V tomto článku sa chcem zamyslieť nad budúcnosťou vegánstva a právach zvierat. Čo je realistické, koľko rokov bude zmena prebiehať? Do akej miery sa dá svet zmeniť? Kedy sa stane vegánstvo väčšinovým uhlom pohľadu? Je realistické očakávať, že väčšina ľudí eventuálne pochopí, že je to tá morálne správna voľba? Dnes tvoria vegáni asi 1-2% svetovej populácie. Dostaneme sa do pozície, kedy to bude 50%? Alebo viac?

Ako dlho?

Naša snaha o šírenie vegánstva a zavedenie ozajstných práv zvierat (nie nejakých maškarád na zamaskovanie skutočného utrpenia) je prirovnateľná k veľkému projektu. Máme svoj cieľ, vieme (zhruba) ako na to a prečo. Ale myslím, že nám chýba jedna dôležitá časť – termín, časový odhad. Nikto nám nevie povedať, ako dlho to potrvá, kedy je pravdepodobné, že dosiahneme nejaký výsledok? Každý projekt potrebuje nejaký časový odhad, nejaký termín. A tu sa nad tým chcem zamyslieť a ukončiť článok aspoň nejakým realistickým časovým odhadom a takisto poukázať na kroky a postupy, ktoré považujem za efektívne a nevyhnutné.
Pokrok v tomto smere bude pomalý, pomalší, ako si my vegáni vieme / chceme priznať. Nestane sa to za 20, 50 ani 100 rokov. Chce to viacero generácií, možno 4, možno viac. Ak si zoberieme jednu generáciu ako 50 rokov (aktívne roky života dospelého človeka, kedy ovplyvňuje okolie, nie detstvo, kedy mu to je jedno), tak to bude možno 200 rokov. Možno 100 rokov menej alebo viac, ale nebude to rýchla zmena. K tomu sa ešte vrátim z iného hľadiska nižšie – túto teóriu potvrdím faktami z histórie. (Pri tomto odhade samozrejme neberiem do úvahy iné faktory, ktoré budú hrať v našej budúcnosti rolu – napríklad ničenie životného prostredia, globálne otepľovanie a či sa tých 200 rokov vôbec dožijeme…).
Prečo až toľko času? Pretože staré zvyky zomierajú pomaly. A niečo, čo sa ľudstvu zakorenilo v kultúre a zvykoch, ako jedenie mäsa a zvieracích produktov, potrebuje veľmi veľa času, aby postupne vymrelo. A hlavne preto, že tento zvyk (zlozvyk?) nevymrie v prvom rade tým, že sa ľudia rozhodnú ho zmeniť, ale tým, že čoraz menej mladých ľudí, budúcich detí a deti ich detí, to už nebudú považovať za nutné, za samozrejmé. Bude to len jedna z volieb, ktoré majú.
Myslím, že drvivá väčšina z nás bola vychovaná tradične: „Papaj veľa mäsa a mlieka aby si bol silný. Klobásy sú zdravé, dajú ti svaly“. Keď to tu čítaš, predpokladám že si vegán, alebo ťa to zaujíma. Takže si spravil, alebo robíš ťažké rozhodnutie ísť proti tradične zaužívaným zvykom a skúšaš niečo nové, čo je tvojmu srdcu alebo zmýšľaniu bližšie. Za to ti ďakujem. Ale naši rodičia túto zmenu spravia ťažšie, ak vôbec. Nepozerajú sa na to z toho istého hľadiska. Takže čím staršia generácia, tým ťažšie sa je odlúčiť od tradičnej stravy a životného štýlu. A čím mladšia generácia, tým ľahšie je skúsiť si niečo nové, odčleniť sa od davu. Takisto majú mladšie generácie viacej možností. Kde naši rodičia nemali na výber veľa ovocia a zeleniny a iných zdravých jedál (bolo to hlavne pečivo, zemiaky, ryža, mäso, mlieko a vajcia), pretože vtedajší režim, sieť obchodov a výrobcovia, všetci podporovali tú istú myšlienku o jedení mäsa a mlieka, ktorú som spomenul už vyššie. Dnes je ale trh na prelome, objavuje sa stále viac a viac zdravších alternatív, viac možností z hľadiska ovocia a zeleniny a nové jedlá, ako napríklad sójové výrobky, vegánske reštaurácie.

