Top mylné argumenty jedenia zvierat

Top mylné argumenty jedenia zvierat

posted in: Práva Zvierat, Vegánstvo | 50

Všetci sme ich počuli už veľakrát – argumenty, ktorými ľudia odôvodňujú konzumáciu živočíšnych produktov, aj keď majú k dispozícii veľký výber skvelých rastlinných jedál. Tu si rozoberieme niektoré z najčastejších argumentov, s ktorými sa vegáni stretnú, keď ľuďom chcú vysvetliť dôvody, prečo je pre tento svet, pre ľudí a pre zvieratá vegánstvo potrebné. Každý argument nevegánov je nasledovaný proti-argumentom z hľadiska vegánstva.

“Keby som nebol stvorený na jedenie mäsa, nemal by som tieto tesáky!”

Existuje veľa vážnych problémov s týmto “tesákovým” argumentom, hlavným z nich je to, že už len existencia týchto zubov musí znamenať, že sme stvorení jesť mäso. Realita ale je, že takmer všetky cicavce majú tesáky. Veľa bylinožravcov má silné tesáky, vlastne najväčšie tesáky zo všetkých pozemských zvierat patria poriadnemu bylinožravcovi – hrochovi. Pozrite si 9 hlavných dôvodov, prečo tesáky z nikoho nerobia mäsožrúta – obrázky bylinožravcov s väčšími tesákmi ako mäsožravce…. (anglicky). Viac na túto tému sme rozobrali v článku Človek nič živočíšne nepotrebuje.

“Ale veď ľudia sú predsa všežravce.”

Pojem všežravec neznamená “musí jesť mäso (živočíšne produkty)”. Znamená to “Schopný prežiť na obidvoch – rastlinnej alebo živočíšnej strave”. My môžeme žiť a fyzicky prosperovať len z rastlinnej stravy, bez jedenia zvierat a ich produktov. Ale keď prestaneme jesť rastlinnú stravu (len mäso), tak zomrieme. (pozn. Lukáš – na tento argument – že zomrieme, neboli v originálnom článku žiadne podklady). Desaťročia vedeckého výskumu dokazujú, že ľudia nemajú žiadnu biologickú potrebu konzumovať mäso, vajcia alebo mliečne produkty. Môžeme získať všetky potrebné živiny z rastlinnej stravy, bez nezdravého živočíšneho proteínu a cholesterolu, bez spôsobovania nezmyselnej bolesti, utrpenia a smrti miliardám zvierat.

“Zvieratá jedia iné zvieratá, tak prečo nie my?”

Niektorí hovoria, že jedenie mäsa je pre nás prirodzené, a preto morálne neutrálne – pretože iné zvieratá jedia lion_killing_prey-300x225ďalšie zvieratá. Ale je potrebné si uvedomiť, že (okrem niekoľko krajných prípadov) keď ľudia zabijú iné zviera na jedlo, tak nerobíme to, čo robia zvieratá – ozajstné mäsožravce – v prírode. Ľudia nepotrebujú nič živočíšne na prežitie. Keď mäsožravce v prírode zabijú iné zvieratá v prírode, robia tak inštinktívne, aby prežili. Nemajú na výber, nerozhodujú o tom logicky a vedome, sú skrátka takto naprogramované evolúciou. Ľudia, na druhej strane, majú na výber. A keď si ľudia stále vyberú jesť mäso, aj keď majú na výber rastlinnú potravu, a vedia, že im to stačí, tak si vlastne vyberajú zabíjanie zvierat pre uspokojenie svojich chúťok – takpovediac pre potešenie. Ale keď väčšine ľudí povieme, aby zabili zviera pre potešenie, je im to proti srsti – proti ich morálnym hodnotám. Preto napríklad ľudia oponujú psím zápasom. Ale neoponujú zabíjaniu kráv na mäso. Nedá sa odsudzovať zabíjanie jedného tvora, a zároveň nedbať na zabíjanie iného tvora.

A zároveň, je nezmyselné argumentovať niečím, čo robia zvieratá – my predsa nesúložíme na ulici, keď to na nás príde, ako ostatné zvieratá. Zabíjame naše novorodeniatka, a odôvodňujeme to tým, že to tak robia zvieratá v prírode? Nie.

“Zvieratá nedokážu rozmýšľať ako my, preto si nezaslúžia rovnocenné zaobchádzanie.”

Čo sa týka otázky ako sa pozerať na zvieratá, filozof Jeremy Bentham to vystihol:

Nepýtaj sa, Dokážu rozmýšľať? či, Dokážu rozprávať? ale, Dokážu trpieť?

Naozaj, schopnosť tvora cítiť bolesť a trpieť je to jediné morálne kritérium, ktoré potrebujeme na to, aby sme stanovili, že je potrebné vyhnúť sa, kedykoľvek to je možné, spôsobovaniu utrpenia a bolesti. Koniec koncov, prečo je zlé ubližovať inému človeku? Nie je to preto, že ten človek si to uvedomuje a rozmýšľa, alebo že rozpráva, ale preto, že tiež pociťuje bolesť a strach. Uznávame, že stavy utrpenia sú neakceptovateľné a to odzrkadľujeme v našej legislatíve, ľudí chránime pred akýmkoľvek utrpením a bolesťou. Ale zvieratá trpia a cítia bolesť takisto.

Ďalšou dierou v tomto argumente (že zvieratá nerozmýšľajú na tej istej úrovni ako my), je fakt, že ani ľudia nerozmýšľajú na tej istej úrovni. U niektorých ľudí je schopnosť uvažovania a rozmýšľania rozvinutá menej, ako u zvierat, ktoré zabíjame na jedlo. Napríklad, je vedecky potvrdené, že prasatá sú inteligentnejšie ako 3-ročné deti, že kravy majú rady hlavolamy a prídu na to, ako otvoriť zaistené brány. Sliepky sú schopné zvládnuť matematické rozmýšľanie, ktoré nezvládnu deti do 4 rokov. Kurčatá chápu, na rozdiel od detí, že veci, ktoré zmizli z ich dohľadu, stále existujú a dokážu navigovať podľa slnka. Sliepky vedia rozoznať viac farieb ako ľudia.

pozn. Lukáš – každý tvor vie niečo lepšie a niečo horšie, ako iný, ľudia vedia viac rozmýšľať, ale nevedia lietať ako vtáky, nevedia sa svojpomocne ryť zemou ako taký krtko, nevedia skákať zo stromu na strom ako opice, nevedia napodobňovať zvuky iných tvorov ako vták v Južnej Amerike. Takže vedieť niečo lepšie ako druhý nie je oprávnenie toho druhého zabiť.

“Jeme zvieratá už od počiatku ľudstva.”

Prehistorickí ľudia jedli nejaké mäso, to je pravda. Ale detailná analýza vedcom Rob Dunn pre Scientific American zistila, že naši predkovia boli takmer všetci vegetariáni. Ale na druhej strane, je to, čo robili naši predkovia v jaskyni, naozaj relevantné v dnešných úplne iných podmienkach? Nemusíme jesť ako naši predkovia takisto ako nemusíme praktizovať kanibalizmus, znásilňovanie, otroctvo, vraždu, rituálne zabíjanie alebo žiadne iné kruté praktiky, ktoré sú tiež časťou našej histórie.

“Naše veľké mozgy sa vyvinuli z jedenia mäsa.”

brain-252x300

Tento argument podstúpil detailné prešetrenie a testovanie a bol vyvrátený štúdiou zverejnenou v Nature (Navarette 2011). V tomto výskume analyzovali 100 cicavcov, vrátane 23 primátov z hľadiska spojenia medzi ich tráviacim traktom, teda potravou, a veľkosťou ich mozgu. Dospeli k záveru, že veľkosť ľudského mozgu je “výsledkom kombinácie stabilizácie energetických vstupov a presunutia energie z pohybu, rastu a reprodukcie.” Čiže náš mozog rástol, lebo sme našli spôsob, ako presmerovať energiu potrebnú na pohyb a manuálnu prácu, do rozmýšľania.

Takisto by sme mohli argumentovať, že naše mozgy sa vyvinuli na gambling, fajčenie, videohry, alkohol, drogy, sex, násilie a nezdravý fast food. Naše mozgy sa vyvinuli aby vytvorili komplexné spoločnosti, ktoré nám dali Hitlera, Lenina tak ako Gandhiho alebo Da Vinciho.

Našťastie, naše mozgy sú taktiež schopné robiť racionálne a morálne rozhodnutia ohľadom toho, čo je dobré a zlé, čo je správne a nesprávne – pre nás a pre všetko, na čo sa naše rozhodnutia vzťahujú.

“My sme predátori na vrchu potravinového reťazca.”

Samozrejme, že sa ľudstvo hodí na vrch potravinového reťazca – my sme ho predsa vymysleli, tak sa nedáme niekam naspodok. Ale tento argument nepadá len na tomto. V roku 2013 ekológovia štatisticky začlenili všetky tvory do potravinového reťazca, na základe toho, čo jedia. Ich výskum nájdete v Proceedings of the Natural Academy of Sciences. Ľudia dostali skóre 2.21 (škála od 1 do 5), zhruba na tej istej úrovni ako prasa alebo sardely. Na spodku tejto škály sú rastliny a na vrchu sú ozajstní predátori (zvieratá, ktoré žijú len na mäse alebo nemajú vlastných predátorov, ako krokodíly, tigre alebo hady boa).

