušinových zvierat.

V okolí Martina sa nachádzajú dve farmy zamerané na chov líšok. V hrozných podmienkach tu žije približne 2000 líšok, chované sú v polorozpadnutých búdkach, kŕmené sú kafilerickým odpadom natretým na pletivo klietky. Neurotické prejavy ako behanie dokola, zúfalé hrabanie a podobne nie sú ničím výnimočným. Napriek tomu, že zákon určuje, že líšky majú mať v klietkach pevnú podlahu, na ktorú si môžu sadnúť, či ľahnúť, realita je iná a líšky chodia po ostrých drôtoch pletiva aj niekoľko rokov.

A na záver jeden štatistický údaj z roku 2001 – na Slovensku máme oficiálne celkovo 6 kožušinových fariem, na ktorých je chovaných dokopy približne 7000 zvierat. Nie je to na tak malú krajinu, ktorá ani len nepatrí k väčším vývozcom kožušín, trošku priveľa?

Viac k situácii na Slovensku nájdete v správe Slobody zvierat tu: http://www.slobodazvierat.sk/Na-Slovensku.65.0.html

kozich-chov09

A koľko životov taký kožuch stojí? Na výrobu jedného kožucha je potrebné usmrtiť a skožkovať napríklad 65 noriek, 130 činčíl, 10 jazvecov, 60 zajacov, 14 vydier, 11 strieborných líšok, 100 veveričiek, 9 bobrov, 15 rysov alebo 125 hranostajov.

Ako teda môžeš pomôcť zmeniť túto alarmujúcu situáciu? Jednoducho. Nekupuj kožuchy, kožušinové a kožené výrobky. Dnes je už množstvo technológií, ktoré dokážu kvalitou konkurovať produktom z kože zvieraťa a to dokonca za nižšiu cenu. Napríklad na tejto stránke nájdeš zoznam českých obchodov, kde si môžeš kúpiť obuv vyrobenú bez akýchkoľvek živočíšnych zložiek. Tak aký zmysel má potom naďalej podporovať tento zbytočný, zastaralý a takisto nevkusný spôsob odievania? Nezabudni – ty bez kožucha žiť môžeš, zviera nie.