Pred pár rokmi znela predstava steaku, ktorý vznikol v laboratóriu na základe použitia iba DNA zvieraťa, ako z fiktívnej budúcnosti. Predstava sveta, kde konzumácia mäsa nejde ruka v ruke so zabíjaním zvierat, ako to považujeme za bežné a samozrejmé, znela lákavo pre mnohých moralistov a idealistov. Faktom je, že táto forma pestovania mäsa už dávno nie je len fantáziou.

Hovorí sa o tom dlho, ale len teraz prichádzajú prelomové roky, v ktorých sa odomyká možnosť zadovážiť si takýto výrobok- a to už údajne zďaleka nie v nedosiahnuteľnej cene. Práca nadšencov a vedcov stále viac sprístupňuje takéto alternatívy, a štúdie hovoria o možnosti úplnej náhrady mäsových výrobkov z bežného chovu morálne lákavejšími alternatívami, a to už v priebehu nasledujúcich 20 rokov.

Ale čo to pestované mäso vlastne je? Je bezpečné? Ako prebieha jeho výroba? Čo je cieľom tohto nápadu a ako to vyzerá s prístupnosťou u nás a vo svete? Aké ideály a predstavy viedli vedcov k tomuto výskumu a k jeho realizácii? Ide vlastne o skutočné mäso alebo nie? Poďme sa na to spoločne pozrieť.

Objavil/a si už orechové másla?
Sú skvelou a zdravou pochúťkou, dobrým zdrojom proteínov a zdravých tukov. Skvelé len tak, na lyžičku, alebo do smoothie či aj varenia. Najlepšie nakúpiť vo veľkom, výjde ťa to lacnejšie.

Idea pestovaného mäsa

  • Ako hlavná motivácia tohto projektu je uvedené morálne hľadisko. Existuje mnoho ľudí, ktorí by radšej vykročili nenásilnou cestou a sympatizujú s myšlienkami proti masovému zabíjaniu zvierat. Ale vzdať sa mäsa pre vyššie dobro? Nuž, pestované mäso má byť odpoveďou, pretože ide o spojenie nenásilia a produktu ktorý by v zásade nemal predstavovať o nič nižšiu kvalitu ako má bežné mäso ktoré poznáme. Pestované / kultivované mäso je vlastne originál mäsový burger, len bez kravy. Vyrástol sám, z buniek kravy, v skúmavke.

Je táto alternatíva mäsa zdravá?

  • Odpoveď na často kladenú otázku, či ide o umelo vytvorené, a teda menej zdravé výrobky je diskutabilná. Vedci sa zhodujú na fakte, že tento prototyp pestovaného mäsa má byť o niečo zdravšou verziou, a to z jednoduchého dôvodu. Pri výrobe takéhoto mäsa nedochádza k umelému pridávaniu chemikálií- čo sa bohužiaľ nedá povedať o mäsovom priemysle ako takom (antibiotiká pri chove, umelo podporovaný rast svalov zvierat atď ). Polemiky existujú skôr okolo faktu, že množenie buniek v takom rozsahu, ako pri výrobe pestovaného mäsa, nie je prirodzeným spôsobom. Je teda bezpečné? Názor si na to môže vytvoriť každý sám, hlavne na základe sprístupnených faktov ktoré sa stále aktualizujú a vyvíjajú.
  • Prvým faktom je, že ide o skutočné mäso. Čiže ak niekto hľadá alternatívne náhrady mäsa, je potrebné poznamenať, že tu nejde o žiadnu rastlinnú alebo inú náhradu. Ide o skutočné mäso, vytvorené laboratórnym spôsobom. Cieľovou skupinou teda nemajú byť vegetariáni a vegáni, ktorí odmietajú živočíšne produkty úplne. Pointou je takzvané skutočné mäso, vytvorené humánnou formou, pri ktorej nie je potrebné zvieratá zabíjať.
  • K lepšiemu priblíženiu a vysvetleniu toho, či ide alebo nejde o zdravšiu verziu mäsa, možno odkázať na vysvetlenie Marka Posta (Mosa Meat) :

,,Kultivované mäso je rovnaké ako tradičné mäso, takže je rovnako bezpečné a zdravé, potenciálne ešte viac.

Kultivované mäso sa vyrába v sterilnom prostredí. Na druhej strane bitúnky nie sú sterilné, a preto sú náchylnejšie na kontamináciu, ktorá v niektorých prípadoch vedie k ochoreniu potravín. Aj preto sa kultivované mäso nazýva aj “clean meat”.

Pri živočíšnej výrobe existuje tiež nadužívanie antibiotík a rastúce obavy z antimikrobiálnej rezistencie. Pri kultivovanom mäse tento problém mizne.