Samozrejme, ani táto štúdia neberie ohľad na to, že ľudia majú na výber, môžu si zvoliť, čo chcú jesť, na rozdiel od zvierat, ktoré na výber nemajú.

Aby sme si príliš nezvykli byť na vrcholci potravinového reťazca – nezabúdajme ešte na vírusy. Už keď sa rozprávame o sile organizmu zničiť iný organizmus, tak vírusy su ďaleko nad nami v tomto reťazci. Vedia vyčistiť celé populácie ľudí (ako to poznáme z histórie) behom krátkych období – cholera, AIDS alebo Ebola.

A koniec koncov – nie sme na vrcholci ničoho. Sme len jednou z nespočetného množstva častí ekosystému, ktorý môžeme zveľaďovať, chrániť a využiť v prospech všetkých tvorov na tejto planéte, alebo ich zničíme vlastnou chamtivosťou a spolu s nimi, aj seba.

Celý koncept “potravinového reťazca” je ľudský výmysel, ktorý ani zďaleka nevystihuje komplexnosť ekosystému, v ktorom žijeme, kde to nie je o konkurencii medzi živočíchmi, ako to naša vymyslená hierarchia naznačuje.

“Zvieratá na farmách majú dobrý život, chránime ich, v divočine by ich predsa zjedli predátori.”

Prečítaj si to ešte raz. V divočine by ich zjedli. Ešteže my ich nezjeme čo. V divočine má zviera vlastný život. Vlastný priestor, môže robiť čo chce, množiť sa ako a kedy chce, jesť kedy chce, spať kedy chce. A kde chce. A má šancu žiť svoj život do jeho plnej prírodnej dĺžky – dožiť sa staroby. To, že naňho číha predátor, je malá šanca a patrí to k cyklu jeho života. A v divočine by mali šancu na útek, bojovať a brániť sa. Na farmách túto šancu nemajú. Zviera na farme nemá poriadny priestor, nemôže robiť čo chce, množiť sa kedy a ako chce, jesť kedy chce, spať kedy chce. Jedinú istotu, ktorú zviera na farme má, je istota mizerného života predčasne ukončeného násilnou smrťou.

Ďalší problém s týmto argumentom je, že hospodárske zvieratá by v divočine ani neexistovali. Hospodárske zvieratá sú výsledkom množenia a šľachtenia ľuďmi, aby žili a zomierali na farmách. My ich vlastne vyrábame, aby sme ich zabili. Nejedná sa teda o prípad záchrany, kde úbohé kravy berieme preč z Africkej savany, kde by ich možno zožral lev. My ich posielame na istú smrť a predtým im ešte pre istotu doprajeme mizerný život plný utrpenia.

goats-kid-castrationA to nespomíname ďalšie praktiky, ktoré sa používajú na hospodárskych zvieratách – kastrovanie bez umŕtvenia (zaživa mladým prasiatkam odštiknú semenníky), rezanie rohov, rezanie zobákov, mletie kohútikov vo vajcovom priemysle zaživa a veľa ďalších.

A nová vlna biochovov a takzvaných “free range” chovov, kde zvieratá majú trochu výbeh vonku je len divadielko. Stále je to biznis, kde farmári musia používať veľa tých istých praktík, ako vo veľkochovoch, a nakoniec zvieratá aj tak pošlú na smrť. To, že si na pár hodín vybehnú vonku neznamená, že ich smrť už je oprávnená.

Na všetkých farmách, či už veľkochov alebo bio, platí: ľudia rozhodnú, kde budú zvieratá žiť, či budú vôbec poznať svoje matky, alebo ako dlho. Či matky môžu odchovať svoje mladé, čo a koľko budú jesť, kedy budú piť, koľko miesta na život dostanú, aké praktiky sa na nich budú praktizovať (rezanie rohov, zobákov, značenie rozpáleným železom, kastrovanie zaživa…), či vôbec dostanú nejakú pomoc v núdzi, ako dlho budú takto žiť a kedy zomrú.

“Jedenie zvierat je pre nás inštinktívne, ako rozmnožovanie sa.”

Žijeme v spoločnosti, ktorá je riadená pravidlami, ktoré potláčajú niektoré naše základné inštinkty, ako kradnutie, bitky, znásilňovanie, zabíjanie atď. Fakt, že sa tieto činy aj tak pravidelne vyskytujú všade v spoločnosti, aj keď sú skriminalizované, len dokazuje, že sú inštinktívne do istej úrovne. Taktiež to poukazuje na to, že keď je niečo inštinktívne, neznamená to, že to je správne a morálne. Máme morálne a nemorálne inštinkty, a ako inteligentné bytosti žijeme eticky – snažíme sa potláčať inštinkty, ktoré ubližujú iným, a budovať inštinkty, ktoré pomáhajú nám a iným. — Ashley Capps.

“To, že jem mäso ešte neznamená, že podporujem týranie zvierat a krutosť.”lifespan_farmed-animals-chart

Keď platíš za zvieracie produkty, vrátane mäsa, mlieka, vajec a syrov, tak takto živíš niekoho, kto sa živí týraním a zabíjaním zvierat. Platíš niekomu, aby ich umelo oplodnil (vlastne, volajme to tým, čo to naozaj je – znásilnil), aby ich nakŕmil umelými krmivami, aby rýchlo a neprirodzene vyrástli, aby ich mohol surovo zabiť ešte v ich teenagerských rokoch, len v zlomku z dĺžky ich prírodného života. V obrázku pri tomto texte vidíš prirodzenú dĺžku života zvierat napravo, sivým, a ich “trhovú” dĺžku života – teda kedy sú “dobré” na zabitie a zjedenie. (zdroj www.compassionatecooks.com). Aj keď kupuješ bio mäso – je to stále mŕtve zviera, ktoré žilo len maličkú časť zo svojho ozajstného života. A aj bio farmy ich musia nejako zabiť – praktiky ako podrezávanie po omráčení sú bežné, aj keď zviera je omráčené, ešte stále žije, kým pomaly vykrváca. Alebo im do zadku narvú železnú tyč, s elektrickým prúdom na omráčenie, otrávia ich plynom, čo spôsobuje nekontrolovateľné záchvaty bolesti v posledných minútach ich života. Keď sa akákoľvek z týchto praktík vykoná na človeku, alebo na domácom miláčikovi, tak to je neakceptovateľné. Tak prečo je to akceptovateľné u kravy, prasaťa alebo sliepky? Cítia bolesť, rozmýšľajú a boja sa tak isto.

 “Môžme zabitým zvieratám aspoň vzdať úctu za ich ‘obetovanie sa’.”

Obetovanie zvierat a ľudí je už dávno históriou. (Až na obetovanie zvierat v niektorých menej vyspelých spoločnostiach). Takéto rituály sú trestné, hľadíme na nich ako na vraždy a vieme, že sú neopodstatnené (nikam nesmerujú). Ale niektorí ľudia predsa len trvajú na tom, že zabíjanie tzv. hospodárskych zvierat je istá forma ich obetovania sa pre nás.

Chce to len trochu inteligencie a zamyslenia sa, aby sme videli diery v tomto tvrdení. Žiadne zviera sa slobodne nerozhodlo “obetovať” sa pre nás. Ani si nezvolili byť premnožené, prešľachtené, aby produkovali neprirodzené množstvá mlieka a vajec, a aby ich nakoniec niekto surovo zabil. Nezvolili si aby im niekto strčil ruku do pohlavných orgánov a násilne ich oplodnil, aby im potom ich dieťa vzali násilne krátko po pôrode a krátko na to ho zabili.

Zvieratá pre nás nechcú robiť nič. Možno sa s nami sem tam pohrať zo zvedavosti. Ale od prírody chcú len žiť svoj život, rozmnožovať sa a žiť slobodne, tak ako aj my. Naša “úcta” za ich smrť je len náš výmysel a vlastne výhovorka, aby sme lepšie spali po tom, čo sme ich surovo zabili.

“Ale rastliny žijú tiež, nemyslia si vegáni, že im tiež nemáme ubližovať?”

Nikto nemá problém s chodením po tráve. Ale ak by na zemi ležali naše zvieratá, alebo deti a niekto by po nich chodil, tak to už by bolo o inom. V čom je rozdiel? V schopnosti cítiť a uvedomovať si bolesť, v schopnosti báť sa, v schopnosti vnímať. Všetky živé tvory to vedia. Majú komplexnú nervovú sústavu – centrálny nervový systém, mozog, ktorý vníma bolesť a vytvára pocity strachu a úzkosti. Rastliny nemajú takýto centrálny nervový systém. Neuvažujú o sebe ako o individuu, ktoré si chce zachovať život a nechce cítiť bolesť. Takže ak si máme vybrať medzi tým, koho alebo čo zjesť, či zabiť a spôsobiť bolesť, alebo pozbierať a nespôsobiť bolesť, myslím že odpoveď je jasná.

A v neposlednom rade, aj keby rastliny mali nejaký centrálny nervový systém a vnímali by – tak “vyrábanie” zvierat pre konzumáciu ich tiel a produktov spotrebuje oveľa viac rastlín, ako keby celý svet jedol len rastliny – bez ich “filtrovania” cez zvieratá.

