V tomto článku nájdeš viac dôkazov o tom, že ľudia nie sú mäsožravce.

2. Ale mäsový priemysel dáva život miliónom sliepok, kráv a ďalších zvierat?

Zamysli sa – je to, čo mäsový priemysel dáva zvieratám, skutočne život? Alebo je to otroctvo, utrpenie, väznenie a násilná smrť. My im život nedávame. My ich vyrábame, aby sme ich mohli čím skôr a čím lacnejšie zjesť, použiť na kožuch a podobne. To nie je definícia života.

Druhý problém s týmto názorom je, že na svete je priveľa ľudí a takisto priveľa zvierat, ktoré chováme na zabitie a zjedenie. Takže tým, že rastie počet ľudí, a ich apetít, takisto rastie počet zvierat, ktoré musíme zotročiť, vyrobiť a zabiť. A to má čím ďalej, tým negatívnejší dopad na našu planétu. Viac o tom v článku “Prečo sa stať vegánom“, v sekcii 3 ohľadom našej planéty a životného prostredia.

Objavil/a si už orechové másla?
Sú skvelou a zdravou pochúťkou, dobrým zdrojom proteínov a zdravých tukov. Skvelé len tak, na lyžičku, alebo do smoothie či aj varenia. Najlepšie nakúpiť vo veľkom, výjde ťa to lacnejšie.
vyvážená rastlinná strava nám ponúka celú škálu živín a vitamínov, ktoré naše telo potrebuje a to ešte aj bez nepotrebných a škodlivých látok, ktoré nachádzame v živočíšnej strave. Viac o živinách na stránke “Prečo sa stať vegánom” v sekcii 2 o zdraví.

Vegan Protein Blend od Myprotein.sk
utrpení zvierat v mäsochove a iných typoch vykorisťovania. Takisto si jediný tvor na tejto planéte, ktorý si vie spojiť fakty a to, že máme na výber. Mäso a živočíšna strava a utrpenie a zdravotné problémy, alebo rastlinná strava a žiadne utrpenie, čisté svedomie a lepšie zdravie, či už naše, či našej planéty.

Takže áno, si slobodný človek a teraz poznáš fakty, ktoré veríme, že využiješ na spravenie toho správne ho rozhodnutia.

6. Nie je človek na vrchole potravinového reťazca?

Potravinový reťazec je niečo, čo sme vymysleli my, takže samozrejme, že sa hodíme rovno na vrch…. Ale zamyslime sa nad tým – je človek naozaj nad takým levom alebo iným dravcom, keď sa jedná o porovnanie jedinca k jedincovi? Potravinový reťazec sa mení podľa prostredia. V mestách by sme aj mohli byť na vrchu. Ale určite nie vo vode, v džungli a podobne.

Potravinový reťazec je pri rozoberaní vegánstva, irelevantný. Bez ohľadu na to, kde v potravinovom reťazci sme, dôležité je len jedno – sme jediný tvor na svete, ktorý si vie uvedomiť, že spôsobuje utrpenie a takisto vieme, že to nie je pre naše prežitie nevyhnutné. Ľudia nepotrebujú zabíjať zvieratá na prežitie (v bežných životných podmienkach). Takisto ako máme schopnosť ničenia a otročenia zvierat a prírody,  máme aj schopnosť tvorenia a budovania technológie a procesov, ktoré to môžu všetko zastaviť. A preto by sme ako inteligentné a uvedomelé bytosti mali všetky ostatné organizmy a zvieratá chrániť, nie ich vykorisťovať, otročiť a zabíjať. Počas našej evolúcie ako ľudskej rasy sme prešli z jaskyňe ako lovci až do komplexnej civilizácie inteligentných a tvorivých bytostí. Takže je najvyšší časť spraviť ďalší krok v našej evolúcii a ukázať, že môžme byť ochrancovia tohto sveta a žiť v súlade s prírodou a ďalšími tvormi, nie na ich úkor.

7. A čo hmyz?

Z všeobecného hľadiska, vegánska filozofia je o nespôsobovaní utrpenia na žitie nášho života. Takže to zahŕňa aj neubližovanie všetkým tvorom a prírode, do čoho spadá aj hmyz.