V niektorých častiach sveta sa hospodárskym zvieratám stále preventívne podávajú antibiotiká, aby sa udržali zdravé v kŕmnych dávkach, alebo aby sa podporil ich rast. Toto zneužívanie antibiotík spôsobuje vznik rezistencie na antibiotiká.

Vegan Protein Blend od Myprotein.sk

Existuje výskum, ktorý ukazuje rastúci počet pacientov prichádzajúcich do nemocníc s bakteriálnymi chorobami, ktoré sú rezistentné na všetky známe spôsoby liečby.

Naproti tomu, pretože sa kultivované mäso vyrába v čistom prostredí, nie je potrebné používať vôbec žiadne antibiotiká.

Existujú tiež tvrdenia, že na výrobu takéhoto mäsa stačí vzorka DNA odobraná napríklad len z pierka sliepky. Rovnako ako tvrdenia, že o tak nenásilnú metódu zas nejde, ale výsledkom môže byť silná redukcia a obmedzenie chovu zvierat . Ako teda prebieha takáto výroba v laboratóriu a do akej miery je nenásilná?

Ako sa vyrába cultured meat / pestované mäso?

  • Zjednodušene ide o proces, ktorý spočíva v odobraní malej čiastky kmeňového tkaniva určitému množstvu zvierat (bez usmrtenia), a následne rast a množenie ich buniek mimo tiel týchto zvierat, pričom svalové bunky sú pestované a rastú v prostredí, tzv. bioreaktore, ktoré by malo byť simuláciou prirodzeného prostredia pre rast svalov zvieraťa.
  • Po dokončení tohto procesu sa vytvorené bunky umiestnia do tzv. gélu, ktorý je z 99% tvorený vodou, čo pomáha bunkám formovať tvar svalových vlákien. Vrodená tendencia svalových buniek ku kontrakcii spôsobuje, že tieto bunky sa začnú hromadiť, a prerastú do malého vlákna svalového tkaniva.
  • Keď sú všetky tieto vlákna spojené dohromady, dostaneme cieľový produkt – mäso.
  • Mäso sa potom môže spracovať pomocou štandardných potravinárskych technológií, napríklad tak, že sa cez mlynček na mäso pripraví mleté ​​hovädzie mäso.
  • Častou otázkou ohľadom tejto výroby je, či proces zahŕňa genetickú modifikáciu, a odpoveď je podľa firmy Marka Posta „nie“. Genetická modifikácia je pre tento proces údajne zbytočná. Bunky robia to, čo by normálne robili vo vnútri zvieraťa, takže ich nie je potrebné nijako programovať ani meniť.
  • Jeden takto umelo vytvorený steak má obsahovať 20 000 svalových buniek vytvorených množením buniek pochádzajúcich z odobratej vzorky.
  • Pri tejto metóde je teda stále potrebný chov určitého množstva zvierat. Profesor Mark Post, považovaný za jedného z priekopníkov tejto idey, tvrdí, že z jednej odobratej vzorky zvieraťa ( údajne o nič viac drastickej ako je odber krvi), je možné vyprodukovať až 10 ton finálneho mäsa.

To znamená, že pri takto vedenej výrobe ide o značný pokrok pri zvieracích chovoch. Má radikálne znížiť množstvo chovaných zvierat. Sympatickým faktom je, že pri odoberaní vzoriek na výrobu je potrebné zdravie a dobrá kondícia zvieraťa- čo vylučuje klietkový chov podporovaný umelými rastovými hormónmi. Vízia je teda taká, že chov zvierat bude zminimalizovaný, a bude zahŕňať väčšiu slobodu a zdravie pri chove. Post hovorí o družstvách a farmách s humánnym zaobchádzaním.

Ktoré firmy sa v súčasnosti reálne venujú tejto výrobe?

  • Súčasne najznámejšími predstaviteľmi firiem ktoré sa venujú pestovanému mäsu sú napríklad Mosa Meat (spomínaný Mark Post), Memphis Meats či inštitúcia New Harvest. Povedzme si niečo málo o menovaných firmách a ich pôsobení.

MOSA MEAT

www.mosameat.com

Meno Mark Post sme už spomínali vyššie.

