Top mylné argumenty jedenia zvierat

Všetci sme ich počuli už veľakrát – argumenty, ktorými ľudia odôvodňujú konzumáciu živočíšnych produktov, aj keď majú k dispozícii veľký výber skvelých rastlinných jedál. Tu si rozoberieme niektoré z najčastejších argumentov, s ktorými sa vegáni stretnú, keď ľuďom chcú vysvetliť dôvody, prečo je pre tento svet, pre ľudí a pre zvieratá vegánstvo potrebné. Každý argument nevegánov je nasledovaný proti-argumentom z hľadiska vegánstva.

“Keby som nebol stvorený na jedenie mäsa, nemal by som tieto tesáky!”

Existuje veľa vážnych problémov s týmto “tesákovým” argumentom, hlavným z nich je to, že už len existencia týchto zubov musí znamenať, že sme stvorení jesť mäso. Realita ale je, že takmer všetky cicavce majú tesáky. Veľa bylinožravcov má silné tesáky, vlastne najväčšie tesáky zo všetkých pozemských zvierat patria poriadnemu bylinožravcovi – hrochovi. Pozrite si 9 hlavných dôvodov, prečo tesáky z nikoho nerobia mäsožrúta – obrázky bylinožravcov s väčšími tesákmi ako mäsožravce…. (anglicky). Viac na túto tému sme rozobrali v článku Človek nič živočíšne nepotrebuje.

“Ale veď ľudia sú predsa všežravce.”

Pojem všežravec neznamená “musí jesť mäso (živočíšne produkty)”. Znamená to “Schopný prežiť na obidvoch – rastlinnej alebo živočíšnej strave”. My môžeme žiť a fyzicky prosperovať len z rastlinnej stravy, bez jedenia zvierat a ich produktov. Ale keď prestaneme jesť rastlinnú stravu (len mäso), tak zomrieme. (pozn. Lukáš – na tento argument – že zomrieme, neboli v originálnom článku žiadne podklady). Desaťročia vedeckého výskumu dokazujú, že ľudia nemajú žiadnu biologickú potrebu konzumovať mäso, vajcia alebo mliečne produkty. Môžeme získať všetky potrebné živiny z rastlinnej stravy, bez nezdravého živočíšneho proteínu a cholesterolu, bez spôsobovania nezmyselnej bolesti, utrpenia a smrti miliardám zvierat.

“Zvieratá jedia iné zvieratá, tak prečo nie my?”

Niektorí hovoria, že jedenie mäsa je pre nás prirodzené, a preto morálne neutrálne – pretože iné zvieratá jedia ďalšie zvieratá. Ale je potrebné si uvedomiť, že (okrem niekoľko krajných prípadov) keď ľudia zabijú iné zviera na jedlo, tak nerobíme to, čo robia zvieratá – ozajstné mäsožravce – v prírode. Ľudia nepotrebujú nič živočíšne na prežitie. Keď mäsožravce v prírode zabijú iné zvieratá v prírode, robia tak inštinktívne, aby prežili. Nemajú na výber, nerozhodujú o tom logicky a vedome, sú skrátka takto naprogramované evolúciou. Ľudia, na druhej strane, majú na výber. A keď si ľudia stále vyberú jesť mäso, aj keď majú na výber rastlinnú potravu, a vedia, že im to stačí, tak si vlastne vyberajú zabíjanie zvierat pre uspokojenie svojich chúťok – takpovediac pre potešenie. Ale keď väčšine ľudí povieme, aby zabili zviera pre potešenie, je im to proti srsti – proti ich morálnym hodnotám. Preto napríklad ľudia oponujú psím zápasom. Ale neoponujú zabíjaniu kráv na mäso. Nedá sa odsudzovať zabíjanie jedného tvora, a zároveň nedbať na zabíjanie iného tvora.

