Aktivisti za práva zvierat sú ľudia z každej vrstvy spoločnosti, vekovej hladiny či životnej filozofie. Spája ich jedna myšlienka – netrápiť zvieratá za účelom profitu, chute, zábavy či módy – teda oslobodiť tvory, ktoré za seba nevedia hovoriť, od trápenia a väznenia. Pozrieme sa, prečo aktivisti napríklad bojujú za cirkusy bez zvierat.

Je dôležité upresniť, že aktivisti za práva zvierat nemajú problém s cirkusmi ako takými. Cirkus a jeho zamestnanci nie sú problémom – robia svoju prácu a zabávajú ľudí, prinášajú úsmev. Aktivisti len nesúhlasia s používaním  zvierat v cirkusoch za účelom zisku. Cirkusy bez zvierat sú skvelou zábavou pre rodiny s deťmi a vlastne hocikoho, žije v nich veľa umelcov, ktorí naozaj dokážu neskutočné kúsky. Všetci títo umelci to robia dobrovoľne a majú za to zaplatené. Zvieratá to robia nedobrovoľne, sú otrokmi tohto biznisu a žijú v podmienkach, ktoré ani zďaleka nepripomínajú prostredie, kde bežne žije lev, slon či ťava.

Objavil/a si už orechové másla?
Sú skvelou a zdravou pochúťkou, dobrým zdrojom proteínov a zdravých tukov. Skvelé len tak, na lyžičku, alebo do smoothie či aj varenia. Najlepšie nakúpiť vo veľkom, výjde ťa to lacnejšie.

Dnes je už všeobecne známe, že na to, aby taký slon alebo tiger predviedol akrobatické kúsky, ktoré mu sú úplne neprirodzené, napríklad skákanie cez ohnivé kruhy a pod., je potrebné toto zviera zlomiť. Lámanie v tomto význame, je orientované na zlomenie duše tohto zvieraťa – vyvolanie rešpektu pred ich trénerom a na to sa používajú rôzne násilné taktiky – od obmedzovania prístupu k jedlu, cez priväzovanie lanami a reťazami, šikanovanie, až po bitku palicami a hákmi.

Okrem bitiek žijú cirkusové zvieratá v stiesnených podmienkach – v klietkach, dlhé hodiny či dni na kamiónoch, pri prevozoch medzi mestami. Zvieratá, ktoré vo svojom prirodzenom prostredí prejdú denne stovky kilometrov majú k životu v ich pomere len krabicu. Aj keď sem tam dostanú výbeh a nejaké konáre na spestrenie, nie je to džungľa, ani tisícky kilometrov prírody, v ktorých by mali žiť prirodzene. Nezabúdajme, že v cirkusoch nie sú aby boli v ochrane pred pytliakmi, ale za účelom parádenia a zárobku.

Argument, že takto pomáhajú ohrozeným druhom zvierat je trochu zvrátený – ak cirkusom záleží na ochrane tigrov, tak nech podporujú svojimi peniazmi ich ochranu priamo, v ich prirodzenom prostredí. Kupovanie, množenie tigrov a iných zvierat za mrežami, ich promenádovanie za peniaze a následovné odpredanie, keď zostarnú, má k ochrane ďaleko. Nemýľme si prvotný zámer ochrany zvierat u aktivistov so snahou prikrášliť ich držanie za mrežami cirkusu tým, že ich takto “chránia”.

Samozrejme, pracovníci cirkusov s týmito zvieratami žijú, je to ich každodenná práca, takže si k nim vytvoria vzťah – tieto bitky a tréning nerobia všetci a veríme, že tieto zvieratá majú svojim spôsobom radi. Ale to nemení dve veci:

  • to, že má niekto rád tigre a exotické zvieratá, mu nedáva právo ich kupovať, držať v klietkach a zarábať na nich. Ak majú naozaj radi exotické zvieratá, tak by podporovali kampane na ich ochranu v ich prirodzenom prostredí, nie kupovali ďalšie do klietok, ktoré potom vycvičia aby im zarobili.
  • cirkus je biznis. Jeho jediným cieľom je zisk, ináč by nefungoval. Pre zisk je potrebné obetovať hocičo – sem zapadá aj kvalita života zvierat. Keby majitelia cirkusov naozaj milovali zvieratá tak ako hovoria, tak by im vytvorili sanktuárium, kde by žili pokojný život bez transportu, drezúry, klietok alebo by ich vôbec nezneužívali pre svoj profit.

