Je skvelé vidieť ako stúpa záujem o vegánstvo a práva zvierat. Koľko vzniká nových skupín, ktoré bojujú za práva zvierat a za zlepšenie ich životov v dnešnom svete. Čoraz častejšie sa stretávame s udalosťami, protestami alebo kampaňami, ktoré majú všetky jeden cieľ – znížiť či úplne odstrániť utrpenie zvierat. Zároveň je možné vidieť aj veľké množstvo spôsobov, ako sa o to jednotlivé skupiny snažia. Jeden spôsob je účinnejší ako iný, no je ťažké hneď vedieť, ktorý je ten najefektívnejší spôsob aktivizmu za práva zvierat. Na Vegan feste v Brne sme mali možnosť si vypočuť dve prednášky nabité práve takýmito informáciami, z ktorých vytiahneme to najužitočnejšie v tomto článku.

Jednalo sa o prednášky dlhoročného aktivistu Martina Ballucha, zakladateľa Rakúskeho VGT – Verein Gegen Tierfabriken (Spolok proti veľkochovom / fabrikám so zvieratami). Jeho začiatky s právami zvierat siahajú desiatky rokov dozadu, keď sa toto hnutie ešte len zrodilo v Anglicku. Z jeho prednášok je zrejmé, že toho zažil a podnikol veľa – cez priame akcie, protesty, blokády, oslobodenia až po vyjednávanie s politikmi – ktoré prispelo k tomu, že Rakúsko je krajina s najlepšími zákonmi na ochranu zvierat v EU (aj podľa zdroja 2 tu.)

Objavil/a si už orechové másla?
Sú skvelou a zdravou pochúťkou, dobrým zdrojom proteínov a zdravých tukov. Skvelé len tak, na lyžičku, alebo do smoothie či aj varenia. Najlepšie nakúpiť vo veľkom, výjde ťa to lacnejšie.

Cieľom jeho prednášky bolo zdieľať s nami jeho vývoj ako aktivistu – od nahnevaného mladíka, ktorý blokoval transporty zvierat alebo poľovačky v Anglicku, cez začiatky jeho organizácie až po dnešok – jeho organizácia bola založená v roku 1992, dnes má 22.000 platiacich členov (35 EUR ročne) a narába s rozpočtom okolo 1.000.000 EUR. Zamestnáva 27 zamestnancov, má kancelárie v 4 rakúskych mestách, podporuje okolo 400 aktivistov z 11 iných skupín, čo má za výsledok okolo 950 rôznych akcií ročne (3 denne!). Vydáva vlastný magazín a pričinením jeho organizácie boli v rakúskom parlamente presadené viaceré zákony na ochranu zvierat.

Prejdeme si hlavné myšlienky jeho prezentácie:

Agresivita ti možno dá pocit zadosťučinenia, no dlhodobo veľa nezmení.

Jeho minulosť bola agresívna – protestoval, častokrát aj s potyčkami s políciou, niekoľkokrát zranený. Videl ako niektorí aktivisti pri agresívnych protestoch zomreli. Problém s týmto prístupom je ten, že hoci krátkodobo privolá pozornosť na danú tému, no dlhodobo neponúka žiadne riešenia a zároveň robí z aktivistov za práva zvierat menšinu a extrémistov. A názory extrémistov nikdy nedostanú veľkú váhu tam, kde sa o živote zvierat naozaj rozhoduje – u bežných ľudí a v politike.

Ako aktivista, ktorý sa práve zúčastňuje agresívnej akcie možno máš dobrý pocit, že niečo robíš. Ale je potrebné si uvedomiť, že dnešný systém sa nedíva na agresivitu pozitívne. Aj keď to je za dobrú vec, táto agresivita zatieni našu dobrú myšlienku. Ľudia neuvažujú racionálne, ale sociálne – robia to, čo robí väčšina. Na to, aby sa zmenil systém, je potrebné získať väčšinu na svoju stranu. A násilím sa to nepodarí tak ľahko, ako systematickým a inteligentným prístupom.

Ak chceš zmeniť systém, musíš v ňom pracovať.DSC07804 (Medium)

Chceš aby sa niekto zmenil? Musíš s nimi na tejto zmene pracovať – vlastne spolupracovať. Je to takto v biznise, politike či medziľudských vzťahoch. Málokedy sa ti podarí dosiahnuť požadovanú zmenu, ak budeš nadávať a škodiť tomu, komu chceš aby sa zmenil. Efektívnejšie je pristupovať k tomu strategicky – zobrať si k srdcu časom overené rady od ľudí ako Dale Carnegie a uplatniť ich v praxi. Zistiť, ako uvažuje tá druhá strana. Prečo robia, to čo robia a čo im to prináša. Či sa v tom dajú nájsť spoločné body – na ktorých sa zhodnete a budovať na nich. Neútočiť na nich spoza plota, ale snažiť sa s nimi viesť inteligentnú debatu. Využiť médiá v prospech tvojej kampane a myšlienky. Ak vystupuješ profesionálne, dávaš inteligentné argumenty namiesto nadávok, ponúkaš praktické riešenia a pýtaš sa inteligentné otázky, bude ťažšie ťa zasunúť pod koberec ako “menšinového extrémistu”.

Konfrontácia a radikálne kroky len do istej miery – pozor na bod zlomu.

