Každému z nás je dnes už jasné, že intenzívne farmárčenie hospodárskych zvierat má environmentálne dopady. Negatívny vplyv na životné prostredie zahŕňajú emisie skleníkových plynov či kontaminovanie pôdy a vody. Na to, aby nastala zmena vo využívaní pôdy na poľnohospodárske účely treba ale zvážiť napríklad ekonomické podmienky, hustotu obyvateľstva či úroveň ekonomického rozvoja (str.27). Budúcnosť chovania poľnohospodárskych zvierat zároveň závisí od dopytu po živočíšnych produktoch a od environmentálnych služieb. Obe sú pritom poháňané tými istými faktormi, a to zvyšujúcimi sa príjmami i urbanizáciou a zvyšujúcou sa populáciou. S narastajúcimi výnosmi v krajinách so silnou ekonomikou teda narastá globálne i populácia a čím je krajina bohatšia, tým je väčší dopyt po mäse a mliečnych výrobkoch.
Prognózy v číslach
Rok 2050
Organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) predpokladá, že do roku 2050 sa konzumácia mäsa a mliečnych výrobkov zvýši až o dvojnásobok, čo bude predstavovať približne 465 miliónov ton mäsa – čiže 120 miliárd zvierat – a 1043 miliónov ton mlieka konzumovaných každý rok. Na druhej strane, ak by sa globálne znížila konzumácia mäsa a ľudia by jedli viac rastlinných jedál, mohli by sme tým do roku 2050 ročne zachrániť:
- 5,1 miliónov ľudí: pri obmedzení konzumácie mäsa a mliečnych výrobkov
- 7,3 miliónov ľudí: pri vegetariánskej strave
- 8,1 miliónov ľudí: pri vegánskej strave
Tak isto by sa ušetrilo 700-1000 miliárd amerických dolárov ročne na zdravotnej starostlivosti a emisie skleníkových plynov by sa znížili až o 2/3. Ekonomické benefity by pritom mohli dosiahnuť až 570 miliárd amerických dolárov.
Objavil/a si už orechové másla?
Sú skvelou a zdravou pochúťkou, dobrým zdrojom proteínov a zdravých tukov. Skvelé len tak, na lyžičku, alebo do smoothie či aj varenia. Najlepšie nakúpiť vo veľkom, výjde ťa to lacnejšie.
Nedostatok pôdy
Veľkú rolu tu zohráva deštrukcia prirodzeného prostredia (str.24), čo pociťuje najviac Severná Afrika, Ázia, Latinská Amerika i karibská oblasť, kde sa na úkor lesov rozširujú pastviny pre dobytok. Konkrétne ide o vyše 4000 m2 dažďového pralesa vyčisteného každú minútu pre chov dobytka a obilnín na ich výkrm. Na základe štúdie Oxfordskej univerzity vieme povedať, že takmer 40 000 fariem v 119 krajinách sveta využíva na mäsový a mliečny priemysel 83% farmárskej pôdy a produkuje 60% emisií skleníkových plynov. Ak by sme živočíšny priemysel neprevádzkovali, znížili by sme využívanie pôdy až o 75%. Namiesto toho, aby sme pôdu využívali pre dobytok a pestovanie obilnín, ktoré slúžia ako potrava preň, pestovali by sme obilniny priamo pre ľudskú spotrebu. Stačilo by nám na to oveľa menej pôdy a nasýtili by sme každého. Práve kvôli tomu, v súčasnosti, kedy je na svete takmer 8 miliárd obyvateľov a populácia stále narastá, je veľkou výzvou nasýtiť všetkých ľudí a tak isto bude i v roku 2050, kedy narastie populácia o ďalšie 2 až 3 miliardy. O výzvu pôjde najmä kvôli potravinovej bezpečnosti, udržateľnosti životného prostredia a blahobytu zvierat. Vynárajú sa preto názory, že voľné a organické chovy nebudú schopné zvládať zvyšujúci sa dopyt po živočíšnych produktoch, keďže nie je jednoducho dostatok pôdy, aby udržali krok s dopytom na celosvetovej škále. V štúdii od Institute of Social Ecology vo Viedni výskumníci skúmali tento problém a zistili, že by sa musela výrazne znížiť konzumácia mäsa na to, aby bolo vôbec možné udržať systém voľného chovu.
Možné riešenie
Problémom je i fakt, že ľudia v súčasnosti viac žiadajú organické výrobky z ekologického hospodárstva. Organické certifikáty však vyžadujú práve voľný chov, a keďže si vyžaduje i viac pôdy, prináša to opäť otázku udržateľnosti. V správe vydanej britskou vládou sa dokonca uvádza, že nebol nájdený žiadny dôkaz , že by organické farmárčenie bolo lepšie než konvenčné metódy. Každý rok je zabitých na jedlo 72 miliárd poľnohospodárskych zvierat a viac ako 1,2 bilióna morských zvierat. Čísla stále narastajú so zvyšujúcou sa populáciou, a preto je nutné zmeniť náš postoj a spôsob stravovania. Výrazná redukcia konzumácie mäsa a mliečnych výrobkov, podpora výroby kultivovaného mäsa, či prechod na vegetariánsku alebo vegánsku stravu sú efektívnejšie riešenia ako podpora klietkových či voľných chovov. Každý z nás si dokáže nájsť práve tú svoju cestu a tým i zmierniť mnohé negatívne dopady.
