9 hlavných dôvodov, prečo tesáky z nikoho nerobia mäsožrúta – obrázky bylinožravcov s väčšími tesákmi ako mäsožravce…. (anglicky). Viac na túto tému sme rozobrali v článku Človek nič živočíšne nepotrebuje.

“Ale veď ľudia sú predsa všežravce.”

Pojem všežravec neznamená “musí jesť mäso (živočíšne produkty)”. Znamená to “Schopný prežiť na obidvoch – rastlinnej alebo živočíšnej strave”. My môžeme žiť a fyzicky prosperovať len z rastlinnej stravy, bez jedenia zvierat a ich produktov. Ale keď prestaneme jesť rastlinnú stravu (len mäso), tak zomrieme. (pozn. Lukáš – na tento argument – že zomrieme, neboli v originálnom článku žiadne podklady). Desaťročia vedeckého výskumu dokazujú, že ľudia nemajú žiadnu biologickú potrebu konzumovať mäso, vajcia alebo mliečne produkty. Môžeme získať všetky potrebné živiny z rastlinnej stravy, bez nezdravého živočíšneho proteínu a cholesterolu, bez spôsobovania nezmyselnej bolesti, utrpenia a smrti miliardám zvierat.

Objavil/a si už orechové másla?
Sú skvelou a zdravou pochúťkou, dobrým zdrojom proteínov a zdravých tukov. Skvelé len tak, na lyžičku, alebo do smoothie či aj varenia. Najlepšie nakúpiť vo veľkom, výjde ťa to lacnejšie.
ďalšie zvieratá. Ale je potrebné si uvedomiť, že (okrem niekoľko krajných prípadov) keď ľudia zabijú iné zviera na jedlo, tak nerobíme to, čo robia zvieratá – ozajstné mäsožravce – v prírode. Ľudia nepotrebujú nič živočíšne na prežitie. Keď mäsožravce v prírode zabijú iné zvieratá v prírode, robia tak inštinktívne, aby prežili. Nemajú na výber, nerozhodujú o tom logicky a vedome, sú skrátka takto naprogramované evolúciou. Ľudia, na druhej strane, majú na výber. A keď si ľudia stále vyberú jesť mäso, aj keď majú na výber rastlinnú potravu, a vedia, že im to stačí, tak si vlastne vyberajú zabíjanie zvierat pre uspokojenie svojich chúťok – takpovediac pre potešenie. Ale keď väčšine ľudí povieme, aby zabili zviera pre potešenie, je im to proti srsti – proti ich morálnym hodnotám. Preto napríklad ľudia oponujú psím zápasom. Ale neoponujú zabíjaniu kráv na mäso. Nedá sa odsudzovať zabíjanie jedného tvora, a zároveň nedbať na zabíjanie iného tvora.

A zároveň, je nezmyselné argumentovať niečím, čo robia zvieratá – my predsa nesúložíme na ulici, keď to na nás príde, ako ostatné zvieratá. Zabíjame naše novorodeniatka, a odôvodňujeme to tým, že to tak robia zvieratá v prírode? Nie.

Vegan Protein Blend od Myprotein.sk

Vegan Protein Blend od Myprotein.sk

Nepýtaj sa, Dokážu rozmýšľať? či, Dokážu rozprávať? ale, Dokážu trpieť?

Naozaj, schopnosť tvora cítiť bolesť a trpieť je to jediné morálne kritérium, ktoré potrebujeme na to, aby sme stanovili, že je potrebné vyhnúť sa, kedykoľvek to je možné, spôsobovaniu utrpenia a bolesti. Koniec koncov, prečo je zlé ubližovať inému človeku? Nie je to preto, že ten človek si to uvedomuje a rozmýšľa, alebo že rozpráva, ale preto, že tiež pociťuje bolesť a strach. Uznávame, že stavy utrpenia sú neakceptovateľné a to odzrkadľujeme v našej legislatíve, ľudí chránime pred akýmkoľvek utrpením a bolesťou. Ale zvieratá trpia a cítia bolesť takisto.

