Prečo niektorí opovrhujú vegánstvom?

Hoci vegánstvo sa dostáva do podvedomia čoraz viac ľudí a vymaňuje sa z underground statusu, niektorí ním opovrhujú. Dôvody na to si často ani sami neuvedomia, pretože sú to skôr automatické reakcie, ako premyslené rozhodnutia založené na výskume kladov a záporov tejto životnej filozofie. Čo sú najčastejšie dôvody, prečo niektorí opovrhujú vegánstvom?

Niekoľko mesiacov dozadu sme napísali o stúpajúcom trende vegánstva ako vo svete, tak aj u nás. To značí, že o ňom vie viac ľudí, že sa dostáva aj do biznisu, že to už nie je životný štýl niekoľkých zarytých ochrancov zvierat. Znamená to, že svet, že ľudia rozmýšľajú s otvorenou mysľou a vidia, že je potrebná takáto zmena životného štýlu, ak chceme vyjsť zo slepej uličky, kam ako ľudstvo smerujeme. No radikálnejšie a prevratnejšie zmeny sa zvyčajne stretávajú s výsmechom a opovrhovaním. Príklad nemáme ďaleko v našej histórii – vysmievali sa nápadu zrušenia otroctva, vysmievali sa nápadu, že ženy majú rovnaké práva, ako muži. No dnes to je už samozrejmosť a vysmievať sa tomu, je to nesprávne. Zamyslíme sa nad najčastejšími dôvodmi, prečo niektorí zavrhujú vegánstvo:

1. Automatický odpor k zmene

Ľudia majú radi pohodu, keď veci poznajú a vedia ich kontrolovať. Radi žijú vo vatičke. Takže keď sa dozvedia o myšlienke, ktorej cieľom je zlepšenie aj ich života, ale znamená to zmeniť svoje pohodlie, naučiť sa variť iné veci, vzdelať sa v smere ekológie alebo práv zvierat, tak to vidia negatívne. Odpor k zmene je prirodzená reakcia a stretneme sa s ňou hocikde, ako v domácnosti (ako napr. reagujú členovia rodiny na sťahovanie, zníženie rozpočtu a pod.) alebo v práci (reštrukturalizácia firiem, nový pracovník v tíme, priradenie nových zodpovedností).  Niektorí sa nad tou zmenou zamyslia, vypočujú si jej dôvody a výhody, ktoré prinesie a potom si spravia názor, no iní reagujú automaticky. Zmena znamená že budú musieť vynaložiť úsilie, tak si vyberú tú ľahšiu možnosť – zmenu odmietnuť a označiť ju ako za smiešnu. Ale stačí pri tom pouvažovať nad všetkými výhodami a zistiť, že (v prípade vegánstva) prevažujú úsilie, potrebné na uskutočnenie tejto zmeny, aj keď nie sú všetky okamžité a len pre nás:

2. Pozitíva vegánstva nie sú len pre mňa, ja chcem viac a teraz

Niekedy ľuďom výhody a pozitívny dopad nielen na ich zdravie ale aj na ich okolie a iné tvory, nestačia. Pretože hoci vegánstvo prináša zlepšenie zdravia pre konkrétnu osobu, jeho hlavnou motiváciou a cieľom je ukončenie utrpenia nevinných tvorov. Teda chce to zmenu môjho pohodlia, v prospech iných tvorov. A nie všekty výhody vidíme priamo (menej zabitých zvierat vo v bitúnkoch nevidíme, len o ňom vieme). Vegánstvo je veľmi nesebecká a nezištná filozofia, čo sa v dnešnej hedonistickej a konzumnej spoločnosti zameranej na vlastný (= osobný a len ľudský) pôžitok samozrejme stretne s nejakým odporom. Je ľahšie akceptovať menšiu zmenu, ktorá je dobrá len pre nás a jej pozitíva cítime teraz (alebo nespraviť zmenu žiadnu), ako keď sú jej pozitíva väčšie, ale rozdelené medzi nami a inými tvormi a dlhodobo.