A zároveň, je nezmyselné argumentovať niečím, čo robia zvieratá – my predsa nesúložíme na ulici, keď to na nás príde, ako ostatné zvieratá. Zabíjame naše novorodeniatka, a odôvodňujeme to tým, že to tak robia zvieratá v prírode? Nie.

Vegan Protein Blend od Myprotein.sk

“Zvieratá nedokážu rozmýšľať ako my, preto si nezaslúžia rovnocenné zaobchádzanie.”

Čo sa týka otázky ako sa pozerať na zvieratá, filozof Jeremy Bentham to vystihol:

Nepýtaj sa, Dokážu rozmýšľať? či, Dokážu rozprávať? ale, Dokážu trpieť?

Naozaj, schopnosť tvora cítiť bolesť a trpieť je to jediné morálne kritérium, ktoré potrebujeme na to, aby sme stanovili, že je potrebné vyhnúť sa, kedykoľvek to je možné, spôsobovaniu utrpenia a bolesti. Koniec koncov, prečo je zlé ubližovať inému človeku? Nie je to preto, že ten človek si to uvedomuje a rozmýšľa, alebo že rozpráva, ale preto, že tiež pociťuje bolesť a strach. Uznávame, že stavy utrpenia sú neakceptovateľné a to odzrkadľujeme v našej legislatíve, ľudí chránime pred akýmkoľvek utrpením a bolesťou. Ale zvieratá trpia a cítia bolesť takisto.

Ďalšou dierou v tomto argumente (že zvieratá nerozmýšľajú na tej istej úrovni ako my), je fakt, že ani ľudia nerozmýšľajú na tej istej úrovni. U niektorých ľudí je schopnosť uvažovania a rozmýšľania rozvinutá menej, ako u zvierat, ktoré zabíjame na jedlo. Napríklad, je vedecky potvrdené, že prasatá sú inteligentnejšie ako 3-ročné deti, že kravy majú rady hlavolamy a prídu na to, ako otvoriť zaistené brány. Sliepky sú schopné zvládnuť matematické rozmýšľanie, ktoré nezvládnu deti do 4 rokov. Kurčatá chápu, na rozdiel od detí, že veci, ktoré zmizli z ich dohľadu, stále existujú a dokážu navigovať podľa slnka. Sliepky vedia rozoznať viac farieb ako ľudia.

pozn. Lukáš – každý tvor vie niečo lepšie a niečo horšie, ako iný, ľudia vedia viac rozmýšľať, ale nevedia lietať ako vtáky, nevedia sa svojpomocne ryť zemou ako taký krtko, nevedia skákať zo stromu na strom ako opice, nevedia napodobňovať zvuky iných tvorov ako vták v Južnej Amerike. Takže vedieť niečo lepšie ako druhý nie je oprávnenie toho druhého zabiť.

“Jeme zvieratá už od počiatku ľudstva.”

Prehistorickí ľudia jedli nejaké mäso, to je pravda. Ale detailná analýza vedcom Rob Dunn pre Scientific American zistila, že naši predkovia boli takmer všetci vegetariáni. Ale na druhej strane, je to, čo robili naši predkovia v jaskyni, naozaj relevantné v dnešných úplne iných podmienkach? Nemusíme jesť ako naši predkovia takisto ako nemusíme praktizovať kanibalizmus, znásilňovanie, otroctvo, vraždu, rituálne zabíjanie alebo žiadne iné kruté praktiky, ktoré sú tiež časťou našej histórie.

“Naše veľké mozgy sa vyvinuli z jedenia mäsa.”

Tento argument podstúpil detailné prešetrenie a testovanie a bol vyvrátený štúdiou zverejnenou v Nature (Navarette 2011). V tomto výskume analyzovali 100 cicavcov, vrátane 23 primátov z hľadiska spojenia medzi ich tráviacim traktom, teda potravou, a veľkosťou ich mozgu. Dospeli k záveru, že veľkosť ľudského mozgu je “výsledkom kombinácie stabilizácie energetických vstupov a presunutia energie z pohybu, rastu a reprodukcie.” Čiže náš mozog rástol, lebo sme našli spôsob, ako presmerovať energiu potrebnú na pohyb a manuálnu prácu, do rozmýšľania.