Ďalšou dierou v tomto argumente (že zvieratá nerozmýšľajú na tej istej úrovni ako my), je fakt, že ani ľudia nerozmýšľajú na tej istej úrovni. U niektorých ľudí je schopnosť uvažovania a rozmýšľania rozvinutá menej, ako u zvierat, ktoré zabíjame na jedlo. Napríklad, je vedecky potvrdené, že prasatá sú inteligentnejšie ako 3-ročné deti, že kravy majú rady hlavolamy a prídu na to, ako otvoriť zaistené brány. Sliepky sú schopné zvládnuť matematické rozmýšľanie, ktoré nezvládnu deti do 4 rokov. Kurčatá chápu, na rozdiel od detí, že veci, ktoré zmizli z ich dohľadu, stále existujú a dokážu navigovať podľa slnka. Sliepky vedia rozoznať viac farieb ako ľudia.

pozn. Lukáš – každý tvor vie niečo lepšie a niečo horšie, ako iný, ľudia vedia viac rozmýšľať, ale nevedia lietať ako vtáky, nevedia sa svojpomocne ryť zemou ako taký krtko, nevedia skákať zo stromu na strom ako opice, nevedia napodobňovať zvuky iných tvorov ako vták v Južnej Amerike. Takže vedieť niečo lepšie ako druhý nie je oprávnenie toho druhého zabiť.

Loading videonaši predkovia boli takmer všetci vegetariáni. Ale na druhej strane, je to, čo robili naši predkovia v jaskyni, naozaj relevantné v dnešných úplne iných podmienkach? Nemusíme jesť ako naši predkovia takisto ako nemusíme praktizovať kanibalizmus, znásilňovanie, otroctvo, vraždu, rituálne zabíjanie alebo žiadne iné kruté praktiky, ktoré sú tiež časťou našej histórie.

“Naše veľké mozgy sa vyvinuli z jedenia mäsa.”

brain-252x300

Tento argument podstúpil detailné prešetrenie a testovanie a bol vyvrátený štúdiou zverejnenou v Nature (Navarette 2011). V tomto výskume analyzovali 100 cicavcov, vrátane 23 primátov z hľadiska spojenia medzi ich tráviacim traktom, teda potravou, a veľkosťou ich mozgu. Dospeli k záveru, že veľkosť ľudského mozgu je “výsledkom kombinácie stabilizácie energetických vstupov a presunutia energie z pohybu, rastu a reprodukcie.” Čiže náš mozog rástol, lebo sme našli spôsob, ako presmerovať energiu potrebnú na pohyb a manuálnu prácu, do rozmýšľania.

Takisto by sme mohli argumentovať, že naše mozgy sa vyvinuli na gambling, fajčenie, videohry, alkohol, drogy, sex, násilie a nezdravý fast food. Naše mozgy sa vyvinuli aby vytvorili komplexné spoločnosti, ktoré nám dali Hitlera, Lenina tak ako Gandhiho alebo Da Vinciho.

Našťastie, naše mozgy sú taktiež schopné robiť racionálne a morálne rozhodnutia ohľadom toho, čo je dobré a zlé, čo je správne a nesprávne – pre nás a pre všetko, na čo sa naše rozhodnutia vzťahujú.

“My sme predátori na vrchu potravinového reťazca.”

Samozrejme, že sa ľudstvo hodí na vrch potravinového reťazca – my sme ho predsa vymysleli, tak sa nedáme niekam naspodok. Ale tento argument nepadá len na tomto. V roku 2013 ekológovia štatisticky začlenili všetky tvory do potravinového reťazca, na základe toho, čo jedia. Ich výskum nájdete v Proceedings of the Natural Academy of Sciences. Ľudia dostali skóre 2.21 (škála od 1 do 5), zhruba na tej istej úrovni ako prasa alebo sardely. Na spodku tejto škály sú rastliny a na vrchu sú ozajstní predátori (zvieratá, ktoré žijú len na mäse alebo nemajú vlastných predátorov, ako krokodíly, tigre alebo hady boa).

