Vegánstvo prechádza čoraz hlbšie do každodenného života všetkých ľudí – už to nie je niečo, čo musíš hľadať na internetových fórach, ale vidíme ho hocikde – v obchodoch, na blogoch, v médiách, v športe a už aj v biznise. Práve o tomto sme sa porozprávali s Andreou, zakladateľkou online shopu s vegánskym oblečením a doplnkami Artisara – ako jej rastlinná strava pomohla so zdravím a ako dokázala spojiť svoju vášeň – oblečenie, so svojou láskou k zvieratám.
Postupne určite čoraz viac silnejúci súcit so zvieratami. Myslím, že vegánstvu by som postupne prišla aj tak svojim prirodzeným vývojom ale trvalo by to dlhšie. Takto ma k tomu postrčili udalosti, ktoré sa mi udiali a tie môj proces skrátili. V tom čase som jedla mäso dosť zriedkavo, cca od 15tich som jedla viacmenej iba kura a ryby, aj to dosť málo. Jedla som syry, mlieko iba do kávy. Prvý vážny impulz bol teda zdravotný problém, ktorý ma úplne zaskočil. A potom ma ešte určite inšpirovala skúsiť vegánstvo sestra, ktorá tak začala žiť predo mnou. Aj s vegetariánstvom bola ona napred – keď mala asi 12 rokov, tak nečakane vbehla do drevárne na našej chate a videla nášho otca odseknúť sliepke hlavu. Odvtedy odmietala jesť mäso a ani ho už odvtedy nikdy nejedla. A naši už žiadne sliepky odvtedy nechovali 🙂
Keď vidíte, čo to presne obnáša mať ten kúsok plátku na tanieri, tak už vás aj prejde chuť. Ale to je presne tým, že je tu v spoločnosti “disconnect” (“prerušenie spojenia” pozn. redakcia) a ľudia ten kúsok mäsa vnímajú automaticky akoby to bol iba kúsok hmoty na zjedenie ale nie ako niečo, čo bolo predtým živé, čo niekto musel ponaháňať, lebo bojovalo o svoj život a potom zabiť, čo si prežilo bolesť až kým úplne zomrelo. Ktovie koľko ľudí by jedlo mäso, keby si to zviera museli najprv zabiť sami. V reklamách behajú fialové a šťastné kravy na zelenej lúke a realita je niekdy úplne inde.
“je to veľmi pohodlné nechať zvieratá zabíjať niekým iným a už si len kúpiť v obale niečo čo vyzerá ako plátok”
Bol to pre mňa šok, lebo dovtedy som bola vždy úplne zdravá a chodila iba na preventívne prehliadky.
V roku 2009, keď som mala 27, mi našli na preventívke u ženskej lekárky HPV vírus (štádium 3 zo 4) na krčku maternice. Hneď mi to navrhovali čo najskôr zákrokom odstrániť. Tí, ktorí nevedia, tento vírus, podľa toho, aký je to typ, môže spôsobiť neskôr rakovinu krčka maternice u žien. Často ho v tele majú ženy aj muži aj roky ale až keď máte oslabenú imunitu, sa riadne prejaví a vie byť diagnostikovaný.
Lekárka ma “strašila”, že ak ho neodstránia chirurgicky v celkovej anestéze čo najskôr, tak že je možné, že nebudem mať deti alebo že to prerastie do štádia 4 do rakoviny. Tlačila na rýchly zákrok na ďalší týždeň a z nejakého dôvodu som mala taký zvláštny pocit, že toto nie je pre mňa najlepšie riešenie. Dala som si ten nález posúdiť ešte dvomi dobrými lekármi z iného mesta a tí odporučili počkať 6 mesiacov. Noža a anestézy sa totálne bojím, takže čo je možné, rada riešim alternatívne.