  • Firma tohto uznávaného muža pôsobí už niekoľko rokov a intenzívne pracujúci vedci neustále zdokonaľujú používané výrobné techniky. Poďme sa na túto firmu pozrieť bližšie.
  • Postov výrobok sa oficiálne prvý krát objavil v roku 2013 v Londýne. Údajne šlo o prvý takto vyrobený hamburger vôbec.
  • Cena výroby tohto produktu však predstavovala až 250 000 eur. To evidentne nie je cena, ktorú by ktokoľvek zaplatil za obed. Napriek tomu sa jeho výroba stretla so zaslúženým úspechom.
  • Na svojej stránke táto firma uvádza, že dôvodom ich snahy je práve morálne a ekologické hľadisko, a tým si získali sympatie pretože súčasná situácia veľkochovov sa stala často konzultovaným a stále zväčšujúcim sa problémom nie len z morálneho hľadiska voči zvieratám, ale aj z ekologického hľadiska voči planéte a v neposlednom rade sa problém týka aj nášho zdravia a mäsa, ktorého súčasná podoba sa od pôvodných štandardov stále vzďaľuje.

Postova vízia teda má zahŕňať aj zdravšiu verziu mäsových výrobkov.

  • Firma Mosa Meat oficiálne potvrdila, že v priebehu najbližších rokov (3-4) hodlá posunúť výrobky na trh v prijateľných cenách.

MEMPHIS MEATS

www.memphismeats.com

  • Memphis Meats je spoločnosť zaoberajúca sa potravinárskou technológiou so sídlom v Berkeley v Kalifornii, ktorej cieľom je pestovať trvalo udržateľné pestované mäso.
  • Spoločnosť založili Uma Valeti, Nicholas Genovese a Will Clem. Valeti, ktorý bol kardiológom a profesorom na Minnesotskej univerzite. Táto spoločnosť vznikla v roku 2015, a jedná sa o súkromnú spoločnosť.Ide o veľkú firmu ktorá si stihla získať svojich sponzorov a darí sa jej rásť. Výrobný proces sa rovná tomu, ktorý sme popisovali vyššie.
  • Táto firma má taktiež za cieľ láskavejší prístup k prírode a zvieratám, priniesť ľuďom kompromisne no šetrne a čisto zhotovené mäso a podporiť tak všetky myšlienke o cruelty- free konzume.
  • Výrobný proces údajne trvá niekoľko týždňov.
  • Memphis Meats sa venuje výrobe viacerých druhov mäsa ( kuracie, kačacie, bravčové, aktuálne pracujú na ďalších…).
  • Táto firma pracuje na americkom trhu, no jej cieľom je globálne dodávanie výrobkov a ich motivácia a sebavedomie naznačuje, že čoskoro sa ich misia stane realitou. Zaujímavé je aj oficiálne vyhlásenie, že ich cieľom je postupne úplne odstrániť zvieratá z výrobného procesu.
  • Ďalším sympatickým cieľom tejto firmy je, že hodlajú priniesť kultivované mäso v cene, ktorá má byť porovnateľná a ideálne aj nižšia ako cena bežných mäsových výrobkov.

NEW HARVEST

www.new-harvest.org

Tento príjemný názov predstavuje inštitúciu, ktorá pôsobí už od roku 2004.

Ide presnejšie o výskumný ústav financovaný darcami, ktorý sa venuje oblasti bunkového poľnohospodárstva a zameriava sa na pokrok vo vedeckom výskume v oblasti pestovaných živočíšnych výrobkov. Zdôrazňuje rastúce environmentálne a etické obavy spojené s priemyselnou živočíšnou výrobou, čo je hlavným dôvodom jej pôsobenia.

Zaujímavé je, že nejde len o mäsové výrobky, ale celkovo živočíšnu výrobu čo zahŕňa aj vajcia a mlieko. Ich snaha a prieskumy smerujú stále vyššie, a ich ambície sú veľké.

Medzi ďalšie spoločnosti venujúce sa takejto výrobe patria napríklad Modern Meadow, Super Meat či Clara Foods a ďalšie.

Zhrnutie

Záujem venovať sa tejto výrobe je stále väčší. Vedci v tom vidia veľmi pozitívny prínos pre spoločnosť, dokonca prísľub možnosti úplnej náhrady mäsa takýmito výrobkami, no to sa už bavíme o ďalekej budúcnosti.Čiže ak si to zhrnieme, pestované mäso má v záujme priniesť benefity čo sa týka zdravia, zníženia chovov čo znamená obmedzenie trápenia zvierat a celkovo ekologicky priateľské výhody. Zároveň prináša prísľub prístupnosti do budúcnosti.

Čo vy? Ochutnali by ste takéto mäso a podporili by ste snahy týchto vedcov? Je vysoko pravdepodobné, že čoskoro sa vám naskytne možnosť.

Použité zdroje:

https://www.merckgroup.com/en/research/science-space/envisioning-tomorrow/scarcity-of-resources/cleanmeat.html

https://www.newfoodmagazine.com/article/117903/cultured-meat/

https://www.mosameat.com/

https://culturedbeef.org/what-cultured-meat