Objavil/a si už orechové másla?
Sú skvelou a zdravou pochúťkou, dobrým zdrojom proteínov a zdravých tukov. Skvelé len tak, na lyžičku, alebo do smoothie či aj varenia. Najlepšie nakúpiť vo veľkom, výjde ťa to lacnejšie.

Takže naša generácia už má viacej možností, o vegánstve sa rozpráva častejšie, a preto je táto vyliezt z davu, odlisovat sa, hus medzi kackamigenerácia aj podvedome otvorenejšia vegánstvu. Pretože čím viac niečo vidíme okolo seba, tým viac to ovplyvní naše zmýšľanie a nakloní nás to k danej myšlienke. (Takto sa napríklad Coca Cola, nezdravý a nepotrebný nápoj, dostala všade vo svete – skrátka reklama všade, každý to videl a akceptoval, ako samozrejmú vec). A nové, radikálne myšlienky a životné štýly apelujú mladšej generácii viac, ako staršej, pretože mladí sa chcú od ich rodičov líšiť.
So zmenou na trhu sa takisto pomaly mení zmýšľanie ľudí. Tvoje deti budú mať ešte viacej možností a budú vystavení debatám o vegánstve a právach zvierat viac, (a predpokladám, že budú vegáni, alebo o tom budú informovaní, keďže už si na tejto stránke), a takto im bude ešte normálnejšie nejesť iné tvory a ich produkty. A ich deťom to bude ešte prirodzenejšie.
Zmena a jej intenzita je tiež otázkou možností, vzdelanosti a prostredia. V Európe a iných vyvinutých krajinách je ľahké žiť bez zvieracích produktov. Niekde v Afrike alebo na severe Ruska to také ľahké nie je. Takisto je ľahšie pre deti a mladých s prístupom na internet sa o právach zvierat dozvedieť, spraviť si svoj názor, prečítať si o vegánstve a ako na to. Deti v chudobných krajinách bez vzdelania, ktoré vyrastajú na pradávnych zvykoch sa na to budú pozerať inak. Takže začať musí vyvinutý a vzdelaný svet. Ak nedokážeme ovplyvniť ľudí okolo nás tu, v rozvinutom svete, tak určite nezmeníme pohľad ľudí v horších životných podmienkach. Preto sa sústreďme na to, čo sa deje okolo nás, nie na to, čo sa deje vo svete. Zmena začína mnou a tebou, potom našim okolím a takto sa rozširuje ďalej.

Ako sa k tomu postaviť, ako vegán:

Vidím veľa vegánov, ktorí chcú vidieť rýchlu zmenu, naliehajú na ľudí, očakávajú, že každý, komu povedia základné fakty, bude vidieť veci tak ako oni. Svet je ale oveľa viac slepý tvrdým faktom a miluje svoje luxusy, radšej zatvorí oči, ako by mal priznať pravdu a vzdať sa týchto luxusov. Takže keď takíto vegáni zmenu nevidia hneď vo svojom okolí, demotivuje ich to, sú nadurdení na svet a nešťastní. A toto nešťastie a hnev sála navonok. Potom ich okolie berie ako čudákov, nahnevaných ľudí, čo má negatívny dopad na vegánstvo a myšlienku práv zvierat – ľudia to vnímajú ako nejakú filozofiu čudákov alebo ako extrémny / agresívny štýl života. Opak je ale pravdou. Taktiež sa neboj si za svojimi názormi stáť. Veľa vegánov sa stretne s výsmechom a odporom zo strany priateľov alebo aj rodiny. Ich blízki ich nechápu, čo im odoberá silu a motiváciu. Ale ak si človek uvedomí, prečo to robí – pre tisíce a milióny trpiacich bytostí, tak to, že si z nás kámoši uťahujú, sa nezdá také ťažké bremeno. Oveľa ťažším bremenom by bolo žiť s vedomím, že k danému utrpeniu prispievame. Buď hrdý svojím rozhodnutím a filozofiou, ukáž ostatným, že ti to prospieva, a aj ich nedôvera a výsmech sa postupne zmení na zvedavosť a možno aj rešpekt k tomu čo robíš a prečo to robíš. Čo môže nakoniecť viesť k zmene ich postoja k právam zvierat a vegánstvu.
Keď sa človek zmieri s tým, že zmena bude pomalá a my sa veľkej zmeny nedožijeme, tak mu to vyčistí myseľ, predíde to sklamaniu a demotivácii, čo má za výsledok vyrovnanejší a príjemnejší prístup k ľuďom. Čo veľmi pomáha pri komunikácii – ľudia si takého človeka oveľa radšej vypočujú, čo má za výsledok to, že viacej ľudí sa dozvie o vegánstve, a je vyššia šanca, že to skúsia. Je potrebné si uvedomiť, že nikoho donútiť nemôžme. Aj keď, tak to nebudú robiť z toho správneho dôvodu. Každý si nájde svoju cestu, len im je potrebné podať ruku a všetky potrebné informácie. Takto, s uvedomením si, že nie je v našich silách ľudí presvedčiť, ale je v našich silách im ukázať pravdu a dať im všetko, čo vieme, no rozhodnutie je už len na nich, všetko pôjde ľahšie.