Keby majitelia cirkusov naozaj milovali zvieratá tak, ako hovoria, tak by im vytvorili sanktuárium

Toto je nakladanie so zvieratami, ktoré sa ale nevidí pri vystúpeniach. Deje sa v zákulisí. Ale pevne veríme, že sa nájde len málo ľudí, ktorí by toto narábanie so zvieratami podporovali, keby ho videli pred vstupom do cirkusu.

Adekvátny priestor na život pre tigra?
Adekvátny priestor na život pre tigra?

 

Aktivisti za práva zvierat sú bežní ľudia, ktorých odlišuje len to, že spravia o jeden krok viac – svoj nesúhlas s týraním zvierat v cirkuse idú vyjadriť priamo na miesto, vo vlastnom čase. Za vlastné peniaze vyrobia infoletáky alebo bannery, aby ukázali ľuďom, čo sa deje v zákulisí. Títo ľudia si potom môžu spraviť vlastný názor a rozhodnúť sa, či do cirkusu so zvieratami ísť a dať im peniaze na ďalšie väznenie zvierat. Nie je správne, že sa niekedy medzi nimi nájdu radikálnejší aktivisti, ktorí nehľadajú rozumné a dlhodobé riešenie tohto problému, ale rýchle konajú bez zváženia následkov, no zároveň to neznamená, že myšlienka väčšiny, či už pokojných alebo radikálnejších aktivistov je nesprávna.

Na druhej strane plota sú cirkusy a ich majitelia. Sú to zväčša ľudia, ktorí tiež nechcú trápiť nevinné tvory zbytočne. Veľa majiteľov cirkusov sa už rozhodlo proti používaniu zvierat a úspešne fungujú ďalej. Existuje ale ešte niekoľko cirkusov, ktoré  naďalej používajú zvieratá na vystúpenia, aj napriek vedomiu, že verejná mienka ohľadom vykorisťovania zvierat za účelom zábavy a profitu sa obracia proti nim.

Rozumné vedenie cirkusu, v ktorého záujme je ako aj profit, tak aj dobrá verejná mienka o ich biznise – good will, by uvažovalo strategicky a dlhodobo – skôr či neskôr zákon zakáže väznenie zvierat zvierat za účelom profitu, ako je to už vo viacerých krajinách Európy a vo svete. Takže namiesto slepého držania sa barbarských tradícií by hľadeli dopredu, proaktívne hľadali iné spôsoby, ako ľudí zabaviť bez trápenia zvierat. Učili by sa od úspešných cirkusov bez zvierat, energiu a prostriedky by vynakladali na nové akty a predstavenia bez zvierat. No nie všetky cirkusy majú vedenie, ktoré uvažuje strategicky a inteligentne.

Zoberme si napríklad cirkus Aleš, ktorý na otázku:

“Môže byť cirkus zábavný aj bez drezúry, väznenia zvierat v klietkach, bez ich vykorisťovania?”  nevie dať rozumnú odpoveď. Na argumenty ohľadom práv zvierat, ich životného priestoru, ohľadom toho odkiaľ ich berú, čo s nimi spravia, keď už zostárnu a nebudú vedieť vystupovať, cirkus Aleš nemá inteligentné argumenty.

Neodpovedajjú tak, ako by odpovedal dobrý riaditeľ úspešného biznisu, ktorý má dlhodobú víziu, sleduje trendy a vývoj vo svete – napríklad “Sme si vedomí, že tento model biznisu už nie je žiadaný do takej miery, ako v časoch, keď sa na práva zvierat nehľadelo. Naše zvieratá máme radi, preto im nájdeme dobrý domov a svoj biznis posunieme do 21. storočia – cirkus bez zvierat, no ešte zábavnejší”.

Namiesto toho sa argumentovanie vedenia cirkusu Aleš znížilo na úroveň školskej hádky a neschopnosť inteligentne odôvodniť vykorisťovanie zvierat za účelom biznisu skrývajú za nelogické a chybné závery ako priamy útok na osobu a výzor niektorých ochrancov zvierat, na hľadanie škandálov, ktoré s právami zvierat nijako nesúvisia, na vytváranie nelogických konšpiračných teórií a očierňovacie kampane, viď priložený leták.

