Merino vlna – odkiaľ je a prečo sa jej vyhnúť

Merino vlna – odkiaľ je a prečo sa jej vyhnúť

posted in: Práva Zvierat | 2

Čoraz častejšie sa v obchodoch stretávame s výrobkami z merino vlny. Pre ľudí má veľa výhod – hreje, nešpiní sa tak rýchlo, dobre vetrá. Málokto ale vie, odkiaľ pochádza a čo obnáša jej výroba – trápenie oviec pri chove, zranenia počas strihania, obrezovanie kože zaživa a nakoniec dlhý a strastiplný transport medzi kontinentami za ich smrťou. Veľa zvierat trpí pre náš komfort – čo nie je nič nové v dnešnom svete. Tu si priblížime priemysel výroby vlny, špecificky merino vlnu a čo obnáša jej produkcia.

zdroj: https://en.wikipedia.org/wiki/Merino

Merino vlna je vlna z Merino rasy ovce, ktorá má špecifické vlastnosti, ako regulácia teploty a takto aj potenia, zahrievanie ale nie prehrievanie tela, dobrá absorbcia vody a ďalšie. Vlastnosti, ktoré ovcu chránia pred elementami a pomáhajú jej prežiť. Tieto vlastnosti merino vlny využívajú vrcholoví športovci, horolezci a ľudia, ktorí sa vystavujú elementom a potrebujú ochranu. V posledných rokoch sa trh s výrobkami z merino vlny rýchlo rozšíril po celom svete a nájdete ich už takmer v každom trekovom obchode.

Toto má za výsledok zintenzívnenie produkcie merino vlny, čo má za výsledok zintenzívnenie = zhoršenie životných podmienok oviec, ktoré za týmto účelom množíme a chováme. Chovajú sa hlavne v Austrálii, Novom Zélande, ale aj v US. Jedná sa asi o 3 milióny oviec ročne (2015 štatistika).

Okrem bežných praktík pri veľkochove zvierat – bežnom zanedbávaní ich životných potrieb, surovým zachádzaním zamestnancami a pod, merino ovce podstupujú ďalšie typy trápenia:

Mulesing – orezávanie kúskov kože okolo chvosta / zadku oviec

3808.mulesing_5F00_COPYRIGHT-PATTY-MARK_2D00_ALV.jpg
zdroj: www.peta.org Patty Mark/ALV.org.au

Jedná sa o zákrok, ktorý má zabrániť infekciám / napadnutiu muchami, ktoré tam nakladú vajíčka. Merino ovce boli šľachtené tak, aby mali zvráskavenú kožu, čo znamená viacej vlny. To ale prinieslo aj tento problém – na viac vlny a naukladanej kože sa nalepia výkaly okolo chvosta, čo priláka muchy. Takže chudák ovca doplatila na naše hranie sa s prírodou. Vyliahnuté larvy jedia tieto ovce zaživa.

Merino priemysel ale rýchlo priniesol lacné riešenie – orezať ovciam kožu v tejto oblasti tak, aby tam vlnu nemali. A keď toto nie je dostatočne hlúpe a zákerné riešenie, tak to radšej robia zaživa, bez umŕtvenia, aby to bolo lacnejšie a rýchlejšie.

Proces spočíva v zviazaní nôh ovečky, obrátia ju hore nohami – na chrbát a zaživa orežú kožu okolo chvosta. Ako alternatívu používajú železné škrtiče, ktoré pripnú na ich kožu a nechajú ju odkrviť a odumrieť. Oba zákroky sú, ako si vieš predstaviť, veľmi bolestivé a stresujúce. Ironické je aj to, že častokrát muchy napadnú tieto otvorené krvavé rany a ovce, ktoré si týmto bolestivým procesom prešli, aj tak zomrú na alebo trpia larvami v ich koži.

Pritom existujú alternatívy bez krvi a bolesti – jednoduchá dezinfekcia, lepšia diéta a staranie sa o nich by zabránili infekciám larvami. Ale to stojí peniaze a biznis je predsa o znižovaní nákladov.