 

To, že zmena potrvá dlho, neznamená, že nemáme teraz nič robiť. Na to, aby sa niečo zmenilo v budúcnosti, aj keď to nebude v našej generácii, to potrebuje začať teraz.

 

“All this will not be finished in the first hundred days, nor in the first thousand days, nor in this administration, nor even perhaps in our lifetime on this planet. But let us begin.”
(Všetko toto nedokončíme počas prvých sto dní, ani prvých tisíc dní, ani počas tejto vlády, dokonca možno nie počas našich životov na tejto planéte. Ale poďme začať.“

— J. F. Kennedy

 

 

Zmenu musíme presadzovať postupne a vytrvalo. Čo my môžeme teraz, je urobiť čo najviac pre to, abyďalšie generácie mali vegánstvo na očiach, aby sa o ňom hovorilo viac, aby prerazilo do bežných médií, rozhovorov a domácností. Musíme spraviť čo je v našich silách, aby sme položili tie najlepšie základy pre budúcnosť, pre budúce generácie. Keď si zapnú telku, aby tam boli rozhovory o právach zvierat, o vegánstve. Aby sa o tom písalo na internetových fórach, aby sa o to zaujímal hocikto, aby sa o vegánstve písalo toľko, ako sa dnes píše o najlepšej diéte na chudnutie alebo celebritách.

Krátke odbočenie – ako funguje zmena a jej vývoj

Zmena prichádza pomaly, ale postupom času nastane bod zlomu – keď nadobudne momentum, tak je rýchla. Je exponenciálna – predstav si situáciu:
Si jediný vegán na svete = 1
Cez tvoj príklad sa k tebe pridá kamarát, ktorému si dal fakty a on pochopí, že je to morálne správne riešenie. 1+1 = 2
O niekoľko mesiacov sa k tebe pridá ďalší kamarát, a k tvojmu kamarátovi takisto ďalší. 1+1+1+1 = 4
Cyklus sa zopakuje znova: 1+1+1+1+1+1+1+1 = 8
A znova: 8+8 = 16
A znova: 16+16=32, ….. 64, ….128 a tak ďalej.
Teda z jedného na dvoch, na štyroch a na ôsmich, to ide pomalšie a sú to malé čísla. Ale čím viac ľudí sa dá na vegánstvo, tým viac ich priateľov to uvidí a možno sa niektorí pridajú. Zo 128 na 256, to už je veľká zmena a veľký krok. Teda s rastúcim počtom ľudí takisto rastie rýchlosť, v akej sa táto filozofia rozširuje. Samozrejme nie je to také lineárne, ako som popísal tu, ale ide len o ilustráciu. Niekoho priatelia to budú ignorovať, a u niekoho sa ich pridá viac.
Momentálne sme v skorom štádiu. Stále je to len v plienkach, ale každý moment sa robí po celom svete viac a viac kampaní na propagáciu vegánstva a práv zvierat. Rozbieha sa to pomaly, ale rozbieha sa.