Samozrejme, ani táto štúdia neberie ohľad na to, že ľudia majú na výber, môžu si zvoliť, čo chcú jesť, na rozdiel od zvierat, ktoré na výber nemajú.

Aby sme si príliš nezvykli byť na vrcholci potravinového reťazca – nezabúdajme ešte na vírusy. Už keď sa rozprávame o sile organizmu zničiť iný organizmus, tak vírusy su ďaleko nad nami v tomto reťazci. Vedia vyčistiť celé populácie ľudí (ako to poznáme z histórie) behom krátkych období – cholera, AIDS alebo Ebola.

A koniec koncov – nie sme na vrcholci ničoho. Sme len jednou z nespočetného množstva častí ekosystému, ktorý môžeme zveľaďovať, chrániť a využiť v prospech všetkých tvorov na tejto planéte, alebo ich zničíme vlastnou chamtivosťou a spolu s nimi, aj seba.

Celý koncept “potravinového reťazca” je ľudský výmysel, ktorý ani zďaleka nevystihuje komplexnosť ekosystému, v ktorom žijeme, kde to nie je o konkurencii medzi živočíchmi, ako to naša vymyslená hierarchia naznačuje.

“Zvieratá na farmách majú dobrý život, chránime ich, v divočine by ich predsa zjedli predátori.”

Prečítaj si to ešte raz. V divočine by ich zjedli. Ešteže my ich nezjeme čo. V divočine má zviera vlastný život. Vlastný priestor, môže robiť čo chce, množiť sa ako a kedy chce, jesť kedy chce, spať kedy chce. A kde chce. A má šancu žiť svoj život do jeho plnej prírodnej dĺžky – dožiť sa staroby. To, že naňho číha predátor, je malá šanca a patrí to k cyklu jeho života. A v divočine by mali šancu na útek, bojovať a brániť sa. Na farmách túto šancu nemajú. Zviera na farme nemá poriadny priestor, nemôže robiť čo chce, množiť sa kedy a ako chce, jesť kedy chce, spať kedy chce. Jedinú istotu, ktorú zviera na farme má, je istota mizerného života predčasne ukončeného násilnou smrťou.

Ďalší problém s týmto argumentom je, že hospodárske zvieratá by v divočine ani neexistovali. Hospodárske zvieratá sú výsledkom množenia a šľachtenia ľuďmi, aby žili a zomierali na farmách. My ich vlastne vyrábame, aby sme ich zabili. Nejedná sa teda o prípad záchrany, kde úbohé kravy berieme preč z Africkej savany, kde by ich možno zožral lev. My ich posielame na istú smrť a predtým im ešte pre istotu doprajeme mizerný život plný utrpenia.

A to nespomíname ďalšie praktiky, ktoré sa používajú na hospodárskych zvieratách – kastrovanie bez umŕtvenia (zaživa mladým prasiatkam odštiknú semenníky), rezanie rohov, rezanie zobákov, mletie kohútikov vo vajcovom priemysle zaživa a veľa ďalších.

A nová vlna biochovov a takzvaných “free range” chovov, kde zvieratá majú trochu výbeh vonku je len divadielko. Stále je to biznis, kde farmári musia používať veľa tých istých praktík, ako vo veľkochovoch, a nakoniec zvieratá aj tak pošlú na smrť. To, že si na pár hodín vybehnú vonku neznamená, že ich smrť už je oprávnená.

Na všetkých farmách, či už veľkochov alebo bio, platí: ľudia rozhodnú, kde budú zvieratá žiť, či budú vôbec poznať svoje matky, alebo ako dlho. Či matky môžu odchovať svoje mladé, čo a koľko budú jesť, kedy budú piť, koľko miesta na život dostanú, aké praktiky sa na nich budú praktizovať (rezanie rohov, zobákov, značenie rozpáleným železom, kastrovanie zaživa…), či vôbec dostanú nejakú pomoc v núdzi, ako dlho budú takto žiť a kedy zomrú.

“Jedenie zvierat je pre nás inštinktívne, ako rozmnožovanie sa.”