Cirkus Ales, Presov, letak proti ochrane zvierat2

 

Tento leták je výbornou ukážkou nespôsobilosti vedenia Cirkusu Alex na zodpovedné držanie zvierat a pochopenie myšlienky oslobodenia zvierat od zbytočného väznenia a týrania za účelom profitu. Tento leták dostane každý návštevník cirkusu. Namiesto očierňovania ochrancov zvierat, čo tak ukázať ľuďom zákulisie, tréning a výcvik zvierat?

Tento leták obsahuje toľko základných chýb správnej argumentácie, že vlastne nahráva ochrancom zvierat do karát.

Vyberáme niekoľko ukážok:

  1. Argumentum ad hominem – snaha odviesť pozornosť od argumentov, na ktoré nemajú dobrú odpoveď očierňovaním osoby druhej strany. Za práva zvierat dnes bojujú mladí, starí, bohatí, chudobní, menej vzdelaní, viac vzdelaní, alternatívni či konzervatívní, študenti, pracovníci, vedúci a aj celebrity. No podľa cirkusu Alex sú ochranári zvierat dredatí, s náušnicami v nose, cigaretami v ústach a fľašou alkoholu v ruke. Nie veľmi pekné škatuľkovanie milíónov ľudí po celom svete.
  2. Maľovanie čerta na stenu – straw man fallacy – kde argumenty ochrancov zvierat sú založené na reálnom živote zvierat v cirkusoch, na rozmeroch ich klietok, na nespočetnom množstve fotografií a videí, ktoré ukazujú ich neadekvátne podmienky života, cirkus Aleš sa podujal na vytvorenie konšpiračnej teórie, že ochrancovia zvierat to vlastne robia kvôli peniazom a politickej hre. Ako dôkaz si vybrali jednu nešťastnú situáciu z Čiech, kde jeden človek spreneveril peniaze organizácie na ochranu zvierat. Takáto falošná dichotómia a selektívne argumentovanie či anekdota síce vyzerá pekne na papieri, ale nedokazuje nič o celkovej myšlienke oslobodenia zvierat. To, že sa v každej väčšej skupine ľudí, nech bojujú za čokoľvek, nájde sem tam zhnité jablko neznamená, že celé hnutie a jeho myšlienka sú nesprávne.
  3. Pohrozenie ilogickým a nereálnym výsledkom – slippery slope fallacy – na konci letáku autor hrozí situáciou, čo by sa stalo, ak by ochranári vypustili zvieratá z klietok? Možno sa v zahraničí raz našli aktivisti, ktorí nezvážili svoj postup a naklonili sa takémuto radikálnemu kroku (ktorý ale nie je správny a nehľadí na dobro vypustených zvierat či hľadanie dlhodobého riešenia). To ale neznamená, že každý aktivista bude hneď otvárať klietky levom. Ak sa cirkus rozhodne ukončiť používanie zvierat na vystúpenia, aktivisti im radi pomôžu nájsť dobrý domov pre tieto zvieratá. Pre aktivistov je dôležitá dlhodobá myšlienka – aby cirkusy postupne prestali používať zvieratá, tak, aby ani dané zvieratá nedopadli zle, aby v budúcnosti videli deti v cirkusoch skvelé kúsky a schopnosti ľudí, a neučili sa, že je dobré a vtipné bičovať zvieratá do neprirodzených postojov a baviť sa na nich.

Je smutné vidieť takéto praktiky v oblasti, kde stojí profit na jednej strane proti životu tvorov na druhej. V oblasti, kde by človek čakal, že zdravý rozum a ľudská empatia vyhrá nad slepým chránením starých a dnes už nesprávnych tradícií či foriem biznisu.

Odkaz pre cirkus Aleš – ochranári zvierat vám nechcú pokaziť biznis, váš zdroj príjmov, či životné dielo. Len vám chcú pootvoriť oči a poukázať, že nie je správne držať zvieratá v podmienkach, v akých sú u vás alebo v iných cirkusoch – za účelom profitu. Lev, slon, tiger, ťava a iné exotické zvieratá nemôžu mať dobrý život pri toľkých prevozoch, drezúre a v malých klietkach, aj keď vy sa im v týchto podmienkach možno snažíte spríjemniť pobyt. Ak väzňovi dáte do klietky slamu a sem tam ho pustíte na dvor, stále je to väzeň. Pouvažujte prosím o modele biznisu, ktorý už nebude využívať zvieratá, ale iné zaujímavé vystúpenia a triky na dosiahnutie toho istého výsledku, veď ste predsa kreatívni ľudia a umelci, ktorí sa nemusia spoliehať na exotické zvieratá, aby zaujali.