 

Práva zvierat a vegánstvo, čo sa týka radikálnosti myšlienky, sa dajú prirovnať k zrušeniu otroctva. Zrušenie otroctva, ako myšlienka, sa zrodilo už niekedy v roku 900, vo forme zákonov, ktoré upravovali buď to status otrokov, alebo otroctvo zakázali. To vidíme aj dnes – zákony o právach zvierat sa upravujú (mnohé sú už vyše 50 rokov staré), vychádzajú nové. Hoci nie postačujúce, ale hýbe sa to tým správnym smerom. Myšlienka zrušenia otroctva bola vtedy tiež radikálna a spoločensky neprijateľná. Takisto ako sa dnes pozerajú ľudia na udelenie práv zvieratám. Medzi rokmi 900 a 1800 sa okolo otroctva zmenilo niekoľko vecí, ale stále sa nezrušilo. Zrušenie otroctva potom postupne prebiehalo po celom svete v priebehu 150 rokov – väčšina sveta zrušila otroctvo zhruba od roku 1800 do 1950, ale ťahalo sa to až do 2007 (Niger a Mauritánia až vtedy spravili otrokárstvo zločinom). Takže ak oslobodenie ľudí od zneužívania inými ľuďmi trvalo vyše 200 rokov aktívnych zmien (nepočítam skoré etapy 900 – 1800), tak zrušenie otroctva zvierat pre ľudí bude prinajlepšom trvať asi tak dlho. Hrá nám do karát iné zmýšľanie a vzdelanosť zákonodarcov a ľudí zapálených za práva zvierat, efektívnejšie formy komunikácie, lepšie spôsoby spájania ľudí z celého sveta. Takže sa to môže urýchliť, ale na druhej strane je proti nám ekonómia a veľké biznisy, ktoré sa profitov len tak ľahko nevzdajú.

 

O právach zvierat sa začalo diskutovať už v 17. storočí, no to boli len malé výkriky, tak ako malé kroky k zrušeniu otroctva v rokoch 900 až 1800. Vegánstvo a práva zvierat sa začali poriadne diskutovať niekedy v polovici 20. storočia. Ak sa budeme držať podobnej časovej línie, ako otroctvo, veľké zmeny sú pravdepodobné niekedy v 22. alebo 23. storočí, teda medzi rokmi 2100 – 2200.

 

smutny pohlad psika v klietkeRozdiel medzi bojom za práva ľudí a iné kauzy, týkajúce sa ľudí a bojom za práva zvierat je ale ten, že ľudia sa radi postavia za iných ľudí. Netreba im veľa motivácie. Ale ťažšie sa postavia za iné tvory, ku ktorým nemajú „genetický vzťah“. Celá India stála za Gandhim. Väčšina Ameriky stála za Martinom Luther Kingom a dnes ho uznáva celý svet ako hrdinu. Ale ľudia sú ostýchavejší a opatrnejší, čo sa týka riskovania svojho postavenia, mena, času – pre zvieratá. Preto je dôležité na to ísť z viacerých uhlov. Tým priamym, samozrejme, ukázať im pravdu a fakty. Ale takisto aj nepriamo, prostredníctvom legislatívy a ovplyvňovaním zákonodarcov, zameraním sa na školstvo, na budúcnosť – deti a mladých, zamerať sa na médiá, žiť príkladom a komunikovať túto myšlienku všade, kde sa naskytne príležitosť.

 