“Keby sa všetci stali vegánmi, farmári a pracovníci v bitúnkoch by nemali prácu.”

Vo svete existuje veľa zamestnaní, ktoré sú niekoho prácou, no to neznamená, že robia niečo dobré. Napríklad ľudia, ktorých jobom je robiť fajčenie atraktívne pre mladých. Alebo ľudia, ktorí kvapkajú páliace chemikálie do očí zviazaných zajacov. Fakt, že niekto si vie zarobiť prácou, ktorá znamená ubližovanie iným, tú prácu ešte nerobí správnou.

Takisto, v dnešnej dobe veľkochovov celý priemysel zamestnáva oveľa menej ľudí, ako predtým. Jedna osoba je schopná dohliadať na tisíce sliepok.

Ale hlavne – ak celý svet prestane jesť mäso, začne jesť viac rastlín a rastlinných produktov. Takže ľudia, ktorí teraz za peniaze zabíjajú, budú potom za peniaze pestovať. A tu padá celý tento argument.

“Ľudia sú dôležitejší ako zvieratá, prečo nechránite ich?”

Či sú ľudia dôležitejší ako zvieratá alebo nie, nie je nijako spojené s nezmyselným a zbytočným zotročovaním zvierat pre potravu. Na jednej strane platíme niekomu, aby zabíjal zvieratá, aby sme si uspokojili naše chúťky a na druhej strane hrdo hovoríme, že sme proti týraniu zvierat.

pozn. Lukáš – To, že vegáni ochraňujú zvieratá neznamená, že im na ľuďoch nezáleží. Robia to predsa z morálnych dôvodov – za ktorými stojí hlavne súcit so všetkými bytosťami, vrátane ľudí. Takže im záleží tak na ľuďoch, ako aj na zvieratách. Oni svoju energiu venujú ochrane zvierat, iní ochrane ľudí, každý si zvolí vlastnú cestu.

Taktiež, veľkochovy a celý priemysel so zvieratami má na svedomí veľkú časť ľudského utrpenia. Napríklad v Afrike vypestujeme neskutočné množstvo kukurice, ktorú potom prenesieme na iný kontinent, aby sme ňou nakŕmili kravy, ktoré potom zjeme. Tento neefektívny proces prakticky berie potravu od úst ľuďom v Afrike, aby sa z nej dal spraviť jeden steak niekde v Amerike.

“Keby sme zvieratá nechovali na farmách, vyhynuli by.”

Kto používa tento argument, pácha veľké pokrytectvo. Chce použiť argument o ochrane zvierat (aby nevyhynuli), aby zdôvodnil ich nezmyselné zabíjanie… Geneticky modifikované zvieratá žijúce v mizerných podmienkach a len zlomok z ich ozajstného života? Ak sa ich spýtaš, oni asi radšej vyhynú, ako žiť takto. My sme ich umelo vytvorili, tak, aby boli pre nás čo najužitočnejšie a nevedeli prežiť bez nás, takže rozprávať o vyhynutí takto umelo vytvorených “mutantov” je scestné.

Ak chceme tieto zvieratá chrániť, tak ich prestaňme umelo oplodňovať a množiť, mutovať a modifikovať a nechajme, nech si žijú vlastný život a nech príroda spraví, čo musí.

Priemysel s mäsom, vajcami či mliekom nefunguje za účelom prezervácie druhov. Je to biznis za účelom zarábania peňazí. Takže sú zvieratá v ňom len nástrojmi, ako zarobiť, šetrí sa na nich ako sa len dá. Preto žijú v hrozných podmienkach a zabíjanie celých generácií – státisícov zvierat denne, nemá nič so zachovávaním druhov.

“Keby sa celý svet dal na vegánstvo, hospodárske zvieratá by sa premnožili a zaplienili by planétu.”

Keď prestaneme jesť zvieratá, prestaneme ich aj systematicky množiť. Takže ich už nebudú miliardy, ako to je dnes, ktoré umelo “vytvoríme” a potom zabijeme. Celý svet neprejde na vegánstvo zo dňa na deň. Je to jednoduchá krivka ponuky a dopytu. Ak klesá dopyt (ľudia, ktorí jedia mäso), tak klesne aj ponuka (veľkochovy, množstvo zvierat potrebných na zabitie). Postupne s poklesom ponuky mäsa, stúpne dopyt po rastlinách a pracovníci sa automaticky presunú do nových pozícií. A zvieratá, ktoré dnes denne množíme do väzenia, utrpenia a krutej smrti už nebudeme množiť. Takže ostanú len niektoré, v prirodzených podmienkach, bez utrpenia, a bez zaplienenia planéty.

“Ale vegánsky životný štýl je drahý a nie každý si to môže dovoliť.”

Nemiešajme si pojmy a definície. Tento argument je väčšinou nepresný, pretože pod slovom vegán si ľudia predstavia len bio produkty, drahé doplnky potravy alebo náhrady za mäso. Vegánstvo ale nie je o tom. K zdravému životu stačí jesť obilniny, strukoviny, zeleninu, ovocie, orechy a doplniť si B12. Všetky tieto suroviny sú ľahko dostupné, jedia ich ľudia už tisícky rokov, boli stále súčasťou našej diéty. A nie sú drahé. Viac na túto tému v našom článku Porovnanie nákladov na stravu u vegána a nevegána, kde je dokázané, že to v priemere stojí rovnako.

To, že si niekto zvolí drahšiu stravu, je už osobný výber, nie je to o vegánstve, len o osobnej preferencii.

animal-food-production_piechartA nezabúdajme na skryté náklady jedenia mäsa a živočíšnych produktov – obezita, srdcovo-cievne ochorenia, vysoký tlak a cholesterol. Pri vegánskej strave ti tieto hrozia oveľa menej, pri živočíšnej sú dosť pravdepodobné. Takže náklady na doktorov, vyšetrenia, zubárov ti spravia dieru do peňaženky skôr pri živočíšnej strave, ako vegánskej. Mysli aj na to, keď budeš porovnávať cenu párok zo zbytkov zvierat s párkami zo sóje a rastlinných prísad. Nechceš predsa šetriť na svojom zdraví.

V Amerike je najväčšou položkou externých nákladov výroby živočíšnej stravy hlavne zdravotnícka starostlivosť – čo do tela dáš, to ti telo dá naspäť… nezdravá strava = nezdravý organizmus a vyššie náklady.

— voľne preložené z článku “Eating Animals: addressing our most common justifications” z www.freefromharm.org

Follow Lukas:

Cestovateľ, podnikavec a milovník zvierat. Zanechal som skvelú kariéru v Londýne, aby som mohol žiť život bližší mojim ozajstným hodnotám. Od 2012 cestujem po svete, propagujem vegánstvo a žijem si slobodne - po svojom, kdekoľvek. viac na www.posveteposvojom.com

  • Imro

    Nejesť mäso nie je o nič prirodzenejšie ako ho jesť priveľa. Mäso patrí do prirodzeného jedálnička ľudí i keď v inom pomere ako ho dneska konzumujú niektorí ľudia. Chodenie po tráve a zvieratách ? Fakt argument jak ďas ! Tráva netrpí chodením po nej, lebo sa vyvinula a adaptovala na veľkú mechanickú záťaž a k tým emóciám – ako môžete tvrdiť že rastliny nacítia ? Čo ak to len nechápate ? Rastliny majú tiež hormóny (ktoré aj u zvierat spôsobujú strach či bolesť spolu so správnym podnetom) a reagujú na stres. Keby radšej vegáni a ľudia s inými vadami stravovania nechali na pokoj ostatných ľudí, a ľudia čo jedli mäso sa tiež nerýpali do jedenia vegetariánov a im podobným.

    • Nazdar Imro, dik za komentar.

      No nanestastie pre zvierata, ano, maso patri do jedalnicka ludi. Ale nie preto, ze ho musime jest. Len preto, ze sme takto navyknuti. Ale dnes uz vieme, ze si vsetky ziviny vieme zabezpecit z rastlinnej stravy, bez vsetkeho toho utrpenia, zabijania a znecistovania prostredia. Takze nestracajme cas na zbytocnych argumentoch o tom, ci trava citi alebo nie, ale o tom, preco este stale vrazdime citiace tvory pre nase chutky, ked vieme, ze nemusime.

      Mozme sa rozpravat o vadach stravovania, ked si porovname statistiky umrti sposobenych stravou – najdi mi viac ludi, ktori zomreli na rastlinnu stravu, ako tych, ktori zomreli na srdcovo cievne ochorenia, obezitu a z toho vyplyvajuce ochorenia, rakovinu sposobenu zivocisnymi proteinmi. Veru ze hej, ludia maju vady stravovania, a najhorsie je to, ze kvoli tomu trpia aj nevinne tvory.

  • Michal
    • na kazdy argument sa najde protiargument 🙂 Cely clanok, ktory tu odporucas, sa toci okolo zdravia a B12. Na B12 sme odpovedali v tomto clanku:http://veganstvo.org/2013/11/03/b12-brat-ci-nebrat-brat/

      A co sa tyka zdravia – nie je to len o tom. Rozpravame tu o nasom zdravi na ukor smrti miliard zvierat. A nikto ti uz nepoprie fakt, ze ludstvo je cim dalej tym obeznejsie, ma viacej chorob z jedenia tej nespravnej vyzivy – vela zivocisnych produktov, malo rastlinnych. Takze obhajovat jedenie masa a zivocisnych produktov argumentom o zdravi je silna ironia.