Takisto by sme mohli argumentovať, že naše mozgy sa vyvinuli na gambling, fajčenie, videohry, alkohol, drogy, sex, násilie a nezdravý fast food. Naše mozgy sa vyvinuli aby vytvorili komplexné spoločnosti, ktoré nám dali Hitlera, Lenina tak ako Gandhiho alebo Da Vinciho.

Našťastie, naše mozgy sú taktiež schopné robiť racionálne a morálne rozhodnutia ohľadom toho, čo je dobré a zlé, čo je správne a nesprávne – pre nás a pre všetko, na čo sa naše rozhodnutia vzťahujú.

“My sme predátori na vrchu potravinového reťazca.”

Samozrejme, že sa ľudstvo hodí na vrch potravinového reťazca – my sme ho predsa vymysleli, tak sa nedáme niekam naspodok. Ale tento argument nepadá len na tomto. V roku 2013 ekológovia štatisticky začlenili všetky tvory do potravinového reťazca, na základe toho, čo jedia. Ich výskum nájdete v Proceedings of the Natural Academy of Sciences. Ľudia dostali skóre 2.21 (škála od 1 do 5), zhruba na tej istej úrovni ako prasa alebo sardely. Na spodku tejto škály sú rastliny a na vrchu sú ozajstní predátori (zvieratá, ktoré žijú len na mäse alebo nemajú vlastných predátorov, ako krokodíly, tigre alebo hady boa).

Samozrejme, ani táto štúdia neberie ohľad na to, že ľudia majú na výber, môžu si zvoliť, čo chcú jesť, na rozdiel od zvierat, ktoré na výber nemajú.

Aby sme si príliš nezvykli byť na vrcholci potravinového reťazca – nezabúdajme ešte na vírusy. Už keď sa rozprávame o sile organizmu zničiť iný organizmus, tak vírusy su ďaleko nad nami v tomto reťazci. Vedia vyčistiť celé populácie ľudí (ako to poznáme z histórie) behom krátkych období – cholera, AIDS alebo Ebola.

A koniec koncov – nie sme na vrcholci ničoho. Sme len jednou z nespočetného množstva častí ekosystému, ktorý môžeme zveľaďovať, chrániť a využiť v prospech všetkých tvorov na tejto planéte, alebo ich zničíme vlastnou chamtivosťou a spolu s nimi, aj seba.

Celý koncept “potravinového reťazca” je ľudský výmysel, ktorý ani zďaleka nevystihuje komplexnosť ekosystému, v ktorom žijeme, kde to nie je o konkurencii medzi živočíchmi, ako to naša vymyslená hierarchia naznačuje.

“Zvieratá na farmách majú dobrý život, chránime ich, v divočine by ich predsa zjedli predátori.”

Prečítaj si to ešte raz. V divočine by ich zjedli. Ešteže my ich nezjeme čo. V divočine má zviera vlastný život. Vlastný priestor, môže robiť čo chce, množiť sa ako a kedy chce, jesť kedy chce, spať kedy chce. A kde chce. A má šancu žiť svoj život do jeho plnej prírodnej dĺžky – dožiť sa staroby. To, že naňho číha predátor, je malá šanca a patrí to k cyklu jeho života. A v divočine by mali šancu na útek, bojovať a brániť sa. Na farmách túto šancu nemajú. Zviera na farme nemá poriadny priestor, nemôže robiť čo chce, množiť sa kedy a ako chce, jesť kedy chce, spať kedy chce. Jedinú istotu, ktorú zviera na farme má, je istota mizerného života predčasne ukončeného násilnou smrťou.