Z užšieho hľadiska by sa dalo argumentovať, že hmyz nemá nervový systém vyvinutý do takej miery, ako zvieratá, takže pokiaľ vieme, necíti bolesť, strach a preto by sa dalo rozoberať, že argumenty, ktoré uvádzame ako dôvod pre vegánstvo, tu už nie sú až také platné. Napríklad, keby celý svet prešiel z jedenia mäsa na jedenie hmyzu, bolo by to lepšie? Z tohto hľadiska (neubližovaniu tvorom, ktorí cítia bolesť a strach), áno. Ale z hľadiska vykorisťovania iných tvorov nie. Pozri si prezentáciu od Marcel Dicke ohľadom možnosti a výhod jedenia hmyzu namiesto zvierat. Je to na každom z nás – naše vlastné osobné rozhodnutie, do akej miery chceme zasahovať do životov iných tvorov, alebo ktoré vidíme ako väčšie zlo. Niekto si môže zvoliť život úplne bez všetkých živočíšnych produktov, vrátane hmyzu, iný prestane používať produkty zo zvierat a vymení ich za produkty z hmyzu. Existujú už napríklad rôzne proteínové prášky z hmyzu. Ak by väčšina sveta prestala zabíjať zvieratá na jedlo, vďaka proteínom a výrobkom z hmyzu, aj to by bol veľký krok z hľadiska znižovania utrpenia zvierat. Cieliť na 100% dokonalosť nie je reálne, je preto lepšie cieliť na elimináciu tých najhorších faktorov, kam patria veľkochovy a bitúnky.

Ale koniec koncov, prečo by sme zabíjali, nech je fyziológia toho tvora akákoľvek, keď nemusíme. Ak si vieme získať všetky dôležité živiny z rastlín, tak využívanie iných tvorov pre stravu nie je potrebné.

8. A čo ľudia žijúci v nehostinných podmienkach pre pestovanie zeleniny, takí Eskimáci napríklad?

Áno, nie všade majú ľudia na výber rôzne druhy zeleniny, orechov a ovocia. Žijú v častiach planéty, ktoré sú nehostinné, v ktorých príroda nemá záujem hostiť nejaké tvory. A toto je ten problém – to, že je na svete priveľa ľudí a tlačíme sa aj tam, kde na život nemáme podmienky, nám nedáva dôvod preto zabíjať zvieratá. Tí istí ľudia by prežili na rastlinnej strave v inej, pohostinnej časti sveta. To, že si vyberajú žiť v nehostinnej časti sveta je ich výber a neospravedlňuje to zabíjanie iných, nevinných tvorov (ktorí sa na život v danej časti sveta prispôsobili a vyžijú z toho, čo im príroda dáva, na čo bolo ich telo stvorené).

Je ale nezmyselné porovnávať Eskimáka, ktorý nemá na výber (a preto je skôr porovnateľný s takým vlkom, ktorý tiež nemá na výber), s ľuďmi žijúcimi v bežnej civilizácii, ktorí si môžu vybrať nejesť mäso.

9. Chápem, že mäso vyžaduje zabíjanie zvierat, ale prečo nejesť mlieko, mliečne výrobky a vajcia?

Mliečny priemysel je pre kravy ešte horším utrpením, ako mäsový. V obidvoch priemysloch to končí smrťou pre kravy, no v mliečnom sú tie kravy v drvivej väčšine prípadov uväznené v klietke a nemajú prístup vonku, sú v kuse napojené na mašiny, ktoré stálym pumpovaním mlieka spôsobujú hnisajúce rany na vemenách. (A časť tohto hnisu končí v mlieku). Ich vemená produkujú až 50l mlieka denne, v porovnaní s normálnou kravou (nie z mliekarenského priemyslu), ktorá vyprodukuje 10l denne. Sú kŕmené hormónmi, na zvýšenie produkcie mlieka, čo spôsobuje obrovské vemeno, zápaly a choroby. Aby krava produkovala mlieko, musí mať teľa – takže ju násilne oplodňujú, a po pôrode jej teľa zoberú niekedy aj do 24 hodín od pôrodu.

A okrem toho, človek je jediný tvor, ktorý pije mlieko aj po čase dojčenia a navyše je to mlieko od iného tvora. Naše telo potrebuje len materinské mlieko a len v období dojčenia. Prečo ľudia hádžu znechutené grimasy pri predstave pitia mlieka od ich mamy v dospelom veku, ked im nevadí piť to isté a navyše od iného tvora?

Drvivá väčšina vajec je takisto výsledkom zotročenia sliepok, ktoré žijú v miniatúrnych klietkach, nikdy v živote nevyjdú na denné svetlo, žijú vo vlastných výkaloch. Zobáky im bolestivo zastrihnú, aby sa neďobali, ich kosti sú oslabené z nedostatku pohybu, často sa lámu, ich telá sú pokryté v nádoroch. Kuriatka – samci, sú hneď po vyliahnutí zabité plynom alebo pomleté na páse za živa, pretože pre vaječný priemysel nemajú hodnotu. Aj takzvané bio vajíčka fungujú podobne – sliepky možno na pár hodín denne vylezú von, ale zvyšok života prežijú aj tak v mizerných podmienkach a otroctve, a kuriatka – samci sú zabíjané takisto.

