Mliekarenský priemysel

Pri rozhovoroch o vegánstve, a dôvodoch prečo sme vegáni, často sa nás ľudia pýtajú:

Ale veď pri výrobe mlieka a vajec zvieratá nezomierajú, tak prečo je to zlé?

Tento článok ti vysvetlí, čo sa skrýva za pohárom mlieka alebo za syrom, a že to je nakoniec horšie utrpenie pre zvieratá, ako produkcia mäsa. Obe sú zbytočné a spôsobujú utrpenie cítiacim tvorom, ktoré si to nezaslúžia, ale mliekárenský priemysel má ešte niekoľko spôsobov navyše, ako vykorisťovať zvieratá.

Mliekárenský priemysel je taký zlý alebo aj horší, ako mäsový – zvieratá žijú v mizerných podmienkach, trpia celý život a nakoniec ich zabijeme. Už len to, že je to priemysel, a jediným cieľom priemyslu je profit a teda znižovanie nákladov a zvyšovanie ziskov, znamená, že práva zvierat budú zanedbané. Takže čím viac mlieka/vajec vedia vyprodukovať, z čo najjednoduchších (čítaj najhorších pre zvieratá a najlacnejších pre biznis) podmienok, tým vyšší profit.

Rozpíšem ti to ale detailnejšie.

Mliekárenský priemysel

Mliečny priemysel je pre kravy ešte horším utrpením, ako mäsový. V obidvoch priemysloch to končí smrťou pre kravy, no v mliekárenskom priemysle sú tie kravy (a kozy, a iné zvieratá) v drvivej väčšine prípadov:

  • uväznené v klietke a nemajú prístup vonku (ravy v mäsovom priemysle sa niekedy pasú vonku)
  • sú v kuse napojené na mašiny, ktoré stálym pumpovaním mlieka spôsobujú hnisajúce rany na vemenách (a časť tohto hnisu končí v mlieku)
  • Ich vemená produkujú až 40l mlieka denne (priemerne okolo 20l), v porovnaní s normálnou kravou (nie z mliekarenského priemyslu), ktorá vyprodukuje okolo 10l denne (a len vtedy, keď má teliatko)
  • kravy by sa normálne dožili aj 20 rokov, ale v mliekárenskom priemysle žijú asi 4 roky a potom ich pošlú na zabitie, pretože ich produkcia poklesne – čiže ich “vyrobíme” na mlieko a potom zabijeme, keď nie sú ekonomicky výhodné. To je ako keby sme sa zbavovali dôchodcov, pretože už nijako pre systém nepracujú.
  • sú kŕmené hormónmi, na zvýšenie produkcie mlieka, čo spôsobuje obrovské vemeno, zápaly a choroby ako mastitídu alebo oslabené a opuchnuté kĺby a zlomené nohy
  • aby krava produkovala mlieko, musí mať teľa – takže ju násilne oplodňujú, a po pôrode jej teľa zoberú niekedy aj do 24 hodín od pôrodu (v mäsovom priemysle teľa žije s kravou aj mesiace). Kravy a teľatá majú silné puto, ktorého takéto náhle prerušenie spôsobuje mentálne utrpenie. Teľatá sú predané a zabité na mäso

A okrem toho, človek je jediný tvor, ktorý pije mlieko aj po čase dojčenia a navyše je to mlieko od iného tvora. Naše telo potrebuje len materinské mlieko a len v období dojčenia. Prečo ľudia hádžu znechutené grimasy pri predstave pitia mlieka od ich mamy v dospelom veku, ked im nevadí piť mlieko navyše od iného tvora?

Takisto je veľa štúdií, ktoré prepájajú mlieko a mliečne výrobky s chorobami ako rakovina alebo srdcové ochorenia ochorenia. Prečítaj si viac v týchto štúdiách:

Mlieko a rakovina

Detailný článok o mlieku a veľa odkazov na výskumy

http://www.pcrm.org/health/diets/vegdiets/health-concerns-about-dairy-products

Milk and Cancer risk – IGF-I study

A čo vápnik? Mlieko obsahuje vápnik, ktorý potrebujeme, ale takisto obsahuje napríklad veľa saturovaných tukov, ktoré prispievajú k srdcovým ochoreniam a vysoká koncentrácia vápnika v mlieku môže spôsobovať rakovinu prostaty a vaječníkov. A existujú rastlinné jedlá, ktoré nám dodajú všetok vápnik, ktorý potrebujeme (kel, brokolica a iné tmavo zelené šaláty, mandľové orechy), ktoré nemajú žiadne bočné negatívne účinky na telo.

Viac v článku Univerzity Harvard.

A čo takzvaný animal welfare (blahobyt zvierat používaných na v tomto prípade produkciu mlieka)? 

O tom som napísal v článku “Práva zvierat“. Animal welfare sa zameriava na zlepšenie životných podmienok zvierat, ktoré vykorisťujeme. Teda je to niečo ako:

“Budeme ťa celý život používať ako otroka na produkciu mlieka (mäsa, kožušiny, na testovanie), ale aby sme ti zlepšili život, tak ti dáme väčšiu a trochu čistejšiu klietku.”