Ďalší problém s týmto argumentom je, že hospodárske zvieratá by v divočine ani neexistovali. Hospodárske zvieratá sú výsledkom množenia a šľachtenia ľuďmi, aby žili a zomierali na farmách. My ich vlastne vyrábame, aby sme ich zabili. Nejedná sa teda o prípad záchrany, kde úbohé kravy berieme preč z Africkej savany, kde by ich možno zožral lev. My ich posielame na istú smrť a predtým im ešte pre istotu doprajeme mizerný život plný utrpenia.

A to nespomíname ďalšie praktiky, ktoré sa používajú na hospodárskych zvieratách – kastrovanie bez umŕtvenia (zaživa mladým prasiatkam odštiknú semenníky), rezanie rohov, rezanie zobákov, mletie kohútikov vo vajcovom priemysle zaživa a veľa ďalších.

A nová vlna biochovov a takzvaných “free range” chovov, kde zvieratá majú trochu výbeh vonku je len divadielko. Stále je to biznis, kde farmári musia používať veľa tých istých praktík, ako vo veľkochovoch, a nakoniec zvieratá aj tak pošlú na smrť. To, že si na pár hodín vybehnú vonku neznamená, že ich smrť už je oprávnená.

Na všetkých farmách, či už veľkochov alebo bio, platí: ľudia rozhodnú, kde budú zvieratá žiť, či budú vôbec poznať svoje matky, alebo ako dlho. Či matky môžu odchovať svoje mladé, čo a koľko budú jesť, kedy budú piť, koľko miesta na život dostanú, aké praktiky sa na nich budú praktizovať (rezanie rohov, zobákov, značenie rozpáleným železom, kastrovanie zaživa…), či vôbec dostanú nejakú pomoc v núdzi, ako dlho budú takto žiť a kedy zomrú.

“Jedenie zvierat je pre nás inštinktívne, ako rozmnožovanie sa.”

Žijeme v spoločnosti, ktorá je riadená pravidlami, ktoré potláčajú niektoré naše základné inštinkty, ako kradnutie, bitky, znásilňovanie, zabíjanie atď. Fakt, že sa tieto činy aj tak pravidelne vyskytujú všade v spoločnosti, aj keď sú skriminalizované, len dokazuje, že sú inštinktívne do istej úrovne. Taktiež to poukazuje na to, že keď je niečo inštinktívne, neznamená to, že to je správne a morálne. Máme morálne a nemorálne inštinkty, a ako inteligentné bytosti žijeme eticky – snažíme sa potláčať inštinkty, ktoré ubližujú iným, a budovať inštinkty, ktoré pomáhajú nám a iným. — Ashley Capps.

“To, že jem mäso ešte neznamená, že podporujem týranie zvierat a krutosť.”

 “Môžme zabitým zvieratám aspoň vzdať úctu za ich ‘obetovanie sa’.”

Obetovanie zvierat a ľudí je už dávno históriou. (Až na obetovanie zvierat v niektorých menej vyspelých spoločnostiach). Takéto rituály sú trestné, hľadíme na nich ako na vraždy a vieme, že sú neopodstatnené (nikam nesmerujú). Ale niektorí ľudia predsa len trvajú na tom, že zabíjanie tzv. hospodárskych zvierat je istá forma ich obetovania sa pre nás.

Chce to len trochu inteligencie a zamyslenia sa, aby sme videli diery v tomto tvrdení. Žiadne zviera sa slobodne nerozhodlo “obetovať” sa pre nás. Ani si nezvolili byť premnožené, prešľachtené, aby produkovali neprirodzené množstvá mlieka a vajec, a aby ich nakoniec niekto surovo zabil. Nezvolili si aby im niekto strčil ruku do pohlavných orgánov a násilne ich oplodnil, aby im potom ich dieťa vzali násilne krátko po pôrode a krátko na to ho zabili.

Zvieratá pre nás nechcú robiť nič. Možno sa s nami sem tam pohrať zo zvedavosti. Ale od prírody chcú len žiť svoj život, rozmnožovať sa a žiť slobodne, tak ako aj my. Naša “úcta” za ich smrť je len náš výmysel a vlastne výhovorka, aby sme lepšie spali po tom, čo sme ich surovo zabili.