Skrátka, je to priemysel, a jediným cieľom priemyslu je profit a teda znižovanie nákladov. Takže čím viac mlieka/vajec vedia vyprodukovať, z čo najjednoduchších (čítaj najhorších pre zvieratá) podmienok, tým vyšší profit.

Viac k tomu v článku o Mliekárenskom a o výrobe vajec a nosniciach.

Ak platíš za mlieko a vajcia, tak platíš niekomu, aby tie zvierata zotročil, trápil a nakoniec zabil.

10. Keď môže zabíjať pre mäso lev, prečo nie my?

Lev (a typické mäsožravce) na výber nemá, musí jesť mäso, jeho telo nevie získať živiny z rastlinnej stravy, a je na mäso plne prispôsobené. Ľudia na výber majú, ich telo vie získať všetky živiny z rastlinnej stravy a je prispôsobené oveľa viac na jedenie rastlín a ovocia, ako mäsa. Ľudia rozmýšľajú a majú morálne pravidlá, zvieratá nie, tie majú len inštinkty. Ľudia si vedia uvedomiť, že keď mäso nie je nutné pre ich výživu, tak nemajú dôvod zabíjať a trápiť nevinné tvory. Ľudia sú inteligentnejší a preto majú aj väčšiu morálnu zodpovednosť za svoje činy a ich dopad na prostredie a planétu.

11. “Keby som nebol stvorený na jedenie mäsa, nemal by som tieto tesáky!”

Existuje veľa vážnych problémov s týmto “tesákovým” argumentom, hlavným z nich je to, že už len existencia týchto zubov musí znamenať, že sme stvorení jesť mäso. Realita ale je, že takmer všetky cicavce majú tesáky. Veľa bylinožravcov má silné tesáky, vlastne najväčšie tesáky zo všetkých pozemských zvierat patria poriadnemu bylinožravcovi – hrochovi. Pozrite si 9 hlavných dôvodov, prečo tesáky z nikoho nerobia mäsožrúta – obrázky bylinožravcov s väčšími tesákmi ako mäsožravce…. (anglicky). Viac na túto tému sme rozobrali v článku Človek nič živočíšne nepotrebuje.

12. “Zvieratá nedokážu rozmýšľať ako my, preto si nezaslúžia rovnocenné zaobchádzanie.”

Čo sa týka otázky ako sa pozerať na zvieratá, filozof Jeremy Bentham to vystihol:

Nepýtaj sa, Dokážu rozmýšľať? či, Dokážu rozprávať? ale, Dokážu trpieť?

Naozaj, schopnosť tvora cítiť bolesť a trpieť je to jediné morálne kritérium, ktoré potrebujeme na to, aby sme stanovili, že je potrebné vyhnúť sa, kedykoľvek to je možné, spôsobovaniu utrpenia a bolesti. Koniec koncov, prečo je zlé ubližovať inému človeku? Nie je to preto, že ten človek si to uvedomuje a rozmýšľa, alebo že rozpráva, ale preto, že tiež pociťuje bolesť a strach. Uznávame, že stavy utrpenia sú neakceptovateľné a to odzrkadľujeme v našej legislatíve, ľudí chránime pred akýmkoľvek utrpením a bolesťou. Ale zvieratá trpia a cítia bolesť takisto.

Ďalšou dierou v tomto argumente (že zvieratá nerozmýšľajú na tej istej úrovni ako my), je fakt, že ani ľudia nerozmýšľajú na tej istej úrovni. U niektorých ľudí je schopnosť uvažovania a rozmýšľania rozvinutá menej, ako u zvierat, ktoré zabíjame na jedlo. Napríklad, je vedecky potvrdené, že prasatá sú inteligentnejšie ako 3-ročné deti, že kravy majú rady hlavolamy a prídu na to, ako otvoriť zaistené brány. Sliepky sú schopné zvládnuť matematické rozmýšľanie, ktoré nezvládnu deti do 4 rokov. Kurčatá chápu, na rozdiel od detí, že veci, ktoré zmizli z ich dohľadu, stále existujú a dokážu navigovať podľa slnka. Sliepky vedia rozoznať viac farieb ako ľudia.

pozn. Lukáš – každý tvor vie niečo lepšie a niečo horšie, ako iný, ľudia vedia viac rozmýšľať, ale nevedia lietať ako vtáky, nevedia sa svojpomocne ryť zemou ako taký krtko, nevedia skákať zo stromu na strom ako opice, nevedia napodobňovať zvuky iných tvorov ako vták v Južnej Amerike. Takže vedieť niečo lepšie ako druhý nie je oprávnenie toho druhého zabiť.