Myslela som si dovtedy, že žijem zdravo ale zrejme to nebolo dostatočné a to že sa vírus prejavil jednoznačne znamenalo, že so mala oslabenú imunitu dlhodobo. Začala som si veľa študovať online čo a ako zmeniť. Veľmi mi vtedy pomohla návšteva na reflexnej terapii kde som prišla vtedy iba v rámci relaxu na masáž ale ten pán sám veľa vedel a žil alternatívne a tak mi doporučil vyhľadať si o alkalickom (zásaditom) životnom štýle a stravovaní. Veľa ľudí asi vie, že zásaditosť a kyslosť sa týka PH prostredia v tele. Tak ako je krv mierne zásaditá aj prostredie v tele by malo byť lebo v zásaditom prostredí nevie žiadna choroba existovať a šíriť sa a vírusy, baktérie a choré bunky zomrú a vyplavia sa. Toto pH si ovplyvňujeme denne tým, čo pijeme, jeme, psychikou a pohybom. Preštudovala som si ktoré potraviny sú aké a vytlačila jednoduchú tabuľku a podľa toho som si varila alebo si vyberala v reštauráciách. Vylúčila som všetko živočíšne vrátane akýchkoľvek mliečnych výrobkov a vajec. Prestala som jesť cukor v akejkoľvek podobe, aj väčšinu ovocia, lebo má veľa cukru a jedla som ho málo a hlavne také, ktoré je zásadité. Cukor totiž rakovinovým bunkám prospieva. Všetky vitamíny, čo sú v ovocí, sú aj v zelenine, čiže čo sa týka výživy, nič sa nestane, keď človek ovocie úplne alebo čiastočne vysadí.
Okrem toho podstatná časť bola, že som absolútne zredukovala stres a zmenila postoj k mnohým veciam. Stres a psychika tiež spôsobujú kyslé PH prostredie a preto je to nutné zmeniť spolu so stravou.
Začala som sa viac hýbať a ako minimum denne po práci bolo aspoň 30 minút chôdze večer.
Toto všetko som zmenila po tej reflexnej masáži v novembri 2009 a vo februári 2010 boli moje výsledky negatívne. Čiže o 3 mesiace. A odvtedy to tak bolo každý rok. A bude:)
Vďaka vegánskej strave som sa vyliečila – je to cesta k rovnováhe a zdraviu a som za to veľmi vďačná.
Vidím to tak, že čo sa týka stravy tak alkalický (zásaditý) životný štýl sa v podstate rovná vegánsky životný štýl. Keď si pozriete tú tabuľku potravín, tak je zaujímavé, že zásadité potraviny sú práve tie rastlinné. Mäso a mliečne produkty majú kyslé pH. Vylúčením živočíšnych produktov sa v tele obnoví pH rovnováha a telo sa samo vie vysporiadať s chorobami. Za celý čas som nebrala vôbec žiadne lieky. Po vyliečení som povedzme raz mesačne ešte zjedla rybu a občas syr ale potom ako sa k tomu pridal môj ešte viac súcitnejší vzťah k zvieratám, tak som definitívne v júni 2012 prešla 100% na vegánstvo. Každý musí začať od seba a ja chcem urobiť svoju časť pre to, aby menej zvierat trpelo kvôli nášmu jedlu, keď je toľko iných možností čo môžme jesť. Vegánskou stravou už len naďalej udržujem zdravú rovnováhu.
“vďaka vegánskej strave som sa vyliečila,… je to cesta k rovnováhe a zdraviu”
Odvtedy sa stále cítim výborne, ľahko, mám omnoho viac energie, viac toho stihnem, menej sa unavím. Taktiež neviem vôbec čo je bolesť hlavy a to som predtým mávala nielen bolesti hlavy ale aj silné migrény. Taktiež vôbec nemám útlmy energie po jedle ako predtým, a to jem veľmi rada a veľa a nijako mi to neovplyvňuje hmotnosť, práve naopak, s viac pohybom, ktorý som pridala si myslím, že som v najlepšej fyzickej forme v akej som kedy bola, aj kondične aj vzhľadom.
