Report: Hydinárne a chov brojlerov na Slovensku

Karin Michalovičovú si možno pamätáte z reportáže o jatkách na Slovensku. Taktiež sa dostala do veľkochovu brojlerov a podelila sa s nami so svojou reportážou, ktorú vám sprostredkujeme ďalej, v originálnom podaní:

Od Karin Michalovičovej:

Pokiaľ nehovoríme o vegetariánskej rodine, tak je mäso každodennou súčasťou pokrmov. Už to nie je sviatočná pochúťka, ako to bývalo kedysi. Dnes je to ľahko dostupný produkt, ktorý leží na pultoch každého supermarketu. Čo sa však skrýva za jeho ľahkou dostupnosťou? Ako vyzeralo to zviera pred tým, než bolo porazené a v akých podmienkach žilo? Zamysleli ste sa už niekedy nad tým, keď si sadnete k raňajkám, obedu alebo inému jedlu dňa? A možno aj áno, možno ste si podobné otázky už niekedy položili, no nájsť na ne odpovede môže byť veľmi náročné, zdĺhavé a veľa ráz aj nemožné. Napríklad ani v médiách sa veľmi nestretávame s touto témou, rovnako tak aj veľkochovy držia túto tému dosť v tajnosti. V časopisoch sa len málokedy dočítame čosi o živočíšnej výrobe, pretože to nie je atraktívne čítanie, to naozaj nie. Chovatelia nezverejňujú zábery z týchto miest, nechcú veľmi ukazovať podmienky, v akých tieto zvieratá žijú a akým spôsobom sa s nimi zaobchádza. Nestretávame sa s “Dňom otvorených dverí” do veľkochovov či bitúnkov. Tieto miesta sú psychicky náročné a ľudia nechcú vidieť niečo deprimujúce. Ak by niečo také videli, pravdepodobne by to pre nich nebolo príjemné. Už od detstva som vyrastala so zvieratami a vedela som, že sú mojimi priateľmi.

Myslela som, že som milovníčka zvierat, no veľmi som sa mýlila….Myslieť si, že milujete zvieratá a potom si sadáte za stôl a idete jesť sliepku, prasa?? Častokrát som sa zamýšľala ako je možné, že sú pulty v supermarketoch plné mäsa. Spoločnosť ma však presviedčala, že zvieratá sa majú namiestach, odkiaľ pochádzajú dobre a že napokon sú humánne zavraždené. Zamyslime sa nad slovom “humánne”.Je to iba nejaký prívlastok pred slovom vražda, aby sa dalo to, čo sa v bitúnku deje nejak ospravedlniť. Každý sa zrazu cíti lepšie, keď počuje slovo “humánne”. Je to akoby okradnete človeka a poviete, že ste ho okradli humánne. Znásilnite ženu a poviete, že to bolo humánne znásilnenie, ale určite vám nikto nepovie, že je to v poriadku…. Tak prečo pri “humánnej” vražde zvierat je to ospravedlnením.

Moja myseľ sa však nedala zatieniť rečami iných a tak som sa vo veku 15 rokov začala zaujímať o túto problematiku a stala sa vegetariánkou. Teraz mám 17 a moju záľubu – fotografovanie a lásku k zvieratám som sa rozhodla využiť v prospech nemých tvárí. S mojou najlepšou kamarátkou, ktorá stála pri mne, pretože vedela ,že to bude ťažké, sme sa rozhodli odhaliť skutočnú cenu mäsa a navštíviť intenzívne chovy a bitúnky na Slovensku.

velkochov brojlerov, hydinarne (5)V roku 2014 sme navštívili párkrát hydináreň.Hydináreň sa nachádza na Slovensku, no bližšie ju konkretizovať nechceme. Najprv sme boli na prehliadke, keď boli brojlery ešte malé. Ako väčšina vie, brojler je geneticky vyšlachtená sliepka, ktorej genetická selekcia spôsobila to, že svaly brojlerov, ktoré konzumenti vyžadujú, rastú rýchlejšie ako kosti, končatiny a vnútorné orgány. Čo vedie k rôznym chorobám, zlyhaniam srdca a k deformáciam končatín, kedy je ich telo tak veľké, že nedokážu stáť na vlastných končatinách.. Z liahne sú kurčatá prenášané na farmu, kde sú nasadené do obrovských hál bez okien s tunelovým vetraním a kapacitou 40 až 90 000 jedincov. Nami navštívená hydináreň obsahovala 8 hál a v každej bolo naskladnených vyše 50 000 kusov brojlerov. Ako rastú, ich životné podmienky sa zhoršujú a haly sú tak preplnené, že nie je možné vidieť podlahu, ktorá je tak husto pokrytá brojlermi. Tridsaťdeväť až štyridsaťdva dní živoria tieto živočíchy v obrovských halách v extrémne veľkom počte – až dvadsať kurčiat na m2.