Späť ale k časovej línii – nenechajme sa týmto dlhším odhadom odradiť. Práve to, že vieme, že hoci to potrvá dlhšie, ale je to možné a uskutočniteľné a ak prispejeme k tejto zmene, tak ju pomôžeme urýchliť, by nás malo tešiť a motivovať. Máme možnosť byť súčasťou revolúcie, ktorá môže radikálne zmeniť postavenie zvierat vo svete. Keď sa na to pozeráš takto, tak to už nie je niečo nejasné, bez jasného konca, ale má to už svoj sled a odhadovaný dátum. Takže je jednoduchšie sa sústrediť na pod-časti tohto veľkého projektu, pomaly pridávať momentum, aby sme bod zlomu dosiahli čo najskôr. Šíriť vegánstvo a myšlienku práv zvierat je predsa to najušľachtilejšie a najmenej sebecké, čo človek môže spraviť – tráviť svoj čas ochranou nevinných tvorov, ktoré sa sami brániť nemôžu. Bez očakávania odmeny za našu snahu. Tou odmenou bude lepší svet a žiadne zbytočné utrpenie nevinných tvorov. Čo lepšie môžeme budúcim generáciám zanechať, ako viac súcitu, mierumilovnejší a zdravší svet a menej znečistené životné prostredie? A ak si sa dočítal/a až tu a nie si pripravený/á spraviť zmenu, tak aspoň daj svojim deťom tieto vedomosti a možnosť slobodného výberu.

 

Veľké zmeny si vyžadujú čas, motiváciu a vytrvalosť. Nepozerajme sa na to, či to bude v našich životoch alebo nie, či uvidíme výsledok, ale na to, že sa môžeme stať súčasťou hnutia za lepší svet, súčasťou a tvoriteľmi krajšej budúcnosti pre všetky tvory na tejto planéte. Že môžeme byť jednými z ľudí, ktorí túto zmenu umožnia. Máš na výber – postav sa za niečo ušľachtilé a pridaj ruku k dielu, zmeň našu budúcnosť, staň sa súčasťou revolúcie, alebo sa len neaktívne prizeraj a strať sa v dave.

 

When I despair, I remember that all through history the ways of truth and love have always won. There have been tyrants, and murderers, and for a time they can seem invincible, but in the end they always fall. Think of it–always.
Keď ma chytí zúfalstvo, stále si spomeniem, že všade v histórii nakoniec vyhral prístup pravdy a lásky. Existovali tyrani, vrahovia, a na istý čas sa zdaj nezraniteľní, ale na koniec oni všetci vždy padnú. Zamysli sa – vždy.

— (Mahatma) Mohandas K. Gandhi

 

Tak sa pusťme do toho, čo povieš :).

–Lukáš

PS: Nevieš ako môžeš pomôcť?

1. V prvom rade zmeň svoj životný štýl na vegánstvo. Tu si prečítaš, ako začať s vegánstvom.
2. Pridaj sa ku komunitám vegánov a ochrancov práv zvierat, ako Vegan Slovakia, Vegan CZ & SK, Sloboda Zvierat a aktívne sa zapájaj do ich akcií, protestov, infostánkov a šírenia myšlienky vegánstva a práv zvierat.
3. Pridaj sa k medzinárodným kampaniam ako Stop Vivisekcii, Medzinárovné hnutie proti vivisekcii, PETA kampane a podmienkach
4. Nájdi si miestne akcie, ako napríklad tento protest proti zvieratám v cirkusoch v KE, ktorý organizuje naša Soňa :). Akcie zverejňujeme na Vegan Slovakia Facebooku.
5. Ak vidíš krutosť voči zvieratám vo svojom okolí, podnikni niečo (zorganizuj protest, petíciu, informuj médiá, Slobodu Zvierat alebo nás)
6. Ži tak, aby si bol vzorom ostatným, či už mladším generáciám, rovesníkom alebo starším – ukáž im svojím príkladom, že žiť bez spôsobovania utrpenia zvieratám je nielen možné, ale aj životu prospešné.
7. Môžeš sa takisto pridať k nám a písať články pre túto stránku
8. Navštív akcie ako Nedeľný Veget PO alebo KE, Vegánske Hody v BA a veľa ďalších, ktoré hádžeme na náš VeganSlovakia Facebook. Tam stretneš ľudí, ktorí zmýšľajú ako ty, možno prídeš k novým priateľom, nápadom, projektom alebo motivácii.
9. Vo svojim miestnych obchodoch si žiadaj viacej vegánskych produktov. Napíš supermarketom, že chceš viacej vegánskych produktov. Oni sledujú dopyt. Za čo im chce niekto zaplatiť, tak to dodajú, ak je dopyt dostatočný. Takto budú vegánske produkty na očiach všetkých a pomaličky ich ovplyvnia tiež.
10. Možno máš nejaké iné nápady – daj nám vedieť!