Prečo (dnes ešte) jeme mäso?

Prečo (dnes ešte) jeme mäso?

posted in: Vegánstvo, Zdravá Výživa | 0

Či je ľudské telo vyvinuté na konzumáciu mäsa (a iných živočíšnych produktov) alebo nie, či je to vôbec potrebné v dnešnom svete, kde si vieme rastlinnú stravu ľahko a hojne zabezpečiť, stále nevysvetľuje prečo niektorí ľudia trvajú na konzumácii mäsa. Odpoveď na túto jednoduchú otázku nie je taká zrejmá a nie je to vec, ktorá napadne ľudí ako prvá.

Konzumácia živočíšnych produktov možno začala u primitívnych ľudí z dôvodu núdze – keď si z nejakých dôvodov nenazbierali dosť potravy, tak boli nútení zabiť zviera, aby nezomreli od hladu. Je to dobrý dôvod, prečo jesť mäso v dobe kamennej, no nie dnes. Dnes nám hlad nehrozí (a ak áno, tak z ekonomických a politických dôvodov, nie z dôvodu nedostatku rastlinnej potravy), takže inteligentný dôvod, prečo jeme mäso dnes, to nie je.

Naše telo je nakonfigurované tak, aby hľadalo čo najrýchlejšie spôsoby, ako sa dostať k čo najväčšiemu počtu kalórií za čo najmenej úsilia. Keď bolo prežitie ťažšie, tak to dávalo zmysel – zjedz čokoľvek, čo ti dá potrebné makro- a mikro-živiny, aby si si zabezpečil prežitie na ďalšie dni. Nikde nemáme naprogramované, že to musí byť mäso, len nech to spĺňa vyššie spomenuté kritériá. Toto programovanie našich mozgov sa vyvíjalo státisíce rokov, a stále riadi naše rozhodnutia. V posledných storočiach sa na toto genetické programovanie nalepili rôzne pranostiky, zvyky a tradície. Keďže si ľudia zvykli na jedenie mäsa v ťažkých časoch, ostalo im to aj do dneška, no ich odôvodnenie jedenia mäsa sa zmenilo.

Okrem náboženských zvykov či tradícií rôznych kultúr, ktoré tiež hrajú rolu vo falošnom pocite potreby mäsa, hlavným

Čo je jednému hnus, druhému je delikatesa – všetko je to sila zvyku. To isté platí aj pre párky – nepotrebuješ ich, ale si na nich zvyknutý.

dôvodom konzumácie mäsa u väčšiny ľudí dnes je slepá sila zvyku. Robíme to tak, lebo „sa to takto robí“, lebo to robili ľudia v našom okolí, naši predkovia. Je to istá spoločenská norma – ideš do reštaurácie? Väčšina jedla bude z mäsa. Ideš oslavovať? Podávaj mäso, ukazuje to, že na to máš. Za týmito zvykmi ale nie je žiadne biologické odôvodnenie – naše telo nám nehovorí „jedz mäso“. Hovorí nám „jedz produkty, ktoré ti čo najrýchlejšie a najjednoduchšie dodajú všetky živiny“. A my, s pomocou zvykov, tradícií a spoločenského nátlaku, si vyberáme mäso.

Čo je jednému hnus, druhému je delikatesa – všetko je to sila zvyku. To isté platí aj pre párky – nepotrebuješ ich, ale si na nich zvyknutý.

Ten istý mozog, ktorý hovoril neandrtálcom v drsným podmienkach, aby jedli mamuty, hovorí dnes nám, aby sme jedli pizze a hamburgery – vysoko kalorické jedlá. Pretože je na to zvyknutý a naprogramovaný počas státisícov rokov evolúcie. No keď neandrtálec musel behať po pralese a naháňať mamuta, nám stačí len otvoriť chladničku. Preto je svet čoraz obéznejší – mozgy stále kričia „kalórie, kalórie!“, a tie sú k dispozícii v čoraz horších formách – hamburger so syrom, majonézou a bielym chlebom, pizza, hranolky, sladkosti. Kalorický raj pre mozog, ktorý si ešte nestihol uvedomiť, že už nemusí „kričať“ a nútiť nás konzumovať kalorické jedlá ako počas jeho vývoja.

Túto situáciu ešte sťažujú spoločenské normy a nátlak. My nemáme žiadne biologické nutkanie na jedenie mäsa. Ak by sme mali, tak by sme jedli všetko mäso – od sliepky, cez mačky, psov, papagáje, kone, poníky, hady a všetko, čo žije. Ale ak sa spýtaš kohokoľvek či by si dal na večeru nemeckého ovčiaka, asi sa zhrozí. Jeho telo mu nediktuje aby jedol mäso. Ale niečo mu diktuje, aby jedol istý typ mäsa – sliepku – áno. Kravu – áno. Psa – nie. Mačku – nie.

Čím to asi je? Výchovou. V častiach Číny by povedali áno aj na psa. Prečo oni áno a Európa nie? Lebo u nich je výchova a tradícia iná. Skvelo to ilustruje vývoj bábätka a jeho stravy:

1. materinské mlieko

2. neochutené mäkké a sladké ovocie či zelenina

3. mäso

Prečo, musíme dieťa pomaličky naučiť jesť mäso? Prečo si musí zvykať a musíme ho oklamať formovaním mäsa do tvarov či farieb, ktoré pripomínajú ovocie či zeleninu? Zvieratá v prírode, ktoré sú mäsožravé prejdu z materinského mlieka priamo na mäso. Bylinožravé prejdu z materinského mlieka priamo na rastliny.

Len u ľudí prejde dieťa z materinského mlieka na rastliny a potom ho, pod nátlakom spoločnosti, naučíme jesť a akceptovať mäso. Deti sa nenarodia a nepýtajú si kus kurčaťa, spoločnosť im ho natlačí do úst tak, že tlačí na rodičov normami a zvykmi.

Ako ďalší príklad si zoberme taký kaviár. Málokomu chutí, kým sa nedozvie, že je to spoločensky vysoko hodnotené a luxusné jedlo, tak ho začneme akceptovať ako jedlo.

Chute naberáme z kultúry, nie od prírody. Niekde je zvierací penis, oči alebo celá hlava bežným jedlom, v inej časti sveta to zdvíha žalúdok. Prečo? Všetko to je predsa „mäso“. Každá kultúra si vybrala svoje „mäso“, a to tiež nie z biologickej núdze či potrieb, ale podľa ich zvykov, nepodložených „múdrostí“ (jedz tigrí penis a budeš plodnejší …) a spoločenských noriem.

Zamyslime sa nad tým, či sú tieto zvyky a tradície jedenia mäsa hodné udržiavania a prenášania do ďalších generácií, v dnešnom svete, kde je ľahké si zabezpečiť všetky potrebné živiny bez zabíjania, a s lepším dopadom na zdravie naše a našej planéty.

Follow Lukas:

Cestovateľ, podnikavec a milovník zvierat. Zanechal som skvelú kariéru v Londýne, aby som mohol žiť život bližší mojim ozajstným hodnotám. Od 2012 cestujem po svete, propagujem vegánstvo a žijem si slobodne - po svojom, kdekoľvek. viac na www.posveteposvojom.com