Téma palmového oleja a jeho dopadu na životné prostredie sa v posledných rokoch dostala do popredia. Svoju popularitu si pôvodne získal pre svoju nízku nákladovosť a širokú využiteľnosť. Skrýva sa za ním však, okrem iného, narastajúci počet ohrozených druhov, desaťtisíce životov orangutanov a práca za menej než minimálny príjem. Majú vegáni aj v tejto oblasti čistý štít? A je vôbec palmový olej najväčším problémom, ktorému čelia naše ekosystémy?

Palmový olej nájdeme v potravinách, kozmetike či v čistiacich prostriedkoch, a odhaduje sa, že je skrytý vo viac než polovici produktov bežne dostupných v supermarketoch¹. Avšak, najväčšia časť palmového oleja sa využíva na produkciu biopaliva a výrobu krmiva pre zvieratá. Holandsko každoročne importuje 114 000 ton palmového oleja na použitie v potrave pre zvieratá³, z čoho polovica je využívaná v mäsovom priemysle. Na vyprodukovanie 1 kilogramu hovädzieho mäsa sa spotrebuje 24 gramov a 1 kilogramu kuracieho mäsa 44 gramov palmového oleja³. Hoci jeho využitie v tejto oblasti nie je nevyhnutné, keďže je lacný, je pomerne rozšírené. Ak si teda aj nekúpime palmový olej priamo, jeho využívanie naďalej podporujeme a ani si to neuvedomujeme.

Objavil/a si už orechové másla?
Sú skvelou a zdravou pochúťkou, dobrým zdrojom proteínov a zdravých tukov. Skvelé len tak, na lyžičku, alebo do smoothie či aj varenia. Najlepšie nakúpiť vo veľkom, výjde ťa to lacnejšie.
Porovnanie faktorov vplývajúcich na odlesňovanie.

Faktor, ktorý má na odlesňovanie najväčší vplyv ale nie je palmový olej, a naďalej bežne netvorí súčasť kampaní environmentálnych organizácií. Ide o vyrúbavanie lesov za účelom vytvorenia pastvín pre dobytok (obzvlášť v Latinskej Amerike), ktoré má každoročne na svedomí zničenie 2.71 miliónov hektárov² – oblasť o veľkosti štátu Massachusetts – dažďových pralesov, čo predstavuje viac než polovicu vyrúbavaných oblastí v Južnej Amerike. Na druhom mieste sa nachádza produkcia sóje, ktorá sa však z najväčšej časti využíva ako krmivo pre zvieratá mäsového a mliečneho priemyslu a na výrobu oleja a biodieselu. Palmový olej sa teda v rozsahu svojho environmentálneho dopadu nachádza až na treťom mieste. Po ňom nasleduje produkcia dreva a v menšej miere produkcia kávy, kakaa či cukru, rozširovanie ciest alebo preľudnenie².

Produkcia iných druhov olejov ale nepredstavuje veľkú výhru. Ak porovnáme produkciu palmového oleja so slnečnicovým, z jedného hektára olejových paliem je možné získať 3,7 ton oleja, pričom z jedného hektára slnečníc by to bolo len 0,7 ton oleja. Ak by teda producenti palmového oleja prešli na produkciu slnečnicového, vyžadovalo by to 5-krát viac pôdy³. Pestovanie palmového oleja by teda bolo predstaviteľné, ale to len v prípade, že by preň boli vytvorené vhodné podmienky odstránením nepriaznivých dôsledkov ako je napríklad spomínané odlesňovanie.

Porovnanie uhlíkových stôp jednotlivých typov stravovania od konzumentov mäsa (naľavo) cez bežne sa stravujúceho človeka, človeka nekonzumujúceho hovädzie mäso, vegetariána po vegána (napravo).

Napriek tomu, že vegánstvo predstavuje cestu k značnému poklesu odlesňovania, mnohí vegánom vytýkajú, že hoci odmietajú kupovať produkty zo zvierat, kupujú produkty, ktorých produkcia taktiež nie je ekologická. Pravdou však je, že nie je možné absolútne eliminovať náš negatívny dopad na Zem – už len fakt, že sme nažive a využívame planetárne zdroje svet nejakým spôsobom nepriaznivo ovplyvňuje. Myšlienka vegánstva ale spočíva v našej snahe a možnostiach čo najviac tento dopad na planétu a jej obyvateľov minimalizovať. Už len odstránenie živočíšnych produktov z nášho jedálnička má na svet rozsiahly pozitívny efekt.

Čo teda môžeme spraviť?

  • stravovať sa najmä vegetariánskou alebo vegánskou stravou
  • dať prednosť lokálnym potravinám pred dovážanými
  • vyberať si jedlá s nízkou uhlíkovou stopou (šošovica, ovocie, zelenina, tofu, orechy, ryža)
  • obmedziť nákup balenej vody
  • recyklovať
  • vyhýbať sa baleným produktom a jednorázovým vrecúškam na potraviny (teda používať vlastné vrecúška)
  • vyhýbať sa vysoko spracovávaným potravinám (majú väčšiu uhlíkovú stopu)
  • vyhadzovať menej potravín (v tom nám pomôže naplánovať si jedlá vopred a spisovať si nákupný zoznam)
  • ak je to možné, vypestovať si vlastnú zeleninu a ovocie a vytvoriť si vlastný kompost

 

Zdroje (vrátane obrázkov):
1. https://www.ecorazzi.com/2017/09/08/speciesism-and-the-palm-oil-debate/?_scpsug=crawled_2649967_eda52320-94ba-11e7-ebf6-90b11c40440d#_scpsug=crawled_2649967_eda52320-94ba-11e7-ebf6-90b11c40440d
2. https://www.ucsusa.org/global-warming/stop-deforestation/whats-driving-deforestation (obr. 1)
3. https://thegreenvegans.com/why-palm-oil-is-bad-but-boycotting-it-even-worse/
4. https://www.greeneatz.com/foods-carbon-footprint.html (obr. 2)