Prečo prestať jesť živočíšne produkty – Fakty

Prečo prestať jesť živočíšne produkty – Fakty

posted in: Ekológia, Vegánstvo | 6

Hoci dôvodov, prečo prestať jesť mäso, mlieko, vajcia, syry a všetky ostatné živočíšne produkty je mnoho, hlavným z nášho hľadiska, je súcit so zvieratami, ktoré trpia a zomierajú pre tieto produkty nepotrebné pre náš život. Je to naša morálna zodpovednosť, ako inteligentného a rozmýšľajúceho tvora, ktorý si vie uvedomiť to, že zbytočne spôsobujeme utrpenie na uspokojenie našich chúťok alebo starých zvykov.

Ale toto morálne hľadisko a súcit nemá každý. Niekto neuvažuje až tak srdcom, ako prakticky – rozumom. A preto som sa rozhodol preložiť skvelý zoznam tvrdých faktov, ktoré dokazujú, že prechod na rastlinnú stravu je to najlepšie, čo pre túto planétu, budúce generácie a zvieratá môžeš spraviť.

Všetky tieto fakty sú preložené zo stránky Faktov filmu Cowspiracy, ktorý takisto silno odporúčam – je plný informácií, ktoré adresujú dnešnú zlú situáciu z enviromentálneho hľadiska, skúma prečo sa to nezlepšuje tak, ako by sa malo a mohlo, čo stojí v ceste, a odporúča tú najlepšiu a najrýchlejšiu cestu k zlepšeniu situácie.

Fakty, ktoré dokazujú, že prechod na rastlinnú stravu – vegánsky spôsob života, je to najlepšie, čo môžeš spraviť:

Veľkochov zvierat je zodpovedný za 18% skleníkových plynov, viac ako všetka doprava na svete.

zdroj: FAO.org

Svetová doprava je zodpovedná za 13% globálnych emisií.

zdroj: Environmental Protection Agency

Dobytok a produkty spojené s ich chovom tvorí najmenej 32 000 miliónov ton oxidu uhličitého (CO2) ročne, čo tvorí 51% celosvetových skleníkových plynov.

zdroj: Worldwatch.org

Metán (plyn vznikajúci keď kravy trávia čo zjedia – kravské prdy), je 25 až 100 krát ničivejší, ako oxid uhličitý (CO2).

zdroj: NASA

Dobytok je zodpovedný za 65% všetkých emisií kysličníka dusitého – skleníkového plynu, ktorý je 296 krát ničivejší, ako oxid uhličitý, a ktorý sa drží v atmosfére 150 rokov.

zdroj: FAO.org

Fracking (Hydraulické vŕtanie pôdy na získanie ropy) spotrebuje medzi 264 až 529 miliárd litrov vody ročne. Zvierací priemysel (veľkochovy) spotrebujú medzi 128 až 287 miliárd litrov vody ročne.

zdroj: (Fracking) Environmental Protection Agency

zdroj: (Zvierací priemysel) Bioscience a US Geological Survey

Poľnohospodárstvo je zodpovedné za 80-90% spotreby vody v Spojených Štátoch.

zdroj: United States Department of Agriculture Economic Research Service

Pestovanie potravín pre dobytok v Spojených štátoch spotrebuje 56% ich vody.

zdroj: Washington DC, Center for Science in the public interest, 2006

 Na výrobu jedného hamburgera je spotrebovaných 2498 litrov vody, čo sa rovná asi koľko vody využije jedna osoba na sprchovanie na 2 mesiace (odhadované 4 minútové sprchy).

zdroj: Environmental Protection Agency a FriendsOfTheRiver.org

Na výrobu pol kila hovädzieho mäsa sa spotrebuje asi 9463 litrov vody.

zdroj: Earthsave.org, Environmental Working Group a Waterfootprint.org

1805 litrov vody je potredných na výrobu pol kila vajec, 3406 litrov vody je potrebných na výrobu syra.

zdroj: “Meateater’s Guide to Climate Change & Health.” Environmental Working Group.

http://www.ewg.org/meateatersguide/interactive-graphic/water/

3785 litrov vody je potrebných na výrobu 3.78 litrov mlieka.

zdroj: “Water trivia facts.” United States Environmental Protection Agency.

http://water.epa.gov/learn/kids/drinkingwater/water_trivia_facts.cfm#_edn11

5% vody v Spojených štátoch spotrebujú domácnosti.
55% vody v Spojených štátoch spotrebujú veľkochovy.