Úmrtia spôsobené nadmerným množstvom vlny

Ovca nepotrebuje toľko vlny, ako má merino ovca. Tie jej majú toľko preto, lebo sme ich tak vyšľachtili. Takže nadmerné množstvo vlny získané za krátku dobu vývoja znamená, že sa mu telo ovce neprispôsobilo a niektoré jedince trpia pod jeho váhou, nadmernou teplotou a tie slabšie aj zomierajú.

Zranenia pri strihaní vlny

Tak ako pri akýchkoľvek ovciach chovaných za účelom produkcie vlny, aj pri strihaní merino oviec prichádza častokrát k zraneniam – pri tomto procese zasa platí, čím rýchlejšie, tým lacnejšie, takže sa nehľadí na ovce a neubližovanie im, ale na počet ostrihaní. Niektorí strihači takto ostrihajú aj 200 oviec za deň. (predpokladajme, že pracuje 10 hodín – to je 20 oviec za hodinu alebo 1 ovca za 3 minúty – len bradu si ľudia holia dlhšie, tu ide o celé telo a hrubú vlnu. A nájdu sa aj štatistiky, ktoré uvádzajú 1 minútu na ostrihanie 1 ovce). Pri rýchlosti ide opatrnosť stranou.

Medzi ďalšie kruté praktiky patrí aj surové narábanie s ovcami pred a počas strihania – vykrúcanie krku a nôh do neprirodzených polôh, aby sa dali rýchlejšie ostrihať, niektorým takto zlomia krk, a stane sa, že ovce pri strihaní zomrú – či to už je šokom, nesprávnym narábaním, nie je celkom známe, ale “stáva sa to” podľa slov pracovníka v tomto priemysle. A pri veľkovýrobe rýchlosť znamená aj stres pre zamestnancov, ktorí si ho častokrát vybíjajú na týchto zvieratách.

Dlhý transport za smťou

Po tom, čo ovce žijú takýto strastiplný život v zajatí, keď ich vlna už nie je dobrej kvality, ich tento priemysel pošle na dlhú cestu buď do Strednej Ázie alebo Severnej Afriky. Tento transport na špinavých lodiach trvá dni až týždne a zvieratá sú vystavené všelijakým neduhom počasia, v pretlačených podmienkach. Nie je divom, že veľa ich počas tohto transportu zomrie. Taktiež zomierajú od hladu, pretože počas transportu im často podávajú jedlo vo forme granúl – na čo nie sú zvyknuté.

Tie, ktoré tento transport prežijú sa tiež nemajú na čo tešiť – nahádžu ich na kamióny a iné typy transportu (v Ázii budú podmienky transportu ešte horšie, ako u nás či v Austrálii – menšie autá, horšie zaobchádzanie so zvieratami). A nakoniec ich zaživa podrežú – pretože sa jedná zväčša o halal mäsový priemysel.

 

A toto všetko pre sveter alebo ponožky?

Pouvažujte nad stojimi nákupmi a potrebami nabudúce v obchodoch…

Zdroje:
www.peta.org a Peta prieskum vlnového priemyslu
www.kb.rspca.org.au
www.wikipedia.org
Follow Lukas:

Cestovateľ, podnikavec a milovník zvierat. Zanechal som skvelú kariéru v Londýne, aby som mohol žiť život bližší mojim ozajstným hodnotám. Od 2012 cestujem po svete, propagujem vegánstvo a žijem si slobodne - po svojom, kdekoľvek. viac na www.posveteposvojom.com

  • Morris

    Dobry den, chcel som sa opytat ci sa jedna o autorsky clanok – ak nie, poprosim nalinkovat original – poslem to do icebreaker, som zvedavy ci to nejako osetruju s dodavatelmi. Dakuje

    • Zdravim Morris,

      Je to volny preklad z viacerych online zdrojov, ktore som uviedol v clanku + nas komentar k tomu.

      Lukas