      Pri jednom zivotnom style nezabijame nikoho, pri druhom miliardy zvierat. Kym sa vedecky nedokaze, ze bez masa ludia nevedia zit (co je skor opak – vedci a doktori sa cim dalej tym viac priklanaju k rastlinnej strave, a cim menej zivocisnej stravy), tak je to jednoduche rozhodnutie – nevrazdit miliardy zvierat pre nase chutky.

  • Z mojej nedávnej skúsenosti: Z času na čas sa môj organizmus vzbúri a nevie nič stráviť. Doteraz som to ošetrovala rajčinami, pretože tie som stráviť vedela. Tohto roku už ani rajčiny nefungovali. V tom čase som skúšala vyprážať králika – a toho som dokázala stráviť… Tak som asi tri týždne nejedla nič iné, len slabo osladený čaj a vyprážaného králika a ráno pol krajca chleba bez všetkého. Asi o mesiac som šla na kontrolu k lekárke a rátala som s tým, že moje hodnoty krvi budú celkom rozhádzané, aj vďaka tomu vyprážaniu… Výsledok: Už roky som nemala také ideálne hodnoty ako tentokrát.

    Verím, že ľudské telo vie najlepšie, čo potrebuje – a dá nám to patrične najavo. Keď sa mi chce jesť zeleninu, jem zeleninu. Keď telo chce čokoládu, má dostať čokoládu. Keď chce mäso, asi ho z nejakého dôvodu potrebuje.

    Ale chápem argument, že podporujem jedením mäsa neľudskú mašinériu jeho produkcie. Keby som si ho mala uloviť alebo dopestovávať, asi sa radšej vyhladujem na smrť. Nech sa však nikto nesnaží nakukať mi zlé svedomie za to, že mäso jem… Je to môj život a zodpovedám si zaň sama a mám právo požadovať, aby mi ho iní svojimi názormi nekomplikovali (napr. presadzovaním názoru, že patrím k “tým zlým”, pretože jem mäso 😉 ). Na tomto svete by malo byť dosť miesta pre všetkých. 🙂 Myslím, že “mäsožravci” sa nesnažia obrátiť vegetariánov na svoju vieru. 🙂

    • Ahoj,

      vdaka za komentar! Tvoje telo si nepyta konkretne jedlo ako cokoladu, zeleninu, maso. Ono si pyta ziviny, ktore sa vyskytuju v jednom alebo inom jedle. To ze mas chut na maso teda neznamena, ze ho musis jest.

      Co sa toho posudzovania tyka – nikto ta neodsudzuje. Len ti davame fakty, ktore verime, ze tvoje svedomie vie spravne prehodnotit. je to tvoj zivot ako pises, ale jeho sposob zabija zivot INEHO tvora, ktory si takto vybrat nemoze. Ty na vyber mas – zabit, alebo vypestovat…

      Ked ale vies zit so svedomim, ze platis niekomu aby v tvojom mene vrazdil, tak to uz neovplyvni ziaden argument.

      • 🙂 Také silné slová… “vraždiť v mojom mene”… Denne postúpame po toľkých mravcoch a mikróboch – a nikto nekričí, že ich vraždíme. Nikto neprotestuje, keď zabíjame vírusy (ktoré by inak zabili nás). Ešte horšie: každým kúskom zeleniny, ktorý zjeme, berieme kúsok zeleniny nejakému bylinožravcovi. Každým nádychom uberáme z kyslíka nejakému inému živému tvorovi. 🙂 Všetko so všetkým súvisí a vybrať jednu časť celku a nepozorovať ju v prepojení na iné ti nikdy nevytvorí dostatočne verný braz. Nedávate mi fakty, len názory – a to je dosť veľký rozdiel.

        Ctím si tvoj zápal; nezdieľam ho. 🙂

        • 🙂 vsetko so vsetkym suvisi, pretoze to tak byt musi, nevyhnutne veci – dychanie a vsetko co spominas.

          Ale zabijanie pre chutky tam nepatri.

          Verim, ze vidis vo svojom komentari kde je mylny – rozumny clovek by neporovnaval dychanie a kracanie po luke s jatkami.

          • 🙂 Bude, ako povieš – v tvojom príbehu o svete. Ja mám iný. 🙂

          • no, kazdy mame svoj. Len skoda ze tym tvojim zabijas ine zivotne pribehy inych tvorov…

      • Marcel Vričan

        Sun, kým chceš platiť za smrť iných nemôžeš sa čudovať, ak ti to niekto vytkne. Ak by to “nevinný” zákazníci nefinancovali, nikto by nedržal veľa zvierat na malom priestore za účelom vykorisťovania. Čo sa týka zabíjania mravcov – urob si test, prejdi sa napríklad po lúke a po každom nášlape sa pozri, či si mravca zabila, alebo mu okolie (porast) stlmil tlak. V každom prípade vidím rozdiel v neúmyselnom zabití povedzme hmyzu pristúpením a zabíjaním inteligentných živočíchov (prasa, inteligentnejšie ako pes dosahuje úroveň inteligenciu približne 3 a pol ročného dieťaťa) či už pre mäso, alebo iné dôležité komodity (kožuch, materské mlieko, pri sliepkach ovulácia a pod). Zabíjanie mikróbov stúpaním po nich beriem iba ako žart, krorý odlahčuje tému. Pri vírusoch je to iné – nie je to živé, je to látka schopná reagovať so živými bunkami istého typu. Čo sa týka kyslíka – zasaď jeden strom a celá tvoja rodina má kyslík, ostane aj pre susedov alebo pár kíl mravcov. Rovnaké je to s inými komoditami potrebných pre život – ako napr. voda, klíma a pod. Až polovica všetkých ekoproblémov je spôsobená chovom zvierat ako pochutinových vecí. Ak ti nie je ľúto tých zvierat (btw – cítiť cudiu, nielen svoju bolesť dokáže aj myš), preštuduj si, ako odčerpávaš jedlo, vodu a životné prostredie ľuďom v iných oblastiach. Ak by si kašlala aj na nich, pozri si fakty o stravovaní – či už to, že bylinožravec požierajúci mäso infarkt dostane, ale napríklad mäsožravec (lev, krokodíl) ale tiež všežravec (medveď, vlk) nie. konzumom iných bytostí sa osobne ohrozujeme sami.

  • Maros

    So vacsinou by sa dalo suhlasit, len jedna vec mi nejde do hlavy: ako vysvetlite fakt, ze clovek ma kratsie hrube crevo ako bylinozravce a dlhsie ako masozravce? Nevypoveda to o niecom? Naozaj sme tak perfektne prisposobeni na cisto rastlinnu stravu? A este ku komentu o ochoreniach v spojeni s konzumaciou zivocisnych proteinov – bohuzial, tam sa s vami neda suhlasit tiez, tieto tvrdenia boli davno vyvratene. Nepletme si konzumaciu a nadmernu konzumaciu, to je obrovsky rozdiel! Predsa ak sa budem napchavat denno denne zemiakovou kasou so sojovym mliekom a ceralnym pecivom, nebudem sa hybat, priberiem tiez a mozno aj ochoriem. Nie je to skor o akomsi celkovom uvedomeni si stravovania sa inak, ako len ciste rozdelenie na zivocisnych a rastlinnych jedakov? Nepochybujem o etickych motivoch prejst na rastlinnu stravu, ale ten zbytok je tak trochu pritiahnuty za vlasy.

    • Nazdar Maros,

      Tisicky rokov evolucie nas prisposobili aj takto. Co sa jedenia rastlinnej a zivocisnej stravy tyka, tak mas pravdu co sa tyka nadmernej konzumacie, a konzumacie tych spravnych zivin. No sprav si poriadny prieskum a najdes ovela viac vyskumov, ktore spajaju zivocisne proteiny a stravu s ochoreniami, ako rastlinnu stravu.

      Ak nepochybujes o etickych motivoch jedenia rastlinnej stravy, a vies o zdravotnych vyhodach rastlinnej stravy, co viac potrebujes? 🙂 Je jedno, ake dlhe je nase crevo, ked mozme jednoduchou zmenou diety a nasich chutok zabranit usmrteniu tisicov zivotov.

  • Mirka

    Maso jsem přestala jíst už na základní škole,právě z etických důvodů a to je cca 25 let.Obě těhotenství byla v pohodě,děti se narodily zdravé.Maso jim taky nedávám a zatím ještě kromě rýmy nebyly nemocné.Právě proto se snažím nad jídelníčkem přemýšlet,aby jim nic nechybělo,takže hodně nakupuji ve zdravé výživě a na farmářských trzích.Je to jenom otázka osobní volby a svědomí a já bych nedokázala žít s vědomím,že kvůli mě trpí a umírají jiní tvorové.Snad už brzy přijde doba,kdy se lidé probudí!

    • Ahoj Mirka,

      Suhlasim – to svedomie / moralna zodpovednost hraje tu najvacsiu rolu z mojho pohladu.