Tento rok v marci som bola na preventívke u obvodnej asi po 4 rokoch a všetky výsledky z krvi a všetkého ďalšieho po takmer 3 rokoch od začiatku vegánstva som mala výborné (na margo mýtov, že si tým človek zdravotne ublíži).
“všetky výsledky z krvi a všetkého ďalšieho po takmer 3 rokoch od začiatku vegánstva som mala výborné”
Ale okrem toho ako to prospieva môjmu telu ma hreje pocit, že kvôli môjmu jedlu žiadne zviera nezomrie alebo nebude trpieť. A to je pocit na nezaplatenie:)
A keď sa tak rozhodne čoraz viac ľudí, tak keď klesne dopyt, klesne aj ponuka a začnú sa veci meniť, už sa vlastne menia.
Po prechode na vegánstvo som si uvedomila, že si chcem pretriediť aj svoj šatník a darovala som všetky veci, ktoré neboli z vegánskych materiálov, čiže od topánok, ktoré mali kožu až po niektoré blúzky a šatky, ktoré mali v sebe hodváb. Začala som si viac všímať kombinácie oblečenia aj na iných, hlavne šatky a iné doplnky. Uplynulo niekoľko ďalších mesiacov a stále som nevedela dostať z hlavy, že čo keby som začala aj ja vymýšľať nejaké šatky a iné doplnky. Potom ma k tomu napadli motýliky, ktoré sa mi začali zdať zaujímavé (ale tie také klasické kockové a pásikové ma nebavili) a keďže mám strašne rada denim, tak aj denim kravaty. Po ďalších pár mesiacoch som rýchlo za pol dňa urobila web na jednej zahraničnej platforme, napísala trochu textu na web a pár ďalších týždňov som hľadala látky, ktoré sa mi páčia a ktoré by som si ja sama tiež dala rada na seba. Tal vznikla prvá základná malá kolekcia, dokopy cca 16 typov produktov. K tomu som potom urobila niekoľko fotiek s myšlienkami, ktoré chcem šíriť. Teraz dokončujeme niekoľko videí a s nimi chcem všetko spustiť odteraz intenzívnejšie. Je to pre mňa nová sféra, takže som sa v mnohom musela za jazdy zorientovať. Veľmi sa z toho teším a čoskoro ideme pridať aj tričká s vegánskou tématikou a rôzne denim farebné šaty. Postupne sa aj črtajú mnohé zaujímavé spolupráce, takže je to super.
Ďakujem aj ja.
Asi už iba to, že chcela by som ľudí povzbudiť aby nežili na mýtoch ale aby si naozaj sami zistili viac informácii a tiež otvorili srdce. A aby nežili na autopilote a neopakovali niečo čo nás rodičia naučili, len preto že sa to tak robí všade a dlho. Lebo len preto, že niečo sa robí dlho, tak to neznamená, že to je aj správne a dobré pre všetkých zúčastnených.
Po všetkom, čo som si ja naštudovala mi z toho vychádza, že vegánstvo je win-win-win riešenie pre všetky strany – pre zvieratá, pre ľudské zdravie a pre životné prostredie. A plus je to o základnom rešpekte k všetkému živému – že ja chcem žiť a chcem nechať všetky ostatné živé tvory žiť tiež. Takže tak:)
Andrea Talavašková
www.weusehappyfabric.com
Cenovo-dostupné, časovo-nenáročné, chutné a výživné – také recepty sa hodia vždy. V tomto článku nájdete rovno 10…
Posledné roky ukazujú postupný odklon od klietkového chovu sliepok-nosníc od osobných nákupov cez fastfoody až po…
Schválenie predaja kultivovaného mäsa Singapurskou potravinovou agentúrou v decembri 2020 po troch rokoch podrobných previerok bolo…
Čo ponúka slovenský trh? Dopyt po rastlinných alternatívach mlieka na Slovensku zásobuje viac ako tucet…
To, že vegánstvo nebolo len krátkodobým trendom dokazuje stále sa zvyšujúci počet nielen nových vegánskych…
Sója je predmetom mnohých protichodných debát. Okrem toho, že je známym alergénom sa o nej…
