Tak ako pri mliekárenskom priemysle, aj tu často dostávame otázky typu “A čo vajíčka, zvieratá predsa nezomierajú na ich produkciu?”. Pravda je ale iná, rád by som ti priblížil jej reality v tomto článku.
Takisto ako pri masovej produkcii mlieka, aj pri masovej produkcii vajec, zvieratá trpia. Už len preto, že je to priemysel, kde ide len o zisk a obrat, a znižovanie nákladov. Takže si buď istý, že na práva zvierat a ich dobrý život sa veľa peňazí nezvýši.
Najprv si pozri toto video každodennej reality nosníc:
A teraz si prečítaj niekoľko drsných faktov o ich živote:
Sliepky chované na vajcia prežijú vo väčšine prípadov celý život v klietkach, ktoré im ledva dajú priestor na státie a otočenie. Zhruba veľkosť A4 papiera. Nemôžu poriadne roztiahnuť krídla alebo vystrieť hlavu. Predstav si ako sa tá sliepka cíti, keď od prírody je stvorená na chodenie hore dole, prehrabávanie a hľadanie potravy voľne v otvorenom priestranstve. A navyše, ich podlaha je drôtená, aby výkaly padali preč (čo funguje len do istej miery a sliepky veľakrát žijú vo výkaloch a dýchajú ich). Predstav si celý život stáť na železných drôtoch…
Orezávajú im zobáky, aby sa neďobali. Odstrihne sa im kus zobáku a niekedy sa ešte “zataví” horúcim železom. Keďže sa to vykonáva vo veľkom, mašinami a rýchlo, samozrejme, že sa nedbá na ich bolesť a strach. A aj keď sa zlepšia spôsoby, akými sa to robí – je to choré. Odrezávať zvieraťu časť tela, ktorou sa živí, aby sa nám nepoškodil “ekonomický kapitál”? Žiaden spôsob, akokoľvek bezbolestný a efektívny, to neospravedlňuje.
Mnoho nosníc trpí osteoporózou z nedostatku pohybu a vápnika, čo má na svedomí neprirodzene vysoká produkcia vajec. Jednou z metód na zvýšenie produkcie vajec je umelé osvetlenie – vytvára sa dlhší alebo častejší “deň”, alebo drastickejšie odobratie jedla na 2 dni – šok a stres spôsobí, že sliepky znášajú vajcia skôr.
Kohútiky sú hneď po vyliahnutí udusené plynom alebo zaživa pomleté. Sú pre výrobu vajec a tento priemysel len odpad, pretože nenosia vajíčka. Pozri si toto video z ich krutej reality. Ide o státisíce kohútikov denne.
Tieto praktiky (plyn, orezávanie zobákov alebo mletie zaživa) sú štandartom pre výrobu vajec, či už je to biochov, podstielkový chov a všetky iné “maškarády”. Sliepky sú stále využité len ako kapitál a prvoradá je vysoká produkcia. A keď ich produkcia klesne, tak sú odhodené a zabité.
A čo vajcia z biochovov alebo podstielkových chovov?
Ako som ich už nazval, sú to skôr maškarády. To, že sliepky trpia, kohútiky sa zabíjajú, sliepky nemôžu žiť svoj prirodzený život a režú sa im zobáky je stále platné aj pri týchto chovoch.
Taký podstielkový chov len znamená, že tisíce sliepok sú natlačené na slame, namiesto drôtených klietok. Niečo ako brojlerový chov. Stále ale nevidia slnko a sú v masívnych halách.
A nakoniec sú tieto alternatívy len maličkou časťou tohto priemyslu, drvivá väčšina vajec stále pochádza z toho najhoršieho typu, pretože sú najlacnejšie.
–Lukáš