“Ale rastliny žijú tiež, nemyslia si vegáni, že im tiež nemáme ubližovať?”

Nikto nemá problém s chodením po tráve. Ale ak by na zemi ležali naše zvieratá, alebo deti a niekto by po nich chodil, tak to už by bolo o inom. V čom je rozdiel? V schopnosti cítiť a uvedomovať si bolesť, v schopnosti báť sa, v schopnosti vnímať. Všetky živé tvory to vedia. Majú komplexnú nervovú sústavu – centrálny nervový systém, mozog, ktorý vníma bolesť a vytvára pocity strachu a úzkosti. Rastliny nemajú takýto centrálny nervový systém. Neuvažujú o sebe ako o individuu, ktoré si chce zachovať život a nechce cítiť bolesť. Takže ak si máme vybrať medzi tým, koho alebo čo zjesť, či zabiť a spôsobiť bolesť, alebo pozbierať a nespôsobiť bolesť, myslím že odpoveď je jasná.

A v neposlednom rade, aj keby rastliny mali nejaký centrálny nervový systém a vnímali by – tak “vyrábanie” zvierat pre konzumáciu ich tiel a produktov spotrebuje oveľa viac rastlín, ako keby celý svet jedol len rastliny – bez ich “filtrovania” cez zvieratá.

“Keby sa všetci stali vegánmi, farmári a pracovníci v bitúnkoch by nemali prácu.”

Vo svete existuje veľa zamestnaní, ktoré sú niekoho prácou, no to neznamená, že robia niečo dobré. Napríklad ľudia, ktorých jobom je robiť fajčenie atraktívne pre mladých. Alebo ľudia, ktorí kvapkajú páliace chemikálie do očí zviazaných zajacov. Fakt, že niekto si vie zarobiť prácou, ktorá znamená ubližovanie iným, tú prácu ešte nerobí správnou.

Takisto, v dnešnej dobe veľkochovov celý priemysel zamestnáva oveľa menej ľudí, ako predtým. Jedna osoba je schopná dohliadať na tisíce sliepok.

Ale hlavne – ak celý svet prestane jesť mäso, začne jesť viac rastlín a rastlinných produktov. Takže ľudia, ktorí teraz za peniaze zabíjajú, budú potom za peniaze pestovať. A tu padá celý tento argument.

“Ľudia sú dôležitejší ako zvieratá, prečo nechránite ich?”

Či sú ľudia dôležitejší ako zvieratá alebo nie, nie je nijako spojené s nezmyselným a zbytočným zotročovaním zvierat pre potravu. Na jednej strane platíme niekomu, aby zabíjal zvieratá, aby sme si uspokojili naše chúťky a na druhej strane hrdo hovoríme, že sme proti týraniu zvierat.

pozn. Lukáš – To, že vegáni ochraňujú zvieratá neznamená, že im na ľuďoch nezáleží. Robia to predsa z morálnych dôvodov – za ktorými stojí hlavne súcit so všetkými bytosťami, vrátane ľudí. Takže im záleží tak na ľuďoch, ako aj na zvieratách. Oni svoju energiu venujú ochrane zvierat, iní ochrane ľudí, každý si zvolí vlastnú cestu.

Taktiež, veľkochovy a celý priemysel so zvieratami má na svedomí veľkú časť ľudského utrpenia. Napríklad v Afrike vypestujeme neskutočné množstvo kukurice, ktorú potom prenesieme na iný kontinent, aby sme ňou nakŕmili kravy, ktoré potom zjeme. Tento neefektívny proces prakticky berie potravu od úst ľuďom v Afrike, aby sa z nej dal spraviť jeden steak niekde v Amerike.

“Keby sme zvieratá nechovali na farmách, vyhynuli by.”

