Ako zvládať svoje chute?

posted in: Vegánstvo, Zdravá Výživa | 1

V našej generácii sa nájde len veľmi málo vegánov od narodenia, ak vôbec. Väčšina z nás prestala jesť živočíšne produkty z rôznych dôvodov až neskôr. Vieme ako chutí mäso, syry, vajcia. Nie je preto nič zvláštne, ak z času na čas dostanete chuť na chlieb so syrom alebo omeletu. Keby som sa držala rady typu “Veď si daj na čo máš chuť. Tvoje telo ti tým naznačuje, že to potrebuje.”, tak by som sa možno nikdy nestala vegetariánkou, vegánkou, moje cievy by sa veselo upchávali a orgány odchádzali jeden po druhom. Nie, vaše telo nie je hlúpe. Len si jeho signály musíte vysvetliť správne.

Čo ak teda dostanem chuť na burger?

Hlavne sa preto necíťte zle. Tým, že máte na niečo chuť, nejdete proti svojmu presvedčeniu. No ak dostanete chuť na mäso, neznamená to, že vaše telo ho naozaj potrebuje. Ono si pýta živiny, ktoré mäso obsahuje a vy ich máte pravdepodobne nedostatok. Porozmýšľajte, čo by vám mohlo chýbať. Je to železo, bielkoviny, tuk? Nájdite si rastlinný zdroj týchto látok. Napríklad, pri nedostatku železa skúste melasu, kel, brokolicu, špenát. Ak vám chýbajú bielkoviny, doprajte si strukoviny, orechy, listovú zeleninu. Zdrojom tuku môže byť avokádo, orechy, za studena lisované oleje. Rastlinná strava vám ponúka všetko, čo potrebujete. Rovnako postupujte aj keď dostanete chuť na syr, mlieko, vajcia. healthy_alternatives_junk_food_large

Do svojich 16 rokov som jedla mäso, veľa mäsa. Z jedného dňa na druhý som sa stala vegetariánkou. Prvý rok som samozrejme mala momenty, keď som dostala strašnú chuť na pečené kura. Aj napriek tomu, že som nevedela ani zďaleka o strave toľko, čo viem teraz, odolala som. Myslím, že po prvom roku sa už neobjavil jediný moment, kedy by som mala chuť na nejaké mäsové jedlo. Teda, tie blbé vtipy štýlu “mmmm, klobása. Nedáš si?” na mňa nielenže neplatia, ale nútia ma pochybovať o chápavosti človeka, ktorý to vypustí z úst. V súčasnosti som už v štádiu “mmmm, tak strašne by som si dala mak.”

Čo ak neodolám a dám si kúsok syra?

Tak sa nič nestane. Nepodpísali ste “zmluvu o vegánstve” svojou vlastnou krvou. Každý jeden človek si tvorí jedálniček podľa toho, čo uzná za vhodné. Niekto nad tým veľa nepremýšľa a zje, čo si “telo vypýta.” Čo, vzhľadom na ponuku na trhu, nie najbezpečnejšie rozhodnutie. Predsa len cukor funguje ako droga a fast food vytvára závislosť. Vaše rozhodnutie prejsť na vegánsku stravu bolo pravdepodobne podmienené tým, že chcete žiť zdravšie, máte hlboko zakorené morálne zásady a seba nevnímate ako superiórnu bytosť. Nech vám iní ľudia vravia čokoľvek, je vedecky podložené, že jeden vegán je pre planétu o veľa menšia záťaž, ako jeden človek, ktorý mäso je. Každý jeden deň robíte niečo pre našu Zem a pre seba. Keď z času na čas zjete vajce alebo si natriete bryndzu na chleba, nič sa nedeje. Neporušili ste nejaký vesmírny kódex vegánstva, neumriete a ani sa nemusíte cítiť, že ste podrazili svoje zásady. Len sa s tým nezdôverujte na vegánskych skupinách na facebooku 🙂 Buďte sami k sebe úprimní.

Ako sa zbaviť chute na sladkosti?

Cukor je síce vegánska potravina, ale netreba to s ním preháňať. Mám odpozorované na sebe, že s vegetariánstvom a neskôr vegánstvom, som to trochu začala preháňať s cukrom a cekovo uhlohydrátmi. Cukor do zdravej životosprávy patrí len v obmedzenom množstve a len z prírodných zdrojov. Ako sa teda vyrovnať s chuťou na sladké? Rozmýšľať, aké živiny obsahuje horalka, asi nie je na mieste. Náhradou sladkostí za ovocie síce spravíte míľový krok vpred, ale
stále ste boj s cukrom nevyhrali. Mne zatiaľ najlepšie fungujú sladké raňajky z ovsených vločiek s banánom, prípadne iným ovocím. Zvyšok dňa mám potom chuť len na zeleninu. Lotusky, oreo ani všeliaké “ovsené” cookies z obchodu mi už nechutia. A to hovorím z pozície človeka, ktorý bol schopný zjesť veľkú milku v priebehu pol hodiny, a to len niečo vyše roka dozadu.

Nenechávajte sa ovládať svojimi chuťami, ovládajte ich vy. Avšak počúvajte, čo vám telo hovorí a vysvetlite si to správne. Buďte k sebe úprimní, nič si nevyčítajte a žite zdravo.

Barbora Ilić, dlhoročná milovníčka zeleniny, písania a cestovania. P1010852Verím, že každý z nás dokáže spraviť svet o kúsok krajším.

 

Follow Lukas:
Cestovateľ, podnikavec a milovník zvierat. Zanechal som skvelú kariéru v Londýne, aby som mohol žiť život bližší mojim ozajstným hodnotám. Od 2012 cestujem po svete, propagujem vegánstvo a žijem si slobodne - po svojom, kdekoľvek. viac na www.posveteposvojom.com