Jacobson, Michael F. “More and Cleaner Water.” In Six Arguments for a Greener Diet: How a More Plant-based Diet Could save Your Health and the Environment. Washington, DC: Center for Science in the Public Interest, 2006.

http://www.cspinet.org/EatingGreen/pdf/arguments4.pdf

Oppenlander, Richard A. Food Choice and Sustainability: Why Buying Local, Eating Less Meat, and Taking Baby Steps Won’t Work. Minneapolis, MN: Langdon Street, 2013. Print.

Mäsový a mliečny priemysel spolu používajú takmer 29% všetkej pitnej vody vo svete.

“Freshwater Abuse and Loss: Where Is It All Going?” Forks Over Knives.

http://www.forksoverknives.com/freshwater-abuse-and-loss-where-is-it-all-go

Dobytok pokrýva 45% suchozemskej plochy (pôdy).

Thornton, Phillip, Mario Herrero, and Polly Ericksen. “Livestock and Climate Change.” Livestock Exchange, no. 3 (2011).

https://cgspace.cgiar.org/bitstream/handle/10568/10601/IssueBrief3.pdf

Veľkochovy a poľnohospodárstvo so zvieratami je hlavným dôvodom za vyhynutím druhov, mŕtvych zón v oceáne, znečistením vody a ničením prirodzeného prostredia.

Oppenlander, Richard A. Food Choice and Sustainability: Why Buying Local, Eating Less Meat, and Taking Baby Steps Won’t Work. . Minneapolis, MN : Langdon Street, 2013. Print.

“What’s the Problem?” United States Environmental Protection Agency.

http://www.epa.gov/region9/animalwaste/problem.html

“Livestock’s Long Shadow: Environmental Issues and Options.” Food and Agriculture Organization of the United Nations. 2006.

http://www.fao.org/docrep/010/a0701e/a0701e00.htm

“Fire Up the Grill for a Mouthwatering Red, White, and Green July 4th.” Worldwatch Institute.

http://www.worldwatch.org/fire-grill-mouthwatering-red-white-and-green-july-4th

Oppenlander, Richard A. “Biodiversity and Food Choice: A Clarification.” Comfortably Unaware. 2012

http://comfortablyunaware.com/blog/biodiversity-and-food-choice-a-clarification/

“Risk Assessment Evaluation for Concentrated Animal Feeding Operations.” U.S. Environmental Protection Agency – Office of Research and Development. 2004.

http://nepis.epa.gov/Exe/ZyPURL.cgi?Dockey=901V0100.txt

Každú minútu, 3,17 milliónov kilogramov exkrementov je vyprodukovaných zvieratami, ktoré Spojené štáty chovajú na jedlo.

“What’s the Problem?” United States Environmental Protection Agency.

http://www.epa.gov/region9/animalwaste/problem.html

“How To Manage Manure.” Healthy Landscapes.

http://www.uri.edu/ce/healthylandscapes/livestock/how_manure_overall.htm

335 million tons of “dry matter” is produced annually by livestock in the US.

“FY-2005 Annual Report Manure and Byproduct Utilization National Program 206.”
USDA Agricultural Research Service. 2008.

http://www.ars.usda.gov/research/programs/programs.htm?np_code=206&docid=13337

Farma s 2500 kravami vyprodukuje asi toľko odpadu (exkrementov), ako mesto s 411000 ľuďmi.

“Risk Assessment Evaluation for Concentrated Animal Feeding Operations.” U.S. Environmental Protection Agency – Office of Research and Development. 2004.

http://nepis.epa.gov/Exe/ZyPURL.cgi?Dockey=901V0100.txt

90 milliónov ton rýb je vytiahnutých z našich oceánov každoročne.

“World Review of Fisheries and Aquaculture.” UNITED NATIONS FOOD AND AGRICULTURE ORGANIZATION (FAO). 2012.

http://www.fao.org/docrep/016/i2727e/i2727e01.pdf

Pri každom 0.5 kg ulovených rýb sa uloví 2.26 kg nechcených rýb a iných morských živočíchov, ktoré sú po smrti vyhodené ako odpad – náhodné zabitia.

“Discards and Bycatch in Shrimp Trawl Fisheries.”
UNITED NATIONS FOOD AND AGRICULTURE ORGANIZATION (FAO).

http://www.fao.org/docrep/W6602E/w6602E09.htm

Takmer 40% rýb ulovených vo svete skončí ako odpad.