      Ludia sa postupne prebudzaju, je to pomala zmena, ale uz sa zacala :). Dalsi krok v evolucii :).

      maj sa,
      Lukas

  • Maros

    Lukas, strave a jej vplyvu sa venujem uz skoro 10 rokov, vyskumy sledujem, prave preto nesuhlasim. A neviem, ci je to pri istom traviacom trakte jedno, ako je usposobeny, skor naopak. Bylinozravce mozu rastlinnu stravu travit dlhsie a teda z nej maju asi viac ako my…ale to je fuk, skusim inak: vobec mi nevadi, ak sa niekto rozhodne byt veganom, respektujem to, co mi ale vadi, ak sa niekto snazi predkladat ine argumenty ako eticke, ktore su dost chabo podlozene. Rozne vyskumy su mi zname, preto som aj pisal, ze vase tvrdenia su vyvratene. Myslim ale, ze clovek smeruje k veganstvu, lebo ina moznost ani nebude, asi tak.

    • Zuzka

      Len my ľudia škatuľkujeme živočíchy len na základné 3 skupiny: bylinožravce, mäsožravce a zvieratá, ktoré konzumujú aj-aj = všežravce….lenže aj tu, v týchto “NAŠICH základných skupinách” existujú rozdiely aj v tráviacej sústave, aj v dĺžke čriev, zloženia tráviacej sústavy (nie každý bylinožravec má 4 žalúdky ako krava) a pod. Aj tu, u bylinožravcov je rozdiel v dĺžke čriev. Oveľa dlhšie črevá majú bylinožravce požierajúce prevažne trávu a listy a inú dĺžku majú plodožravce (kde sa podľa môjho názoru radíme aj my). Každopádne naša tráviaca sústava nie je prispôsobená na trávenie mäsa a konzumácia surového mäsa žalúdku robí ťažkosti…a aj našim dlhším črevám, čo sa v konečnom dôsledku po konzumácii takejto mäsitej potravy prejaví hnijúcim zápachom na toalete:))

      • Ahoj Zuzka, dobre povedane, vdaka za uzitocne info!

  • Bendží

    Je to příliš jednostranné 🙂 takže ačkoli mi připadá většina těch protiargumentů dobrá a těch primárních jsou blbosti které mě docela serou i když maso jím ale jsou tu i ty, které neuznávám lidský mozek se nevyvinul kvůli masu ale kvůli tomu že při lovu byli lidi nuceni více přemýšlet spolupracovat a tím si cvičili mozek a v průběhu evoluce se tím, ale nejen tím zvyšovalo IQ ovšem nikdo neví jak by to bylo kdyby k tomu nedošlo ano v dnešní době už to asi není třeba z tohoto hlediska. Nesouhlasím s tím že je to levné vegan by přeci neměl jíst většinu druhů pečiva (do těsta se dává mléko, vejce) a takřka v každém produktu je něco živočišného krom těch drahých. Důvodů proč jíst maso je také dost ale nemá smysl je všechny psát tak jako jsme nepsal vše s čím nesouhlasím u protiargumentů. Živočišné bílkoviny jsou v dnešní době levnější a dostupnější (pro sportovce docela důležitá věc [to ovšem neznamená že jsou dobří jen sportovci co jí maso, ale rozhodně je jich víc]). Chuť: je mi líto že zvířata umírají kvůli lidským chutím ale mě maso chutná a ačkoli uvědomění co se děje se zvířaty na jatkách je mi proti srsti tak to prostě překousnu. V mase nebo jiných živočišných produktech jsou látky které v rostlinách prostě nejsou ( látky teď přesně nevím co to bylo ale četl jsem o tom knihu). Proto lidi kteří nejí maso v některých případech po zhruba 2-3 letech (doba po které se vyčerpají zásobárny látek z živočišných produktů) ztrácí chuť do života, jejich aktivita se snižuje, nemají dost energie. Ne tělo si tyto látky za nedokáže vytvořit samo. Tak to je asi vše. Jo a ještě něco já neplatím za to že někdo ty zvířata krmí a týrá doufám v to že tomu tak není a je mi líto jestli ano ale to neovlivním.

    • Nazdar Bendzi, dik za komentar. Odpoviem na jednotlive casti osobitne>

      1. “..takřka v každém produktu je něco živočišného krom těch drahých”
      – to je presne to nespravne chapanie, o ktorom pisem. Ake drahe produkty, ked zdrava veganska / rastlinna strava je: obilniny, strukoviny, zelenina, ovocie, orechy, B12 doplnok. Tieto suroviny drahe nie su. Nikto nehovori, ze musime jest bio-tofu-s-kuskami-quinoa-a-morskymi-riasami (to je len vymysleny priklad). Taketo produkty su pekne spestrenie, ale nie nutnost. Obilniny (celozrnne, nie pecivo, ako to popisujes ty), strukoviny, zelenina, ovocie nie su drahe. Orechy mozno trochu drahsie, ale do tej istej miery, ako masove produkty, ktore si ludia kupuju.

      2. “… je mi líto že zvířata umírají kvůli lidským chutím ale mě maso chutná a ačkoli uvědomění co se děje se zvířaty na jatkách je mi proti srsti tak to prostě překousnu”

      – na to nemam komentar. Je to kognitivna disonancia – “Matka “nevidí” to, že její partner zneužívá dceru (pokud by si to přiznala, musela by řešit podíl vlastní viny). Kuřák bagatelizuje dopad cigaret na své zdraví (pokud by si následky přiznal, musel by se zbavit svého návyku). A člověk, který se považuje za milovníka zvířat, začne mnohdy mluvit o tom, že rostliny mají také city, než aby si přiznal, že i on se jedením masa podílí na utrpení zvířat…

      Slyšíme jen to, co chceme slyšet. Protože pravda bolí.”

      3. “… Jo a ještě něco já neplatím za to že někdo ty zvířata krmí a týrá doufám v to že tomu tak není a je mi líto jestli ano ale to neovlivním.”

      – zamysli sa. ako za to neplatis? Nijako neovplyvnis, aby tie zvierata netyrali. A davas im peniaze aj ked vies, ze to robia. To, ze dufas, ze to tak nie je nic nezmeni, nikoho nezachrani, nic neospravedlnuje. A ovplyvnit to je velmi jednoduche – prestan konzumovat produkty tohto tyrania 😉

  • *Radys*

    Rozhodnut sa pre vegetrianstvo, ci veganstvo je hlavne rozhodnutie srdca,mysle a zivotneho stylu.Ja proste milujem zvierata, preto ich nechcem jesť, a viem, ze robim spravnu vec a ten pocit je nadovsetko, ziadne pre a proti.
    ♥ MILUJES – NEUBLIZUJES ♥

    • ahoj Radka – to je ta najlepsia motivacia 🙂

    • Zuzka

      ♥ tak veru!

  • iveta

    Zaplnme nase srdiecko laskou a nikto nebude potrebovat argumenty preco ano preco nie.

    Peace (ci pease)?:)

  • Jozo

    Lenze z vegetarianskej stravy sa prestrasne prdi… Viem o tom svoje, chodil som s vegetariankou, bolo nutne stale vetrat a vetrat. Sam som si to vyskusal jest len otrubiny aby som vedel v com je skutocny problem… Skutocne sme prestrasne zacali prdiet obaja, uz sa to fakt nedalo vydrzat, kvalita nasich zivotov isla dole vodou… Ani pri sexe sme sa nemohli ubranit nehoraznym vetrom. Tak som sa vratil k povodnej strave a problem bol vyrieseny. S priatelkou sme sa rozisli a moj zivot sa vratil do starych kolaji…

    • Nazdar Jozo,

      ako zabavna historka to je skvele :). Ale ako dovod na pokracovanie v jedeni zvierat, ked vies, ako trpia? Iste zlozky stravy vytvaraju v tele viac vetrov, ako ine, staci poexperimentovat a najdes si veci, ktorym sa radsej pred sexom vyhnut… aby nebolo prilis veterno 🙂

  • ABC

    Je uchvatne, ako si dokaze jeden clovek o sebe mysliet, ze zozral vsetku mudrost sveta, ze vie uplne vsetko o tomto svete a ako funguje. Neotrasitelny nazor (naozaj nie fakt, ale nazor), ktorym nedokaze pohnut ani najsofistikovanejsi a overeny proti-argument. Je mi jedno, ci sa takyto “nadclovek” nachadza na strane veganov, vegetarianov alebo masozravcov, ale vzdy ma dokaze takyto jedinec poriadne pozdvihnut zo stolicky. Skoda, ze sa takyto nadludia neriadia vsetkymi faktami, ale iba tymi, ktore im hraju do karat. Nasledne si utvoria nejaky nazor a potom sa ho drzia, aj keby to mala byt ta najvacsia sprostost na svete. Preco? Mozno aby nevyzerali ako hlupaci.. Mozno nechcu posobit, ze menia nazory.. Netusim..
    Ale mysliet si o sebe, ze viem vsetko a moj nazor je ten jediny spravny je neskutocne naivne.. Kolko pohladov na svet uz bolo vyvratenych casom? Neskutocne vela.
    Preco si myslis, ze prave ty si ten nadclovek, ktoreho nazor je ten jediny, dokonaly a nespochybnitelny? Keby si to prezentoval ako sposob zivota, ktory sa ti zda najvhodnejsi lebo xyz.. Ale namiesto toho si to ponal ako “osvetu”.. Naivne..
    Kazdy nech si je, co chce, predsalen je to nase slobodne rozhodnutie.
    PS: tento moj koment nieje namiereny voci nikomu, teda je, voci ludom, co si myslia, ze zozrali vsetku mudrost sveta
    PS2: takyto koment by sa z mojej strany ocitol aj pod clankom, kde by sa s rovnakym zapalom pisalo o o vhodnosti jedenia masa, ak by bol pisany rovnakym sposobom

    • Vdaka za nazor! Je mi luto, ak na teba clanok posobi, ze je o mne alebo ze sa tu prezentujem ako nadclovek, co nerobim a nepovazujem sa za nijak specialneho. Len prezentujem to, co viem a fakty, ktore som zozbieral, aby som podporil dobru vec. To je krasa internetu – ak si za nieco zapaleny, mozes to tu dat, najdu to dalsi, ktori su za to zapaleni.