DSC07813 (Medium)Neznamená to, že sa musíš vyhnúť úplne všetkým formám protestu a kontroverzie, len je dôležité, aby to bola spoločensky akceptovaná forma. Ak rozbiješ okno na McDonalds, veľa tým nedosiahneš. Ale ak sa tam postavíš s letákmi, bannermi a užitočnými informáciami či argumentami, určite ovplyvníš väčší počet ľudí. A ak z toho vytvoríš celoročnú kampaň, máš oveľa väčšiu šancu dosiahnuť veľkú zmenu.

Tu Martin upozornil na “tipping point” – bod zlomu. Je dobré byť kontroverzný, kým to má pozitívny dopad (ľudia zdieľajú tvoju kampaň, vzbudzuje to pozornosť médií), no pozor na bod zlomu – moment kedy sa to prevrhne a už bude tvoja kampaň príliš “horúca” či príliš radikálna pre väčšinu a médiá. Potom už bude ťažké sa vykopať z diery a budeš musieť venovať veľa úsilia na zachraňovanie a očisťovanie tejto myšlienky, namiesto investovania tejto energie na jej presadenie.

Zmena potrebuje čas, trpezlivosť a vytrvalosť.

Zmena je pomalá – hlavne ak zasahuje hlboko do spoločenských noriem, zvykov, zákonov a politiky. Len sa pozri na to, ako pomaly reaguje svet na environmentálne hrozby – a to prihára pod zadkom priamo ľuďom. Ak sa nevedia hýbať rýchlejšie, aj keď sa to týka práve ich, tak sa nebudú hýbať o nič rýchlejšie, keď sa to týka iných tvorov. To ale neznamená, že sa neoplatí za túto zmenu bojovať. Len je potrebné si uvedomiť, že to chce čas a trpezlivosť, čo ti neskôr ušetrí momenty vyhorenia a pocit bezmocnosti. Ak sa do niečoho pustíš s nadšením, no slepo a bez stratégie či dlhodobej vízie, či plánu a nebudeš si vedomý toho, že to potrvá dlhšie, tak sa púšťaš cestičkou depresie. Nadšenie ťa časom opustí, keďže neuvidíš rýchlu zmenu a priame výsledky tvojej práce. No keď sa hneď na začiatku pripravíš na dlhodobejší boj, tak ťa to neprekvapí.

Tu Martin použil zaujímavý graf – pozri nasledujúce obrázky. Os Y (smeruje nahor) – predstavuje námahu, os X (smeruje doprava) predstavuje cestu k oslobodeniu zvierat. Vľavo hore sú veci, ktoré už sú dnes pre väčšinu ľudí neakceptovateľné (týranie zvierat pre zábavu, zvieracie zápasy). Fialový kruh predstavuje názor väčšiny, ktorý chceme posunúť smerom vpravo hore – vegánstvo, práva zvierat. Je ľahké dostať názor väčšiny doprava, od voľného týrania zvierat k jeho zákazu (aspoň do nejakej miery). Ale je ťažšie ho zasa posunúť ďalej, cez organické mäso, vegetariánstvo až k vegánstvu a oslobodeniu zvierat. No keď ho dostaneme z dnešnej “priehlbiny”, tak už to bude ľahšie.

Martin si za dlhé roky pôsobenia v tejto oblasti otestoval rôzne prístupy, no za najefektívnejší spôsob ako bojovať za práva zvierat považuje strategické, premyslené a dlhodobé kampane, ktoré adresujú konkrétny problém či časť zákona. Jeho odporúčania sú nasledujúce (preložené z obrázku vedľa).

Efektívna stratégia úspešnej kampane:DSC07817 (Medium)

  • sústreď sa na získanie podpory väčšiny, alebo aspoň dobrej časti menšiny
  • sústreď všetky svoje zdroje / skupiny na jednu kampaň, časová miera 10 mesiacov maximálne pre konfrontačné kampane
  • stanov si realistický cieľ, drž sa ho
  • vyber si jedného politického oponenta (pozn. redakcia – toto pomôže pri mediálnych kampaniach – opozícia musí byť niekto reálny, hmotný, s kým sa dá komunikovať, koho vedia vykresliť médiá, nie nehmotný koncept ako celý štát, či systém)
  • nájdi politických spojencov
  • komunikuj s médiami – tému formuluj viac ako medziľudský konflikt (tvoja skupina a spojenci + váš názor vs oponent), menej ako boj za práva zvierat
  • stála a trvalá aktivita – týždenné protesty, nenechávaj problém utíchnuť / zapadnúť prachom

 

Aj keď chceme naše ciele dosiahnuť čo najskôr, je potrebné si uvedomiť, že to je postupný proces. Chceme oslobodiť zvieratá a ukázať svetu, že sa dá žiť aj bez vykorisťovania zvierat, ale žiadať to hneď a bezpodmienečne je kontraproduktívne. Zmena je postupná. Ľudia si zvykajú na novinky alebo sa vzdávajú svojich luxusov a zvykov pomaly, krok za krokom. Preto je potrebné stanoviť si viaceré krátkodobé (ale realistické) méty, ktoré smerujú k hlavnému cieľu. Potom sa sústrediť na každý z týchto krátkodobých cieľov postupne. Toto pravidlo platí, ako pri bežnom projektovom manažmente, tak aj pri aktivizme. Zdvíhať laťku pomaličky a hlavný cieľ sa dostaví automaticky, ako výsledok dosahovania jeho krátkodobých cieľov / míľnikov. Spoločnosť si zvykne na nové status quo, takže ďalší krok sa im nebude zdať taký radikálny, a v koncovom výsledku ani práva zvierat a ich rovnocennosť.