Goldenberg, Suzanne. “America’s Nine Most Wasteful Fisheries Named.” The Guardian.

http://www.theguardian.com/environment/2014/mar/20/americas-nine-most-wasteful-fisheries-named

Vedci odhadujú, že takmer 650000 veľrýb, delfínov a tuleňov je zabitých každoročne rybárskymi loďami.

Goldenberg, Suzanne. “America’s Nine Most Wasteful Fisheries Named.” The Guardian.

http://www.theguardian.com/environment/2014/mar/20/americas-nine-most-wasteful-fisheries-named

Veľkochovy a zvierací priemysel je zodpovedný za 91%  deštrukcie Amazonského pralesa.

Oppenlander, Richard A. Food Choice and Sustainability: Why Buying Local, Eating Less Meat, and Taking Baby Steps Won’t Work. . Minneapolis, MN : Langdon Street, 2013. Print.

Margulis, Sergio. Causes of Deforestation of the Brazilian Rainforest. Washington: World Bank Publications, 2003.

https://openknowledge.worldbank.org/handle/10986/15060

Hlavné dôvody ničenia dažďových pralesov sú dobytok a pestovanie žrádla pre nich.

“Livestock impacts on the environment.” Food and agriculture organization of the United Nations (fao). 2006.

http://www.fao.org/ag/magazine/0612sp1.htm

Vyše 10 milliónov hektárov dažďového pralesa sa vyčistilo na pestovanie palmového oleja.

“Indonesia: palm oil expansion unaffected by forest moratorium.” USDA Foreign Agricultural Service. 2013.

http://www.pecad.fas.usda.gov/highlights/2013/06/indonesia/

Vyše 55 miliónov hektárov dažďového pralesa sa vyčistilo pre zvierací priemysel (veľkochovy a pestovanie žrádla pre zvieratá).

“AMAZON DESTRUCTION.” MONGA BAY.

http://rainforests.mongabay.com/amazon/amazon_destruction.html

Kravy vyprodukujú 150 miliárd gallónov metánu za deň.

Ross, Philip. “Cow farts have ‘larger greenhouse gas impact’ than previously thought; methane pushes climate change.” International Business Times. 2013.

http://www.ibtimes.com/cow-farts-have-larger-greenhouse-gas-impact-previously-thought-methane-pushes-climate-change-1487502

V US sa vyprodukuje 130 krát viac exkrementov zo zvierat, ako z ľudí. 1.4 miliárd ton z mäsopriemyslu ročne. 5 ton exkrementov zo zvierat náleží na každú osobu v US.

Animal agriculture: waste management practices. United States General Accounting Office.

http://www.gao.gov/archive/1999/rc99205.pdf

Na každú kravu v mäsovom alebo mliekárenskom priemysle sa použije 0.8 – 2 hektárov pôdy.

Oppenlander, Richard A. Food Choice and Sustainability: Why Buying Local, Eating Less Meat, and Taking Baby Steps Won’t Work. 

Minneapolis, MN: Langdon Street, 2013. Print.

Priemerný američan skonzumuje 95 kg mäsa za rok.

Haney, Shaun. “How much do we eat?” Real agriculture. 2012. (276 lbs)

How Much Meat Do We Eat?

“US meat, poultry production & consumption” American Meat Institute. 2009. (233.9 lbs)

http://www.meatami.com/ht/a/GetDocumentAction/i/48781

Bernard, Neal. “Do we eat too much?” Huffington Post. (200 lbs)

http://www.huffingtonpost.com/neal-barnard-md/american-diet-do-we-eat-too-much_b_805980.html

Skoro polovica územia Spojených štátov sa využíva zvieracím priemyslom / veľkochovmi.
30% suchozemského povrchu (pôdy) celej zeme sa využíva zvieracím priemyslom / veľkochovmi.

Versterby, Marlow; Krupa, Kenneth. “Major uses of land in the United States.” Updated 2012. USDA Economic Research Service.

http://www.ers.usda.gov/publications/sb-statistical-bulletin/sb-973.aspx#.VAoXcl7E8dt

“Rearing cattle produces more greenhouse gases than driving cars, UN report warns.”

UN News Centre, 2006.

Oppenlander, Richard A. Less Meat, and Taking Baby Steps Won’t Work. Minneapolis, MN : Langdon Street, 2013. Print.