      Ak sa ti to nepaci, mozes to z celeho srdca ignorovat.

  • Zlatica Benova

    Zdravim Lukas Cech?Paci sa mi co robite a robite to dobre.?Len tak dalej.Ludia musia vidiet pravdu a potom si zvolit spravnu cestu.Ja aj moj partnersme uz 7 rokov vegetariani a chceme prejst na vegansku stravu.Milujeme zvierata…..maju stejne pravo na zivot na Zemi ako my ludia.???????

    • Ahoj Zlatica, vdaka za komentar a za to spravne rozhondutie 🙂

  • malina

    GO VEGAN!

  • Peter Kniebugel

    Ahojte,
    s týmito argumentami za jedenie mäsa sa stretavam aj ja pravidelne a nie vzdy som vedel protiargumentovat, preto som rad, ze som nasiel aj tuto stranku. Musim povedat, ze vacsina ludi konzumuje maso z tradicie a voci veganstvu alebo vegetarianstvu v podstate nic nemaju, len zmena nieje pre kazdeho lahka. To neznamena ze osveta nedava zmysel a som presvedceny, ze podiel veganov bude rokmi urcite stupat a minoritni sa mozu stat masozravci. Ja som vegetarian 4 roky a pred nedavnom som presiel na veganstvo a zmena v oboch pripadoch bola uplne spontanna kvôli utrpeniu zvierat. Vzdy som bol masirovany pravdami o nevyhnutnosti jedenia masa, ze obsahuje proteiny a bla bla bla. Z vlastnej skusenosti vam mozem odporucit, ze tolko energie ako mam teraz som nikdy nemal, mam viac sily ako ked som jedol maso a to trenujem a posilnujem pravidelne, krvne testy ideal, traviaci system pocitujem zlahcene, tak skutocne neviem co by mam malo presvedcit o nevyhnutnosti masa. Je to nezmysel a tento priemysel by sa mal stat minulostou. Mal som obavy pred prechodom na veganstvo, zhodil som najprv 5-6 kg lebo som sa nevedel moc orientovat. Ten prechod je tazky pretoze si nemozete kupit 70% potravin z obchodu, hlavne polotovarov. Nedavno som bol na vyletnej lodi, kde bolo 90% Americanov a ten pohlad na nich je skutocne odpudzujuci. Doslova sa prezierali hamburgermi a steakami, boli to dochodcovia, ktori nevedeli z tucnoty chodit a museli sa opierat o voziky. Kazdy mal totalnu obezitu a to mi nemoze nikto povedat, ze je spravne. Nehovorim, ze za to moze len maso, ale 3/4 veci na tanieri mali maso. Zabijanie miliard zvierat rocne len kvôli napchavaniu sa pozitku je totalna obsesia, ktora mi je cudzia a dufam, ze bude stale viac ludom.

    • Ahoj Peter,

      presne ako pises :). Je to zdravy pohlad na vec, zalozeny aj na vlastnej skusenosti, s cim sa moze len tazko hadat akykolvek odporca. A vidi to takto cim dalej tym viac ludi, no je to stale velmi pomala zmena. Ale nabera na rychlosti 🙂

      nech sa dari,
      Lukas

  • lea

    Nedocitala som to do konca priznavam… zastavila som sa pri vete ze “ked to robia zvierata, tak preco nie my?” a dalej ze vraj nie sme ako zvierata.. fakt? odrazu? ci sulozime na ulici alebo nie, je to jedno.. menia sa partneri rovnako ako u zvierat (monogamia by z nas spravila odlisnych ale zial ani v tomto nie ) …dalej ze nezabijame svoje deti ako zvierata? aleba! a potraty su co? alebo ked matky splachuju svoje deti do zachodov, vyhadzuju z okna… dalej ked ludia skacu na inych rovnakeho pohlavia a vela inych prikladov… sorry ale toto je blby argument

  • kotle

    prečítal som si článok a aj celú diskusiu..nie som vegan ani vegetarián, ale zaoberám sa zdravím, čo je odzrkadlenie stravy človeka. Rád by som uviedol zopár postrehov..
    1: Ľudia majú tráviacu sústavu odlišnú od bilinožravcov aj mäsožravcov..
    2: Myslím si, že výzor američanov nie je spôsobený konzumáciou mäsa, skôr si myslím, že je to prehnaným prísunom sacharidov..
    3: Teraz jeden fakt: pri konzumácii potravy čisto rastlinného pôvodu, tepelne neupraveného (aby zostali aj živiny) dôjde k prečisteniu mikroflóry v žalúdku čo prinesie bolesť žalúdka po konzumácii jedla..
    Preto aj vegánom odporúčam dôkladne preštudovať rozmanitosť stravy, inak sa stane že skončíte na špagetách a ryži a bude sa cítiť slabý a vyčerpaný..
    4: “všetky pečivá majú v sebe vajcia alebo mlieko” 😀 Autorovi upečiem zázračné pečivo a nebude vôbec drahé..(stačí si pozrieť v obchode alergény)
    5: V mojej vízii lepšieho sveta majú hospodárske zvieratá využitie..Za dedinou na pastve by som chcel mať kravičku, od ktorej by bolo mlieko pre vlastnú potrebu a z neho ďalšie výrobky. Kravička by bola ďalším domácim zvieratkom..(kedysi bola krava na vidieku viac vážená ako člen rodiny, pretože keby zdochla krava, tak umrie celá rodina) …aj k tomuto bude veľa výhrad ale ako vravím, nie som vegán.
    Avšak mám aj jednu otázku, sám si na ňu neviem odpovedať tak neútočte na mňa hneď, nie je to rýpanie..ak by sa prestalo s polovníctvom (aj tie zvieratá trpia) tak by nastal nárast šelmy, ktorá je napríklad u nás na vrchole potravinového reťazca (medveď). Čo s ním? ako vieme je to teritoriálne zviera a bude sa rozťahovať tam, kde sa dá..dediny mu nevadia, niekedy dokonca vyhovujú..
    PS.: Lea, prečítaj si to tu celé, zamysli sa a potom, ak to pochopíš, napíš nám niečo k téme.. 😉

    • Ahoj Kotle,

      dakujem za zamyslenie sa a za uzitocny komentar. K bodu 5 – ja osobne s tym taky problem nemam, ked si ta krava zije dobry zivot a takisto sa nemusi nasilu oplodnovat, aby davala mlieko, a tela jej nezoberies hned po porode, ako sa to robi dnes, tak myslim, ze je to jedna spokojna krava. Jej by nevadilo, ze ju tiez podojis. Problem nastane, ze nasa spotreba mlieka je obrovska a aby sa jej vyhovelo, musi sa vyrabat hromadne – zivocisne polnohospodarstvo, efektivita a znizovanie nakladov, kde sa na zvierata a ich potreby nekladie ziaden doraz. Takze ak niekto dosiahne to, co si popisal, tak v pohode. Ale nie je to realisticke pre cely svet, takze radsej sa naklanam pitiu sojoveho mlieka ako zivocisneho.

      A k poslednej otazke ohladom polovnictva – polovnictvo je v drvivej vacsine pripadov o zabijani bylinozravcov pre maso a aby nejedli urodu polnohospodarom, ktori im prebrali teritorium. Selmy sa strielaju menej, a to velakrat pre ich kozuch alebo ako trofej. Az posledny dovod odstrelu su krajne pripady ako odstrelenie medveda, ktory sa zatulal do dediny, lebo ludia ho tam doslova pozvali. Co tym myslim? No ze ked vieme, ze tento problem moze nastat, tak sa mu snazme predist. Namiesto pozyvania medveda nechavanim otvorenych a lahko dostupnych kontajnerov s jedlom, mozme bio-odpad manazovat lepsie. Zabrani to sireniu sa zapachu, ktory medveda prilaka. Takisto mozme tomu predist neustalym znizovanim ich prirodzeneho prostredia – necudujme sa, ze lezu do dedin, kedy ich vytlacame z lesov. Dnes je viac hubarov, turistov, vyrezavania stromov a inych prac v lese, takze medved naozaj nema kam ist. Alebo ich prikrmujme v ich prirodzenom prostredi, aby nemali dovod liezt do dedin.

      Na tuto temu je velke mnozstvo rieseni a preventivnych opatreni, ktore by zabranili krajnym (a hlupym) situaciam, kde prvym riesenim, ked sa ukaze medved pri dedine, je ho zabit. Ten medved tam je nasou vinou, tak by za to nemal pykat zivotom. Zasluzi si zit tak, ako my. Trestat by mali tych, ktori ho tam nezodpovednym pristupom prilakali – a to je dlhy retazec ludi, ktori rozhadzuju odpadky, firiem, ktore ich zbieraju, firiem / mestskych uradov, ktore spravuju kontajnery atd.