3. Nechcem vyskakovať z davu

Nejesť a nepoužívať žiadne živočíšne produkty ti zlepší zdravie a svedomie, no vyžaduje to zmenu životného štýlu. Spoločnosť ešte nie je úplne pripravená na takýto životný štýl – hoci už máme kde si nakúpiť všetko, čo potrebujeme – a existujú zdravšie náhrady za všetky veci, na ktoré sme boli zvyknutí ako nevegáni, stále to nie je až tak ľahko dostupné. Čo znamená že vo väčšine reštaurácií si nájdeš len málo možností a do niektorých sa ti ani neoplatí chodiť (čo ti zasa ušetrí…). Vegánske produkty nenájdeš všade, v každom obchode, v 30tich možnostiach a 20 farebných kombináciách. Ak pôjdeš na návštevu, tak budeš musieť vysvetliť znovu a znovu, prečo nechceš ich mastnú slaninu. Budeš si žiadať netradičné ingrediencie, jedlá, oblečenie a obuv bez kože, mydlo netestované na zvieratách. Priemerní ľudia ťa preto budú vnímať, ako rebela, niekoho, kto nepodlieha ich stereotypu a normám. Nie každý je na to stvorený.

4. Slepo sledujem názory iných, namiesto spravenia si vlastného prieskumu a názoru

Väčšina ľudí, ktorí opovrhujú vegánstvom, o tom veľa nevedia. Je to ako s politikou – všetci na ňu nadávajú, no len niektorí si nájdu čas na poriadny prieskum a zistia si, prečo sú veci ako sú. Vlastne je to takto s väčšinou vecí – málo o nich vieme, no počuli sme už niekoho, kto počul, že vraj to je také a také. Dáme na názor Pištu z krčmy, namiesto spravenia si objektívneho prieskumu. A to nám stačí na zatvorenie dverí, alebo ešte horšie, na zahodenie ušľachtilej myšlienky. Keby si každý, kto vegánstvom opovrhuje, našiel čas a spravil prieskum, zamyslel sa nad širším obrazom a globálnym dopadom vegánstva, rady vegánov by sa rozšírili. Nielen, že by ním prestali opovrhovať, ale možno by sa stali vegánmi. A keby ním aj naďalej opovrhovali, to by už svedčilo o iných osobnostných charakteristikách.

5. Ignorancia je blaho

Z anglického príslovia “Ignorance is bliss”. Ignorancia je veľakrát užitočná sebaobrana (ignorancia otravných ľudí, ignorancia reklamy a marketingu, ignorancia negatívnych vplyvov), ale veľakrát ju zneužívame na oddialenie alebo odklonenie pozitívnych zmien, ktoré nám dočasne zasiahnu do nášho pohodlia, do vatičky.

Sú dva typy ignorancie:

• Lenivá ignorancia – pred tým, ako zistím, o čo ide – teda ani si nepozriem čo vegánstvo je, určite je to blbosť, budem i naďalej jesť steak, lebo neviem, aký to má dopad na planétu a koľko utrpenia to spôsobuje.
• Vedomá ignorancia – po tom, čo zistím, o čo ide – teda viem, že vegáni to nerobia, aby boli špeciálni, ale aby znížili utrpenie nevinných tvorov a zlepšili situáciu na planéte z ekologického hľadiska. A aj tak sa rozhodnem ísť proti tomu. Táto forma ignorancie vyžaduje istý typ človeka, aby s tým (s)vedomím vedel žiť. Alebo vyžaduje veľmi voľné svedomie.

Nájde sa viacej dôvodov, prečo ľudia opovrhujú vegánstvom, ale väčšina z nich korení v jednom z hore uvedených. Čiže vieme si to sami odôvodniť hociako, no zo psychologického hľadiska a vo väčšine prípadoch, sa takto len vyhýbame zmene. Niektorí si vyberú nebyť súčasťou tejto pozitívnej zmeny. Na to má každý právo – urobiť si slobodné rozhodnutie. No v prvom rade by nemal hádzať polená pod nohy tým, ktorí chcú túto zmenu uskutočniť, a v druhom rade spraviť si poriadny prieskum a vlastný názor založený na faktoch, predtým ako sa rozhodne túto myšlienku zahodiť.