Svetová populácia v roku 1812: 1 miliarda; 1912: 1.5 miliárd; 1959: 3 miliardy; 2012: 7 miliárd.

“Human numbers through time.” Nova science programming.

Viac zaujímavých informácií: http://www.worldometers.info/

http://www.pbs.org/wgbh/nova/worldbalance/numb-nf.html

70 miliárd zvierat je vychovaných na farmách a veľkochovoch ročne.Viac ako 6 miliónov zvierat je zabitých na jedlo každú hodinu.

A well-fed world. factory farms.

http://www.awfw.org/factory-farms/

Oppenlander, Richard A. Less Meat, and Taking Baby Steps Won’t Work. Minneapolis, MN : Langdon Street, 2013. Print.

Na celom svete, ľudia vypijú 5.2 miliárd galónov vody a zjedia 21 miliárd libier (9.6 miliárd kg) jedla denne.

Založené na priemernom 0.75 galónov vody a 3 librách (1.3 kg) jedla denne.

Na celom svete, kravy vypijú 45 miliárd galónov vody a zjedia 135 miliárd libier (61.3 miliárd kg) jedla denne.

Kravy, ktoré chováme na jedlo na celom svete, vypijú denne 8.7 krát viac vody a zjedia 6.4 krát viac jedla, ako to, čo potrebujú všetci ľudia na svete.

Založené na priemernom 30 galónov vody a 90 librách jedla denne.

Pôda potrebná na nasýtenie 1 osoby na 1 rok:
Vegán: 688m2
Vegetarián: 3 krát toľko ako vegán
Mäsožravec: 18x toľko ako vegán

“Our food our future.” Earthsave.

http://www.earthsave.org/pdf/ofof2006.pdf

1.5 akrov pôdy vyprodukuje 37,000 libier (16 783 kg) rastlinnej stravy.
1.5 akrov pôdy vyprodukuje 375 libier (170 kg) mäsa.

Produkcia mäsa je 98 krát menej efektívna, ako produkcia rastlinnej stravy.

Oppenlander, Richard A. Less Meat, and Taking Baby Steps Won’t Work. Minneapolis, MN : Langdon Street, 2013. Print.

Osoba, ktorá je len rastlinnú stravu používa 50% menej oxidu uhličitého, 1/11tinu (9%) oleja, 1/13tinu (7.6%) vody a 1/18tinu (5.5%) pôdy v porovnaní z osobou, ktorá je mäso.

CO2: “Dietary greenhouse gas emissions of meat-eaters, fish-eaters, vegetarians and vegans in the UK.” Climactic change, 2014.

http://link.springer.com/article/10.1007%2Fs10584-014-1169-1/fulltext.html

Oil, water: “Sustainability of meat-based and plant-based diets and the environment.”
The American Journal of Clinical Nutrition, 2003.

http://ajcn.nutrition.org/content/78/3/660S.full

Land: “Our food our future.” Earthsave.

http://www.earthsave.org/pdf/ofof2006.pdf

Každý deň, osoba, ktorá je vegánsku (rastlinnú) stravu ušetrí 1100 galónov vody, 45 libier (20 kg) zrna, 2,7 m2 lesa, 9 kg CO2 a život jedného zvieraťa.

“Water Footprint Assessment.” University of Twente, the Netherlands.

http://www.waterfootprint.org

Oppenlander, Richard A. Less Meat, and Taking Baby Steps Won’t Work. Minneapolis, MN : Langdon Street, 2013. Print.

“Measuring the daily destruction of the world’s rainforests.” Scientific American, 2009.

http://www.scientificamerican.com/article/earth-talks-daily-destruction/

“Dietary greenhouse gas emissions of meat-eaters, fish-eaters, vegetarians and vegans in the UK.” Climactic change, 2014.

http://link.springer.com/article/10.1007%2Fs10584-014-1169-1/fulltext.html

“Meat eater’s guide to climate change and health.” The Environmental Working Group.

http://static.ewg.org/reports/2011/meateaters/pdf/methodology_ewg_meat_eaters_guide_to_health_and_climate_2011.pdf

Follow Lukas:

Cestovateľ, podnikavec a milovník zvierat. Zanechal som skvelú kariéru v Londýne, aby som mohol žiť život bližší mojim ozajstným hodnotám. Od 2012 cestujem po svete, propagujem vegánstvo a žijem si slobodne - po svojom, kdekoľvek. viac na www.posveteposvojom.com