Čo si predstavíš keď niekto spomenie cirkus? Artistov, kaskadérov, klaunov, žonglérov alebo exotické zvieratá či medveďa na bicykli? U mňa je to to prvé – predstavím si šikovných ľudí, ktorí vedia robiť neuveriteľné kúsky. Takto cirkus popisuje aj wikipedia – “A circus is a company of performers that may include clowns, acrobats, trained animals, trapeze acts, musicians, hoopers,tightrope walkers, jugglers, unicyclists, as well as other object manipulation and stunt-oriented artists.”. Veľa rôznych typov vystúpení, kde “trénované zvieratá” sú len jednou položkou. Ako to ale vyzerá vo svete cirkusov dnes?
Ten pomer sa trochu zmenil. Či je to reklama na cirkus (banner, rozhlas) alebo priamo cirkusové vystúpenie – pomer trénované zvieratá vs artisti a iné typy kúskov vykonávané ľuďmi je skôr opačný. Veľa zvierat a ich drezúra, menej artistov a čisto ľudských vystúpení. Je to smutná ukážka nadvlády človeka nad inými tvormi.
Pozrime si napríklad úvodnú stránku Cirkusu Aleš:
Objavil/a si už orechové másla?
Sú skvelou a zdravou pochúťkou, dobrým zdrojom proteínov a zdravých tukov. Skvelé len tak, na lyžičku, alebo do smoothie či aj varenia. Najlepšie nakúpiť vo veľkom, výjde ťa to lacnejšie.
- obrázok v hlavičke – 2 ľudia, aspoň 11 zvierat
- zvyšok stránky – 3 ľudia, aspoň 11 zvierat
- slony, ťavy, tigre, levy, kone
U Cirkusu Berousek je to ešte horšie – na úvodnej strane vidíme 1 človeka, ktorý komanduje asi 15 zvierat.
Ako je všeobecne známe, zvieratá v cirkusoch majú život, ktorý je veľmi vzdialený ich prirodzenému prostrediu, nehľadiac na drsný výcvik, dlhý čas v klietkach a pri preprave, psychologické poruchy. Situáciu zvierat v cirkusoch na Slovensku si môžete pozrieť na stránke venovanej tejto téme.
To dáva podnet na otázky:
Nevie dnes cirkus zaujať bez exotických zvierat?
Mení sa cirkus na pojazdnú ZOO?
Podľa informácií, ktoré nájdeme na ich propagačných materiáloch, je odpoveď na tieto otázky “Áno”. Vyzerá to tak, že cirkus sa opiera o (hlavne exotické) zvieratá, aby prilákal dostatočný počet návštevníkov a teda zarobil na prežitie.
Vytvára nám to situáciu, kde je ťažké zistiť, čo je dôvodom a čo je výsledkom – kto má situáciu pod kontrolou:
- sú to cirkusy, ktoré lákajú ľudí na exotické zvieratá?
- sú to ľudia, ktorí chodia viac do cirkusov, kde sú exotické zvieratá?
Nemôžeme sa sústrediť len na cirkusy a viniť ich z využívania zvierat pre zárobok, pretože vina je rozložená medzi obe strany – cirkusy (ponuka) a ich návštevníkov (dopyt). Tak ako ponuka vie ovplyvniť dopyt, vie aj dopyt tvarovať ponuku. Propagovať sa bude najviac to, čo prinesie najviac peňazí. Z marketingového hľadiska robia cirkusy tú logickú vec – časom otestované praktiky, ktoré priťahujú čo najviac ľudí.
Na druhej strane sú návštevníci cirkusov, ktorí majú rozhodnutie vo svojich rukách – ak prestanú frekventovať cirkusy, kde je veľa zvierat a naopak, začnú dávať svoje peniaze cirkusom, ktoré si zakladajú na šikovnosti svojich artistov, tak zmenia aj cirkusy svoju ponuku a svoj program.
Držanie zvierat prestane byť výnosné a takto ich postupne odchovajú a prejdú na vystúpenia ľudí.
Čo to znamená pre nás, aktivistov?
Je správne poukazovať na nezmyselnosť zneužívania zvierat pre účely zárobku v cirkusoch, poukazovať na ich nesprávne podmienky života či krutý výcvik. Ale je nelogické za to viniť, či útočiť len na cirkusy a ich majiteľov či zamestnancov. Oni to robia viacmenej automaticky – cirkus je biznis, biznis sleduje isté ukazovatele a ide tam, kde sú peniaze návštevníkov.
Je preto veľmi dôležité, ak nie dôležitejšie, sústrediť sa na verejnosť a ich návyky. Poukázať im na nesprávnosť ich rozhodnutia podporovať cirkusy so zvieratami, aby oni sami zmenili krivku dopytu a preniesli ťažisko preč od cirkusov so zvieratami, k cirkusom s ľudskými vystúpeniami a inými podobnými atrakciami bez vykorisťovania zvierat.
Odporúčam sa pri aktivizme za práva cirkusových zvierat sústrediť na návštevníkov cirkusu, robiť to neagresívne a informatívne, aby sme pozitívne oslovili čo najväčší počet zákazníkov cirkusu. To bude mať dlhodobo lepší výsledok pre zvieratá, ako útočenie priamo na cirkusy – ktorí možno aj zvažujú naše argumenty, no ekonómia ich nepustí.
