Zatiaľ čo nás desí predstava týrania psov či mačiek, zabúdame na každodenné týranie, ktorému sú vystavené milióny príslušníkov odlišných druhov a sami sa na ňom dokonca podieľame. Hoci ide o živočíchy s rovnakou schopnosťou byť priateľom človeka, ich pozícia je hlboko degradovaná. Kde pramení táto perspektíva a čo spôsobuje náš selektívny záujem?
Problém spočíva tam, kde sa začínajú naše každodenné, pre nás nepatrné rozhodnutia. Prestali sme skúmať odkiaľ sa berú veci, ktoré dennodenne používame, potraviny, ktoré konzumujeme, informácie, s ktorými sa stretávame. Konzumný spôsob života, ktorý nasledujeme sa rozrástol natoľko, že ak sa niekto odhodlá vziať veci do vlastných rúk a premýšľať za seba, mnohokrát sa stretáva so zmiešanými reakciami ostatných. Na to, aby sme sa dostali ku koreňu problému musíme teda ísť oveľa hlbšie. Ak by sme totiž na mnohé nahliadli bez spoločnosťou stanovených štítkov, vôbec by to nášmu rozumu nedávalo zmysel.
Objavil/a si už orechové másla?
Sú skvelou a zdravou pochúťkou, dobrým zdrojom proteínov a zdravých tukov. Skvelé len tak, na lyžičku, alebo do smoothie či aj varenia. Najlepšie nakúpiť vo veľkom, výjde ťa to lacnejšie.
Pozrime sa napríklad na náš vzťah ku zvieratám. Väčšina z nás sa vo svojej domácnosti stará najčastejšie o psy alebo mačky. Sú pre nás súčasťou rodiny, jej členovia, bez ktorých by nebola úplná. Každý deň ich kŕmime, dohliadame na to, aby ich zdravie bolo vporiadku a maznáme sa s nimi. Nedokážeme si predstaviť, že by sa im niečo mohlo stať a dávame na nich neustále pozor. Na obed si však sadáme v kožených topánkach za stôl pred tanier s kuracím vývarom či bravčovým rezňom, a keď sa nás niekto spýta, či máme radi zvieratá, bez pochybovania prikyvujeme.
Predstavme si teraz však situáciu, že sa nachádzame na skvelej oslave, bavíme sa s kamarátmi zatiaľ čo si pochutnávame na výbornom jedle. Zo zaujímavosti sa oslávenca spýtame na ingrediencie, a on odpovie otázkou, či si pamätáme toho rozkošného labradora, ktorý mu nedávno pobehoval po dome a my sa dozvieme, že sa teraz nachádza v našom slanom koláči. Najprv si budeme myslieť, že vtipkuje, no on to myslí úplne seriózne. Najskôr by nám teda prišlo zle a hrozné pohoršenie by sa striedalo s výčitkami svedomia. Ak by však náš kamarát odpovedal, že plnka je zo sliepky z ich dvora, ešte by sme si to snáď aj pochvaľovali.
Tejto témy sa dotklo aj nedávne rozhodnutie Južnej Kórei – Zabíjanie psov pre jedlo označili za nezákonné. Zástupca asociácie psích fariem na to reagoval otázkou:
“Verdikt, že zabíjanie psov pre mäso je to isté ako zabíjanie zvierat z rozmaru, nemožno prijať. Kravy, prasatá a hydina sú chované pre konzum, tak prečo nie aj psy?”
[kt_box opacity=”0.3″ padding_top=”20″ padding_bottom=”20″ padding_left=”20″ padding_right=”20″ min_height=”100″ background=”#8BC844″ valign=”middle”]
Myslíme ale, že správnejšie znenie tejto otázky by malo byť nasledujúce – a mali by sa ho pýtať aj psí farmári, aj iní farmári zvierat:
Ak je zabíjanie psov na mäso nezákonné, a medzi psom a kravou nie je okrem vzhľadu žiaden rozdiel, tak nemalo by byť aj zabíjanie iných zvierat na mäso tiež nezákonným? Čo robí zabitie kravy zákonným a zabitie psa nezákonným?
[/kt_box]
Mnohí z nás ako deti so zvieratami dokonca vyrastali. Pri pohľade na ne sme žasli, chceli sme sa k nim dostať čo najbližšie, dotknúť sa ich srsti a pohladiť ich. Či už to bol psík, prasiatko, mačiatko alebo kuriatko, fascinovali nás rovnako a ak by sme mali ktorékoľvek z nich vidieť trpieť, zlomilo by to naše krehké detské srdiečko. Avšak zakaždým, keď nám bol ponúknutý sendvič sme ho, netušiac, že šunka v ňom bola kedysi práve z niektorých týchto zvieratiek, zjedli. No ak by sme sa boli dozvedeli, čo to tá šunka vlastne je, boli by sme rovnako zdesení či už by bola zo psa alebo prasaťa. Práve preto by sme mali hneď v detstve byť oboznámení s realitou, vidieť na vlastné oči ako sa veci majú a rozhodnúť sa, či je to naozaj správne.
A týmto sa znova dostávame ku zaužívaným spôsobom konania a myslenia. Spoločnosť nám vytvorila nereálny obraz o tom, ako veci vyzerajú. Žijeme v presvedčení, že prasatá sú špinavé, sliepky hlúpe a kravy dávajú mlieko samé od seba. Necháme sa viesť týmito názormi namiesto toho, aby sme hľadali, či to tak skutočne je. Nemáme teda ani tušenie, že prasatá sú inteligentnejšie než psy a trojročné deti a že sú čistotné natoľko, že dokonca novonarodené mláďatá opustia hniezdo zopár hodín po narodení aby šli na toaletu, že sliepky dokážu rozoznať viac než 100 tvárí členov svojho druhu a že kravy, tak isto, ako všetky cicavce, môžu mať mlieko len vtedy, keď majú mláďa.
V skutočnosti totiž žiaden rozdiel v tejto oblasti medzi zvieratami neexistuje, iba my sme si nakreslili deliacu čiaru. Tak, ako cíti bolesť pes alebo mačka ju cíti aj prasa, krava alebo ryba. Rovnako majú sociálne a biologické potreby a túžia žiť slobodne.
Nezabúdajme teda na to, že hoci je považované za normálne robiť veci určitým spôsobom, neznamená to, že je to tak správne. Je čas na to, aby sme začali hľadať a premýšľať sami. Voľba je v našich rukách a dokáže ovplyvniť miliardy nevinných životov.
Zdroje fotografií:
Vadim Fomenok
Antonio Grosz
Ghost Presenter