Žijeme v spoločnosti, ktorá je riadená pravidlami, ktoré potláčajú niektoré naše základné inštinkty, ako kradnutie, bitky, znásilňovanie, zabíjanie atď. Fakt, že sa tieto činy aj tak pravidelne vyskytujú všade v spoločnosti, aj keď sú skriminalizované, len dokazuje, že sú inštinktívne do istej úrovne. Taktiež to poukazuje na to, že keď je niečo inštinktívne, neznamená to, že to je správne a morálne. Máme morálne a nemorálne inštinkty, a ako inteligentné bytosti žijeme eticky – snažíme sa potláčať inštinkty, ktoré ubližujú iným, a budovať inštinkty, ktoré pomáhajú nám a iným. — Ashley Capps.

“To, že jem mäso ešte neznamená, že podporujem týranie zvierat a krutosť.”

Keď platíš za zvieracie produkty, vrátane mäsa, mlieka, vajec a syrov, tak takto živíš niekoho, kto sa živí týraním a zabíjaním zvierat. Platíš niekomu, aby ich umelo oplodnil (vlastne, volajme to tým, čo to naozaj je – znásilnil), aby ich nakŕmil umelými krmivami, aby rýchlo a neprirodzene vyrástli, aby ich mohol surovo zabiť ešte v ich teenagerských rokoch, len v zlomku z dĺžky ich prírodného života. V obrázku pri tomto texte vidíš prirodzenú dĺžku života zvierat napravo, sivým, a ich “trhovú” dĺžku života – teda kedy sú “dobré” na zabitie a zjedenie. (zdroj www.compassionatecooks.com). Aj keď kupuješ bio mäso – je to stále mŕtve zviera, ktoré žilo len maličkú časť zo svojho ozajstného života. A aj bio farmy ich musia nejako zabiť – praktiky ako podrezávanie po omráčení sú bežné, aj keď zviera je omráčené, ešte stále žije, kým pomaly vykrváca. Alebo im do zadku narvú železnú tyč, s elektrickým prúdom na omráčenie, otrávia ich plynom, čo spôsobuje nekontrolovateľné záchvaty bolesti v posledných minútach ich života. Keď sa akákoľvek z týchto praktík vykoná na človeku, alebo na domácom miláčikovi, tak to je neakceptovateľné. Tak prečo je to akceptovateľné u kravy, prasaťa alebo sliepky? Cítia bolesť, rozmýšľajú a boja sa tak isto.

doplnky potravy alebo náhrady za mäso. Vegánstvo ale nie je o tom. K zdravému životu stačí jesť obilniny, strukoviny, zeleninu, ovocie, orechy a doplniť si B12. Všetky tieto suroviny sú ľahko dostupné, jedia ich ľudia už tisícky rokov, boli stále súčasťou našej diéty. A nie sú drahé. Viac na túto tému v našom článku Porovnanie nákladov na stravu u vegána a nevegána, kde je dokázané, že to v priemere stojí rovnako.

A nezabúdajme na skryté náklady jedenia mäsa a živočíšnych produktov – obezita, srdcovo-cievne ochorenia, vysoký tlak a cholesterol. Pri vegánskej strave ti tieto hrozia oveľa menej, pri živočíšnej sú dosť pravdepodobné. Takže náklady na doktorov, vyšetrenia, zubárov ti spravia dieru do peňaženky skôr pri živočíšnej strave, ako vegánskej. Mysli aj na to, keď budeš porovnávať cenu párok zo zbytkov zvierat s párkami zo sóje a rastlinných prísad. Nechceš predsa šetriť na svojom zdraví.

V Amerike je najväčšou položkou externých nákladov výroby živočíšnej stravy hlavne zdravotnícka starostlivosť – čo do tela dáš, to ti telo dá naspäť… nezdravá strava = nezdravý organizmus a vyššie náklady.

— voľne preložené z článku “Eating Animals: addressing our most common justifications” z www.freefromharm.org

Páči sa? Zdieľaj:
Share on facebook
Share on twitter
Share on linkedin