  • rado

    otazne je ci clovek ako jediny na zemi je odkazany aby si stravu musel upravovat a rozne spekulovat co by a ako by sa este dalo a podobne, ci to nie skor neinteligencia ako inteligencia. mam pocit ze este ziadne pecenie varenie nezlepsilo kvalitu potraviny priamo z jej prirodzeneho prostredia prirody skor naopak vzdy degradovalo. ak clovek nieco nemoze zjest take ake to je tak to nie je urcene pre neho. ak by mohol jest maso potom by ho urcite nemusel varit.

    • ahoj Rado,

      dobre zamyslenie sa. Evoluciou sa z nas stali luxusni zraci, potrebujeme / chceme si jedlo upravovat. Ale ak by sme mali jest fakt len to, co sme schopni vlastnymi rukami pozbierat, rozzut a stravit, tak jeme len cerstve ovocie, orechy, obilniny a niektoru zeleninu. Take obilniny alebo rozne korene / hluzy by nam z jedalnicka asi vypadli, takisto ako zivocisne produkty. Ale mozno sa na to uz nemozme pozerat len z takehoto zjednoduseneho hladiska – zijeme uz v inom svete, kde si vieme pripravit rozne typy stravy, ktore nam daju vsetky mineraly, vitaminy a proteniny, ktore potrebujeme – a to vsetko rastlinneho povodu. Tak len dalsi dovod, preco prestat zabijat pre stravu.

  • wewe

    Možno by ste sa nemali snažiť (všetci vegáni) meniť ľudí na vegánov, ale zmeníť podmienky pre chov úžitkových zvierat, demonštráciámi a pokúsiť sa niečo dosiahnúť v zákonoch o slobode, lepšom zaobchádzaní a dôstojnosti zvierat čo sa aj postupne deje a to ja nazývam reformou a nie to že nikto teraz nebude jesť meso.A nikdy nedonútite všetkých aby boli vegáni lebo toto je len násilné presvedčovanie druhých, každý sa riadi vlastným úsudkom a výnimky potvrdzujú pravidlá. Pokiaľ ide o mňa ovocie a zelenina obsahujú najviac histamínu čo ja ani nemôžem po zdravotnej stránke, podla zoznamu jedál môžem akurát tak vodu 🙁 Biele mäso mi tiež neškodí a preto ak mám nabrať aspoň trochu energie tak z mäsa. Aj ked mi moc nechutí hlavne z tých supermarketov, pretože tie zvierata sú napichané steroidmi a podobným humusom. Preto by som skôr bojovala za práva zvierat konkrétne na mieste činu. Ak by ste mali možnosť byť súčasťou niečoho podobného rada sa zúčastním. Ale sry takéto utópie ako máme žiť a etiku radšej ani nekomentujem to sú také bláboly. O etike by sme sa mohli baviť hodiny, pretože kto je oprávnený hovoriť čo je správne a čo nie ? A mám otázku – myslíte si, že ak má vegán domáce zvieratko, ktorému kupuje mäso je to správne ? pretože ho môže pretvoriť na nemesožravca, to nieje divoko žijúca zver. Psy dokážu jesť aj zeleninu, ryžu a iné pokrmy, ktoré ich zasýtia. Ak umrie jedno zviera na úkor druhého (zdomácneného) je to tiež ako Vy hovoríte zlé ? OMG ja ani neviem prečo sa zapájam do týchto diskusií ved to je zbytočné tak ako bláznovy nevysvetlím že je blázon 😀

    • Ahoj wewe,

      vdaka za komentar. Citim z neho agresivitu, no neviem odkial sa berie, pretoze ti nic nenutime. Tu su fakty, ktore si precitaj a zvaz podla seba. Nikoho tu nenazyvame blaznom.

      Co sa tyka boja za lepsie podmienky zvierat, ktore potom zabijeme – uz len tato veta ukazuje to, ze je to na hlavu postavene. “Dame ti vacsiu klietku a vankus, aby si trpel menej, a potom ta predcasne a nasilne zabijeme”. Viac o tom v poslednom clanku: http://veganstvo.org/2015/01/04/prava-zvierat-vs-blahobyt-zvierat-animal-welfare/

      Co sa tyka chemikalii v zelenine a ovoci a v mase – zober si to tak, ze aj jedlo, ktorym krmia zvierata, ktore potom jes, je chemicky upravovane, zvycajne este viac (pretoze standarty pre zvierata su stanovene nizsie). Tieto zvierata takisto zjedia toho chemicky osetreneho jedla viac, co sa usadzuje v ich telach, k tomu este doplnia antibiotika. Takze taketo dlhorocne usadeniny potom kupis v obchode.

      Tvoja reakcia je bezna a porovnatelna s reakciami ludi na zrusenie otroctva alebo volebneho prava zien v minulosti. Radikalne napady, ktore sa nezhoduju s nazorom vacsiny. Ale postupne si aj vacsina uvedomi, ze len preto, ze to uznava vacsina, to nie je spravne. Ale moralne, je veganstvo to spravne dlhodobe riesenie.

      Co sa tyka psov – ako pises, dokazu zit na cisto rastlinnej strave velmi zdravo. A existuje uz vela veganskych jedal pre psikov. Co sa tyka zradla pre psov na zivocisnej baze – nie je o nic naturalnejsie, ako rastlinna baza – su to zvysky krav, prasiat a ich kosti. Kedy si naposledy videla domacich psov, ktori si ulovili prasa alebo kravu? Alebo macku, ktora si ulovila lososa alebo kravu? Vsetko, co potrebuju vieme do ich jedla pridat. Takze radsej to pridat do rastlinnej stravy, ako do zivocisnej 🙂

  • wewe

    V prvom rade by som chcela napísať, že ak som pôsobila agresivnym spôsobom tak to som nechcela aj ked je to možné. Ale zato sa nehambím agresivita je prirodzeným obranným mechanizmom ľudí, ktorý cítia potrebu to patrične dať najavo samozrejme agresivitu myslím bez násilia 🙂 Možno je to aj tým, že som nemla šťastie na ľudí (vegánov), ktorý sa správali voči nám (mäsovým) zle a tak už aj moja reakcia môže vyznieť týmto spôsobom čo mi je ľúto lebo zase nie všetci ste taký. Preto som aj písala o nátlaku zo strany vegánov, ktorý ak nesúhlasíte s ich životným štýlom tak ste obyčajný vrahovia a pod. tak ma to trochu napichlo.

    Samozrejme vadí mi ako sa k tým zvieratám správajú a celková hodnota potravín ide dolu vodou. S tým súhlasím, ale proste zvieratá určené na zúžitkovanie a sú zabité bezbolestne pre potravu mi nevadí, samozrejme chcem aby žili voľne a čo najdlhšie a určite máš pravdu v tom že je to kruté ale taký je život. A možno je to aj medzi tvojimi mýtusmi ale ak si predstavím že všetci budeme jesť rastliny, predsa pôda nieje obnoviteľný zdroj, pôda je vyčerpateľná a jednoducho si to neviem predstaviť. Naozaj neviem povedať s istotou ale myslím si že je to hlúposť nakoniec by sme bojovali aj tak proti zvieratám o potravu. A taktiež som názoru že rastliny tiež majú svoj stupeň citlivosti, áno nemaajú nervový systém ale žijú – otáčajú sa za slnkom, reagujú na dotyk, pijú, – keby sme mali byť všetci bez chyby v jedení mali by sme byť ako budhovia a žiť zo sily vesmíru 😀

    A k tej záležitosti domácich miláčikov môj kocúr bežne loví vrabce ked sa k nášmu oknu priblíži- to je v nich proste sú to dravci a musia si uspokojovať svoje inštinkty a pocit lovu aj napriek tomu, že má u nás vždy plné brucho. U psov je to iné, psíky sú viac podradené človeku ale mačka je svojhlavá a nenechá si len tak hovoriť čo má robiť alebo jesť.

    • Vdaka za zamyslenie sa :).

      Co sa tyka pody ako neobnovitelneho zdroja – pestujeme viac rastlin teraz, aby sme nakrmili zvierata, ktore potom zjeme, ako by sme pestovali, keby cely svet jedol len rastliny. Je to velmi neefektivny system, filtrovat si ziviny cez kravu, ked ich mozme zjest priamo a pritom este usetrit na potrebe pody. Takze ani by sme nebojovali so zvieratami o potravu, lebo by sme jej potrebovali menej :).

      Suhlasim s tebou, ze rastliny maju nejaky stupen citlivosti, no je jasne, ze nizsi, ako zvierata, o ktorych vieme, ze citia, tuzia a boja sa tak, ako my. Takze radsej sa naklonim k usetreniu ich utrpenia, ktore je viditelne.