Celý život v akejsi sviečkou osvetlenej hale bez náznaku prirodzeného prostredia – to je celý život väčšiny takto chovaných velkochov brojlerov, hydinarne (10)kurčiat.Každou halou prechádzal zamestnanec s vedrom v ruke, ktorého úlohou bolo vyradiť slabé či uhynuté jedince z chovu. Ak zbadal pracovník jedinca, ktorý mal byť podľa pokynov vylúčený z haly chytil ho a hodil do vedra. Ak sa už zaplnilo slabými kusmi vyšiel z haly a vzal si ďalšie. Vyradené mláďatá mali byť ihneď usmrtené a neskôr spálené. Lenže v intenzívnych chovoch sa veľa ráz prekračujú zákony a porušujú pravidlá, takže mláďatá nechali vo vedre až kým buď samé neuhynú alebo nepríde deň spaľovania, kedy budú spálené zaživa. Praktiky tohto typu nás veľmi neprekvapili, keďže zo skrytých kamier a dokumentov vyhotovených na podobných miestach sa dalo očakávať, že sa budú zákony porušovať. Bol to však veľmi zlý pohľad na tieto maličké stvorenia, ktoré narastú do takých rozmerov, že už čoskoro sa nebudú môcť v hale ani pohnúť a začnú trpieť chronickými bolesťami spôsobenými šľachtením. Pociťovali sme ľútosť pri predstave, že nikdy neuvidia slnečné svetlo a na svojich končatinách nikdy neucítia dotyk mäkkej trávy. Rovnako tak nás zarazili informácie týkajúce sa transportu zvierat do hydinárne a po výkrme preprava brojlerov do bitúnku. Cesta z liahní až do tohto chovu trvala približne 4 hodiny, kedy zvieratám nebola podaná voda či skontrolovaný ich stav. Jedince boli uložené do takzvaných šuplíkov, kde sa do jedného zmestilo 80 kilogramov živej váhy. Predstavme si teda, koľko „luxusu“mali tieto zvieratá.

velkochov brojlerov, hydinarne (7)V apríli roku 2014 sme sa opäť odhodlali a navštívili toto miesto zas. Práve prebiehalo vyskladňovanie hál. Pred halou stál kamión, do ktorého nakladali kurčatá. Do preplenej haly vstúpila takzvaná “slepačia mačka”. Bol to prístroj, ktorý nasával jednotlivo kusy na bežiaci pás a odtiaľ ich vystreľoval do prepraviek. Samozrejme zlomené krídla, dolámané krky boli pri takomto postupe úplne bežné. Zamestnanci hádzali brojlery, kopali do nich, šťuchali ich lopatami. Bol to naozaj príšerný pohľad. Najhoršie pre mňa bolo, keď jeden brojler ušiel pred týmto prístrojom a sadol mi na nohu, kde v kľude zostal. Samozrejme zamestnanci sa na mňa začali pozerať a toho brojlera vzali a posunuli ho, k prístroju no on opäť ušiel, ľahol si za mňa a tam zostal. Dotklo sa to môjho srdca, pretože okrem mňa tam stáli ďalší ľudia. no to zviera si vybralo na záchranu práve mňa, veď predsa nebolo hlúpe.Mnohí zamestnanci zamnou chodili a nepáčilo sa im, že sa v týchto priestoroch zdržujem s fotoaparátom v ruke…Prečo asi??!

Ponúkam vám tieto informácie ako zaobchádzania so zvieratami v intenzívnych chovoch. Mýlime sa,ak si myslíme,že sa toto deje len v zahraničí. Nie, deje sa to všade a deje sa to práve pred vašimi očami,len ich prosím otvorťe a začnite vnímať realitu. Niesom len 17 ročné dieťa, ktoré o tomto nič nevie. Každý, kto si toto povie sa veľmi mýli. Zažila som, videla som, plakala som…. Nepýtajte sa ma, prečo som vegetariánka, skôr sa opýtajte samy seba prečo nieste vegetarianom, veganom, vitarianom..

Karin Michalovičová

This slideshow requires JavaScript.

 

 

Follow Lukas:
Cestovateľ, podnikavec a milovník zvierat. Zanechal som skvelú kariéru v Londýne, aby som mohol žiť život bližší mojim ozajstným hodnotám. Od 2012 cestujem po svete, propagujem vegánstvo a žijem si slobodne - po svojom, kdekoľvek. viac na www.posveteposvojom.com