 

 

 

13. “Jeme zvieratá už od počiatku ľudstva.”

Prehistorickí ľudia jedli nejaké mäso, to je pravda. Ale detailná analýza vedcom Rob Dunn pre Scientific American zistila, že naši predkovia boli takmer všetci vegetariáni. Ale na druhej strane, je to, čo robili naši predkovia v jaskyni, naozaj relevantné v dnešných úplne iných podmienkach? Nemusíme jesť ako naši predkovia takisto ako nemusíme praktizovať kanibalizmus, znásilňovanie, otroctvo, vraždu, rituálne zabíjanie alebo žiadne iné kruté praktiky, ktoré sú tiež časťou našej histórie.

 

14. “Naše veľké mozgy sa vyvinuli z jedenia mäsa.”

brain-252x300Nature (Navarette 2011). V tomto výskume analyzovali 100 cicavcov, vrátane 23 primátov z hľadiska spojenia medzi ich tráviacim traktom, teda potravou, a veľkosťou ich mozgu. Dospeli k záveru, že veľkosť ľudského mozgu je “výsledkom kombinácie stabilizácie energetických vstupov a presunutia energie z pohybu, rastu a reprodukcie.” Čiže náš mozog rástol, lebo sme našli spôsob, ako presmerovať energiu potrebnú na pohyb a manuálnu prácu, do rozmýšľania.

Takisto by sme mohli argumentovať, že naše mozgy sa vyvinuli na gambling, fajčenie, videohry, alkohol, drogy, sex, násilie a nezdravý fast food. Naše mozgy sa vyvinuli aby vytvorili komplexné spoločnosti, ktoré nám dali Hitlera, Lenina tak ako Gandhiho alebo Da Vinciho.

Našťastie, naše mozgy sú taktiež schopné robiť racionálne a morálne rozhodnutia ohľadom toho, čo je dobré a zlé, čo je správne a nesprávne – pre nás a pre všetko, na čo sa naše rozhodnutia vzťahujú.

 

 

15. “Zvieratá na farmách majú dobrý život, chránime ich, v divočine by ich predsa zjedli predátori.”

Prečítaj si to ešte raz. V divočine by ich zjedli. Ešteže my ich nezjeme čo. V divočine má zviera vlastný život. Vlastný priestor, môže robiť čo chce, množiť sa ako a kedy chce, jesť kedy chce, spať kedy chce. A kde chce. A má šancu žiť svoj život do jeho plnej prírodnej dĺžky – dožiť sa staroby. To, že naňho číha predátor, je malá šanca a patrí to k cyklu jeho života. A v divočine by mali šancu na útek, bojovať a brániť sa. Na farmách túto šancu nemajú. Zviera na farme nemá poriadny priestor, nemôže robiť čo chce, množiť sa kedy a ako chce, jesť kedy chce, spať kedy chce. Jedinú istotu, ktorú zviera na farme má, je istota mizerného života predčasne ukončeného násilnou smrťou.

Ďalší problém s týmto argumentom je, že hospodárske zvieratá by v divočine ani neexistovali. Hospodárske zvieratá sú výsledkom množenia a šľachtenia ľuďmi, aby žili a zomierali na farmách. My ich vlastne vyrábame, aby sme ich zabili. Nejedná sa teda o prípad záchrany, kde úbohé kravy berieme preč z Africkej savany, kde by ich možno zožral lev. My ich posielame na istú smrť a predtým im ešte pre istotu doprajeme mizerný život plný utrpenia.

goats-kid-castrationlifespan_farmed-animals-chartdoplnky potravy alebo náhrady za mäso. Vegánstvo ale nie je o tom. K zdravému životu stačí jesť obilniny, strukoviny, zeleninu, ovocie, orechy a doplniť si B12. Všetky tieto suroviny sú ľahko dostupné, jedia ich ľudia už tisícky rokov, boli stále súčasťou našej diéty. A nie sú drahé. Viac na túto tému v našom článku Porovnanie nákladov na stravu u vegána a nevegána, kde je dokázané, že to v priemere stojí rovnako.

To, že si niekto zvolí drahšiu stravu, je už osobný výber, nie je to o vegánstve, len o osobnej preferencii.

animal-food-production_piechartA Čo vegánstvo a tehotenstvo, dojčenie a výchova dieťaťa?

Veľmi dobre je táto téma popísané v našom interview s vegánskou mamičkou Editou, ktoré podrobne vysvetľuje, ako prebiehalo tehotenstvo, pôrod a dojčenie pre vegánsku mamičku a jej bábätko.

Viac o vegánstve a tehotenstve, kojení a výchove detí na rastlinnej strave sa dočítaš v tomto letáku od Vegánskej Společnosti v CZ.