      K domacim milacikom – ked si kocur ulovi vrabca, tak to je v jeho nature, je to prirodzene, s tym problem nevidim. Problem je v tom, ze ho vacsinou krmime potravou vyrobenou zo zvyskou zvierat, ktore vobec nie su ich prirodzenou potravou.

      nech sa dari,
      Lukas

  • wewe

    Ale pokiaľ viem človek ak by žil len na rastlinnej strave zje jej podstatne viac ako obyčajne aby sa zasítil, napríklad mne nestačí jesť len ovocie alebo zeleninu potrebujeme aj niečo sýtejšie. A človek žije podstatne viac ako napríklad dobytok. A človek skonzumuje teda oveľa viac ako napríklad taká sliepka. Zvieratá sa budú rozmnožovať a žiť dlhšie ako by žili napríklad dnes tým pádom aj zjedia viac.

    Ak existuje utrpenie ale ho nevidíme, znamená to, že je to správne aby sme dali prednosť tým, ktorých utrpenie vidíme ? A myslím si, že rastliny nemajú malý stupeň citlivosti, oni majú veľmi podobné základné prejavy ako my ľudia. Dokonca niektoré rastliny reagujú na dotyk človeka tým že sa odtiahnu.

    Raz som čítala, že mačky žijúce vonku ak majú na výber radšej si jedlo ukradnú – uvarené, spracované a lovenie majú ako zábavku aby sa mohli pohrať. Náš kocúr nám tiež občas kradne doma jedlo a väčšinou je to surové mleté mäso. Samozreme má tam vždy navýber aj mliečne výrobky alebo zeleninu. Dávame mu len to, čo si sám vybeerie. A nebudeme mu brániť v jeho prirodzenosti.

    Rovnako prajem nech sa dari,
    wewe

    • Ano, mas pravdu, rastlinnej stravy zjes viac, ale stale nie viac ako taka krava. A rastlinna strava nie je len zelenina a ovocie – obilniny, orechy ta zasytia viac, potom tam su veci ako seitan, ktory tiez zasyti.

      Clovek zije viac ako zvierata, ktore otrocime na zabitie, no tato statistika hovori za vsetko: 7 miliard ludi zabije rocne vyse 60 miliard zivocichov pre konzumaciu. A do toho neratame ryby. Takze 60 miliard zivocichov zje ovela viac potravy, ako 7 miliard ludi.

      Pozri sa na to takto – pises, ze ta zasyti maso viac, takze je lepsie jest maso, aby sme nepotrebovali pestovat tolko zeleniny. Vies kolko zeleniny je potrebne na “vyprodukovanie” 1 KG masa? Nieco medzi 7-10kg obilnin (teda uz spracovanej rastlinnej stravy). Takze 7x az 10x viac. Urcite nepotrebujes jest 7-10x viac zeleniny :).
      Taktiez dalsie fakty, ktore vec vyjasnia:

      Kravy, ktoré chováme na jedlo na celom svete, vypijú denne 8.7 krát viac vody a zjedia 6.4 krát viac jedla, ako to, čo potrebujú všetci ľudia na svete.

      0,6 hektárov pôdy vyprodukuje 16,783 kg rastlinnej stravy.
      0,6 hektárov pôdy vyprodukuje 170 kg mäsa.
      Produkcia mäsa je teda 98 krát menej efektívna, ako produkcia rastlinnej stravy.

      Zdroj: Oppenlander, Richard A. Less Meat, and Taking Baby Steps Won’t Work. Minneapolis, MN : Langdon Street, 2013. Print.

      Takze aj ked potrebujes zjest viac rastlinnej stravy ako zivocisnej – nie je to 98krat viac. A nespotrebuje sa pri tom tolko vody a pody, taktiez z toho nie su tolke vykaly a metan.

      Pozri si tieto fakty, nechce ich tu opakovat vsetky, no vsetky ti daju odpovet na tvoje otazky: http://veganstvo.org/2014/11/05/preco-prestat-jest-zivocisne-produkty-fakty/

      Ked prestaneme zvierata jest, tak ich prestaneme na to vyrabat – takze tu nebude 60 miliard krav, ktore odrazu budu volne. Zmena bude pomala.

      K rastlinam – filozofovanie na tuto temu, kym zabijame ine zivocichy je len hladanie vyhovoriek. Aj tak vypestujeme a “zabijeme” viac rastlin na krmenie tvorov, ktore potom zjeme.

  • wewe

    Orechy a podobné tomu nejem, ale seitan hmm neviem čo to je niečo si otom prečítam vdaka za info.

    Na základe týchto čísel a údajov možno hovoriť o relatívnej vízii do budúcnosti, ktoré si nesie zo sebou každý výskum, predpoved alebo štatistiky. Vždy sú zamerané len na to na čo chcú. Ak by sme však brali do úvahy to, že pri výborných podmienkach zvieratá budú oveľa plodnejšie, napríklad sliepka znesie dva krát toľko vajec ako v prostredí kde žije teraz. Tým chcem naznačiť, ak prestaneme zvieratá nato vyrábať, neznamená to, že ich tu bude menej. Umelé oplodňovanie slúži nato, aby mali istotu že zvieratá tie deti mať budú aj v takýchto zlých podmienkach kde žijú a aj preto aby ušetrili ale neznamená, že ak ich vypustíme do prírody nebudú sa sami rovnako rozmnožovať. Pretože aj farmári, ktorý chovajú zvieratá voľne rozhodujú či malé budú mať alebo nie a vedia si to kontrolovať ale ak hovoríme o skutočnej voľnosti čo hovoríme, tak sa budú rozmnožovať rovnakým tempom alebo nie? …to si myslím a výskum nevýskum sú to len dohady.

    • Samozrejme, zvierata sa budu rozmnozovat svojim prirodzenym tempom. Ale nebude ich 60 miliard – ked postupne prestaneme jest zivocisne produkty, tak sa ich stavy postupne znizia – a budu len v prirodzenom mnozstve, ako si to udrzi priroda. Problem dnes je, ze sme vyvrazdili predatorov a umelo vytvorili neskutocne mnozstvo zvierat, aby sme ich zjedli. Priroda by to tak nespravila. Sliepka prirodzenie znesie sem tam nejake vajce a len niektore si odsedi. My sme ich zmutovali tak, aby nosili vela vajec denne. Toto nie je priroda, ale nase hranie sa na frankensteina.

      Nepodcenuj silu prirody udrziavat si equilibrium, ked do nej nezasahujeme :). Preco zrazu musi clovek kontrolovat stavy, ked sa to predtym vsetko pekne kontrolovalo samo miliardy rokov? Lebo sme do toho posahali… Ale mozme to napravit :).

  • ela

    Lukas, mas co robiť. Niektorí ľudia to proste ani nechcu pochopiť …
    Vidno ako myslia len a len na seba… na svoje chute… ja ja ja, jenom ja…

    Nevadí, mysllím, že sa určite našli aj tí, ktorym to dopomohlo k ceste stať sa aspoň vegetarianom.
    aspoň ja teda, na mäso som naučená od malička. Už rok a pol sa snažim ho nejesť a veru raz za mesiac mi ujde a dam si aspon kuraci rezen… musim priznať, že bolo a je dosť ťažké zvykať si nejesť kadejake šunčičky a pašteky pomleté z bohvie čoho..
    No nič, tvoj članok ma zase len presvedčil o tom, že naozaj to mäsisko k životu nepotrebujem a budem sa snažiť ho už uplne vylučiť z jedalnička 🙂
    Zatiaľ sa posnažím iba o vegetarianstvo, ale stale lepšie ako jesť mäso.
    možno o pár rokov sa posuniem a budem bojovať zase s chuťami na syr 😀

    • Ahoj Ela, vdaka za komentar!

      Som rad, ze takto smerujes. Ak mas silnu volu a vies sa ovladat, tak preco rovno neskusit aj bez toho syra – ked uz bojujes, tak bojuj raz nie dvakrat :D.

      Skus si mesiac, lahsie sa to dodrzuje, ked si to das ako takyto ciel. (Trik je v tom, ze po mesiaci to uz je automaticke).

      Nech sa dari!
      Lukas

  • Kika

    Ahoj 🙂 zaujímavý článok! velmi sa mi páčili tvoje argumenty. Ale opat musim potvrdit, ze take lahke byt vegetarianom nie je. Ako studentka s obmedzenymi financiami a casom, som vacsinou donutena jest domacu stravu a cas od casu to maso tam je —_— a jest svoje jedlo, ktore som si na tyzden mrazila mi tiez liezlo na nervy 😛 pevne verim ze sa to casom zlepsi, a nebudem patrit k tejto spolocnosti, co si mysli ze obed bez mrtvych zvierat nie je obed

    • adminator

      Ahoj Kika!

      vdaka za komentar. Som rad ze suhlasis s tymito argumentami – nie su moje, su to vseobecne fakty, za ktorymi stoja vyskumy a statistiky. Chapem, ze ak este nie si 100% sebestacna, a o tvojej strave rozhoduje niekto iny (ci uz z financnych alebo casovych dovodov) tak to je tazsie. Dolezite vtedy je spravit to maximum co v danej situacii mozes a hladat sposob, ako to v buducnosti spravit tak, ako ty chces. Byt vegetarianom nie je velmi tazke, aj typicka slovenska strava na to staci – len je potrebne si dat bacha na prehananie so syrmi, maju vela tukov. Prestat jest maso je tiez velky krok pre zvierata. Dalsie zivocisne produkty ako koza a ine vyrobky zo zvierat mozes vyradit lahko. Potom uz len posledny krok – prestat jest aj mliecne vyrobky a vajcia a budes mat svedomie pokojne :).

      Nech sa dari,
      Lukas