Každý inteligentný človek za tým vidí to, čo to je v skutočnosti – snaha veľkých biznisov a korporácií umlčať organizácie, ktoré bojujú za práva zvierat. Samozrejme, že sa nevzdajú svojich profitov, takže nikdy neprestanú zvieratá vykorisťovať a zabíjať, ale za nízke náklady môžu niečo trochu prikrášliť, aby mohli potom velkolepo ukazovať, ako veľmi sa starajú o ich zvieratá.

Ako je to popísané v definícii welfare pre dojnice (kravy držané na produkciu mlieka) v dokumente Slovenského Centra Poľnohospodárskeho Výskumu (str. 27):

“Pri ustajnení dojníc s priväzovaním o welfare dojníc rozhoduje predovšetkým zodpovedajúca dĺžka a šírka stojiska, systém priväzovania a podlaha stojiska. Ak sú dojnice ustajnené voľne v ležiskových boxoch, je dôležitá dĺžka a šírka boxov, ako aj ich povrch a tvar bočných deliacich zábran. Všetky tieto parametre musia byť dimenzované tak, aby umožňovali nielen pohodlné ležanie, ale aj bezproblémové vstávanie a líhanie. Pre pohodu dojníc sú nie menej dôležité dostatočne
široké pohybové priestory a povrch podlahy.”

Teda veľmi nepriamo tu hovoria, že klietka (box, stojisko) by mala byť trochu väčšia, akým spôsobom ju tam nasilu držia (systém priväzovania), aby si krava mohla aspoň ľahnúť a postaviť sa, keď už nemôže spraviť nič iné. Ale nikto tu nepozerá na to, čo tá krava chce naozaj robiť, a či by si takýto život vybrala.

Welfare (blaho alebo etický chov) má za cieľ dať zvieraťu možnosť “normálne sa správať v dostatočnom priestore spolu so zvieratami rovnakého druhu” – strana 26.

V prvom rade si zoberme, čo je to “normálne sa správať” pre takú kravu. Je to pásť sa na lúke, chodiť hore dole po otvorenom priestranstve, na slnku, sem tam sa ponahánať, ľahnúť si, napiť sa vody. Byť tehotná prirodzene, z vlastného inštinktívneho rozhodnutia a vychovať si svoje teliatko.

A teraz čo je realita kravy v mliekárenskom priemysle? Celý život stráviš v boxe, alebo uzavretom priestore, slnko nevidíš, kŕmia ťa umelou stravou na zvýšenie produkcie. Potom ťa nasilu oplodnia, zavrú do ešte menšej klietky, napoja na mašiny a teliatko ti zoberú do 3 dní. Z tohto hľadiska je veľkosť klietky alebo typ podlahy dosť irelevantná, čo povieš…  (a to sme ešte nespomenuli značkovanie vypaľovním čísel a iné praktiky).

Bolo by to takto, keby niekto zamestnával deti alebo by otročil ľudí a na svoju obranu by povedal – ale veď sme im zlepšili životné podmienky, ich klietky sú čistejšie a majú o 1 meter viac miesta. Nie. Problém je ale v tom, ako sa ľudia pozerajú na “iné” tvory. Väčšina ľudí si myslia, že zvieratá sú tu aby nám slúžili. Prečo ale? Pretože sme inteligentnejší? Veľa ľudí vo svete majú nižšie IQ ako iní ľudia. To tým, s vyšším IQ, ale nedáva právo tých ostatných zotročiť. A čo tak mentálne postihnutí ľudia? Krava je inteligentnejšia ako oni v niektorých prípadoch. Tiež ale rešpektujeme ich práva, tak ako nepostihnutých ľudí. Pretože každý tvor má právo na dôstojný život. Tak prečo nie zvieratá? Táto planéte je ich, tak ako naša, tak ako všetkých ostatných živých tvorov. Mali by sme ju zdieľať s rešpektom voči všektým tvorom.

Videá ukazujúce realitu mliekárenského priemyslu:

http://www.mercyforanimals.org/dairy/

http://www.peta.org/issues/animals-used-for-food/factory-farming/cows/dairy-industry/

http://www.youtube.com/watch?v=pTEdD7LdUEo

http://www.youtube.com/watch?v=ptLRzm9XqRk

http://www.youtube.com/watch?v=Sr-EyIaXAD4

Ak platíš za mlieko, tak platíš niekomu, aby tie zvieratá zotročil, trápil a nakoniec zabil, a pri tom ešte škodíš svojmu zdraviu.

Follow Lukas:

Cestovateľ, podnikavec a milovník zvierat. Zanechal som skvelú kariéru v Londýne, aby som mohol žiť život bližší mojim ozajstným hodnotám. Od 2012 cestujem po svete, propagujem vegánstvo a žijem si slobodne - po svojom, kdekoľvek. viac na www.posveteposvojom.com