Kto používa tento argument, pácha veľké pokrytectvo. Chce použiť argument o ochrane zvierat (aby nevyhynuli), aby zdôvodnil ich nezmyselné zabíjanie… Geneticky modifikované zvieratá žijúce v mizerných podmienkach a len zlomok z ich ozajstného života? Ak sa ich spýtaš, oni asi radšej vyhynú, ako žiť takto. My sme ich umelo vytvorili, tak, aby boli pre nás čo najužitočnejšie a nevedeli prežiť bez nás, takže rozprávať o vyhynutí takto umelo vytvorených “mutantov” je scestné.

Ak chceme tieto zvieratá chrániť, tak ich prestaňme umelo oplodňovať a množiť, mutovať a modifikovať a nechajme, nech si žijú vlastný život a nech príroda spraví, čo musí.

Priemysel s mäsom, vajcami či mliekom nefunguje za účelom prezervácie druhov. Je to biznis za účelom zarábania peňazí. Takže sú zvieratá v ňom len nástrojmi, ako zarobiť, šetrí sa na nich ako sa len dá. Preto žijú v hrozných podmienkach a zabíjanie celých generácií – státisícov zvierat denne, nemá nič so zachovávaním druhov.

“Keby sa celý svet dal na vegánstvo, hospodárske zvieratá by sa premnožili a zaplienili by planétu.”

Keď prestaneme jesť zvieratá, prestaneme ich aj systematicky množiť. Takže ich už nebudú miliardy, ako to je dnes, ktoré umelo “vytvoríme” a potom zabijeme. Celý svet neprejde na vegánstvo zo dňa na deň. Je to jednoduchá krivka ponuky a dopytu. Ak klesá dopyt (ľudia, ktorí jedia mäso), tak klesne aj ponuka (veľkochovy, množstvo zvierat potrebných na zabitie). Postupne s poklesom ponuky mäsa, stúpne dopyt po rastlinách a pracovníci sa automaticky presunú do nových pozícií. A zvieratá, ktoré dnes denne množíme do väzenia, utrpenia a krutej smrti už nebudeme množiť. Takže ostanú len niektoré, v prirodzených podmienkach, bez utrpenia, a bez zaplienenia planéty.

“Ale vegánsky životný štýl je drahý a nie každý si to môže dovoliť.”

Nemiešajme si pojmy a definície. Tento argument je väčšinou nepresný, pretože pod slovom vegán si ľudia predstavia len bio produkty, drahé doplnky potravy alebo náhrady za mäso. Vegánstvo ale nie je o tom. K zdravému životu stačí jesť obilniny, strukoviny, zeleninu, ovocie, orechy a doplniť si B12. Všetky tieto suroviny sú ľahko dostupné, jedia ich ľudia už tisícky rokov, boli stále súčasťou našej diéty. A nie sú drahé. Viac na túto tému v našom článku Porovnanie nákladov na stravu u vegána a nevegána, kde je dokázané, že to v priemere stojí rovnako.

To, že si niekto zvolí drahšiu stravu, je už osobný výber, nie je to o vegánstve, len o osobnej preferencii.

A nezabúdajme na skryté náklady jedenia mäsa a živočíšnych produktov – obezita, srdcovo-cievne ochorenia, vysoký tlak a cholesterol. Pri vegánskej strave ti tieto hrozia oveľa menej, pri živočíšnej sú dosť pravdepodobné. Takže náklady na doktorov, vyšetrenia, zubárov ti spravia dieru do peňaženky skôr pri živočíšnej strave, ako vegánskej. Mysli aj na to, keď budeš porovnávať cenu párok zo zbytkov zvierat s párkami zo sóje a rastlinných prísad. Nechceš predsa šetriť na svojom zdraví.

V Amerike je najväčšou položkou externých nákladov výroby živočíšnej stravy hlavne zdravotnícka starostlivosť – čo do tela dáš, to ti telo dá naspäť… nezdravá strava = nezdravý organizmus a vyššie náklady.

— voľne preložené z článku “Eating Animals: addressing our most common justifications” z www.freefromharm.org