Jedenie zvierat je len jedna z volieb, nie biologická potreba

Jedenie zvierat je len jedna z volieb, nie biologická potreba

posted in: Vegánstvo | 2

Konzumácia zvierat a ich produktov je naše slobodné rozhodnutie či naučený stravovací návyk, nie biologická potreba. Zástancovia jedenia mäsa považujú za prirodzené, normálne a nutné jesť tkanivá iných tvorov. Je to ale názor do veľkej miery založený na osobných preferenciách a chybách v ľudskom uvažovaní, nie na ozajstných biologických potrebách ľudského tela. Ako je to už dokázané generáciami vegetariánov a vegánov všade vo svete, či veľkými časťami sveta (India, časti Číny), kde ľudia nekonzumujú mäso už stovky generácií, alebo novodobým výskumom a vedcami – konzumácia mäsa naozaj nie je biologická potreba.

Čo je to potom, ak nie biologická potreba?

Zvyk.

„Robí sa to takto už tisícročia. Robili to moji predkovia, preto budem aj ja. Robím to celý život, tak to je skrátka takto.“

Naši predkovia robili veľa vecí, ktoré už dnes považujeme za neakceptovateľné alebo nepotrebné – ľudské či zvieracie obety, upaľovanie, otrokárstvo, tance okolo ohňa pre lepšiu úrodu, pálenie slamených panákov a veľa ďalších.

To, že naši predkovia niečo robili to nerobí automaticky dobré alebo potrebné. Ak je niečo zvykom, nie je to automaticky správne. Čo tak vŕtanie v nose či ohrýzanie nechtov. Je to zvyk, robili to naši predkovia, no kvôli tomu to nemusíme robiť my. Ľudia si zvyknú na čokoľvek, ak majú na to dosť času. Zvyknú si na krutých kráľov a panovníkov, na komunistov, na utláčanie, na nezdravé ale lacné produkty, na lacnejšiu malinovku ako voda.

Z hľadiska výživného – naši predkovia mali úplne iné podmienky ako my dnes. Ak by si starí slovanský farmár mohol ísť kúpiť do supermarketu veľké množstvo zeleniny a všetky potrebné ingrediencie, ako to môžeme my dnes, tak by nemal potrebu založiť svoju stravu na jediných dostupných veciach v jeho okolí – múka, mlieko a ak sa mu pošťastilo, tak mäso.

Ak by naši pradávni predkovia – prví homo sapiens – mali možnosť vypestovať toľko strukovín, orechov, zeleniny či obilnín, alebo si kúpiť sójové kúsky alebo tofu, tiež by nemuseli loviť mamuty.

Názor väčšiny.

„Robí to takmer každý v mojom okolí. Väčšina sveta to robí.“

Z minulosti už vieme, že názor väčšiny nie je automaticky správny – spomeňme si na otroctvo, rasizmus, sexizmus a ďalšie formy utláčania menším väčšinami. Názor väčšiny nie je dôvod, len situácia, ale dôvody tejto situácie sú iné.

Len niekoľko desaťročí späť považovala väčšina ľudí fajčenie za neškodné. To, že väčšina ľudí nepozná ozajstné dôsledky istej činnosti a preto ju považuje za dobrú ju ale nerobí naozaj dobrou.

Zároveň sa pozrime, kam smerujú niektoré názory väčšiny – stále zvyšovanie spotreby ničí našu planétu (ak chceš byť plnohodnotným členom spoločnosti, musíš žiť tak a tak, kúpiť si auto, potom ďalšie, zarábať a vlastniť viac a viac…), rastúci trend obezity a srdcovo-cievnych ochorení kvôli nesprávnej životospráve väčšiny a podobné negatívne trendy.

Je to známy psychologický fenomén zodpovedný za rasizmus, sexizmus, fašizmus a iné čierne škvrny v histórii ľudstva – groupthink alebo aj herd mentality (stádovitosť).

Tradícia.

„Na vianoce stále máme rybu. Tradičná slovenská kuchyňa si zakladá na mäsových pokrmoch. Na opekačku patrí slanina.“

Nie všetko, čo je tradícia je automaticky dobré… Niektoré tradície dobrovoľne zanecháme, iných sa držíme akoby boli zákonmi prírody. zdroj: jankohrasko.sk

Tradícia je pekná vec, ale nie je to inteligentný a solídny dôvod vykonávať niečo, čo je nesprávne / nezdravé. Veľa  tradícií sme už zanechali práve preto – ľudské či zvieracie obety bohom, upaľovanie čarodejníc kvôli náboženstvu, vyrubovanie mladých stromčekov na vianoce. Alebo čo tak kroje našich predkov? Nosí dnes ešte niekto Ľudia si uvedomili, že aj keď je to tradičné, nevedie to k dobrému výsledku a nemá to ozajstné solídne odôvodnenie. Preto tieto tradície zapadajú alebo už zapadli prachom.

Tradícia je len časté opakovanie niečoho, je to rutina, ale nie je to dôvod sám o sebe. Rutina môže byť zlá alebo dobrá. Je to len proces, ktorého ozajstný dôvod si už ani nepamätáme, a ktorý je častokrát už neaktuálny alebo vyvrátený novodobým výskumom, presne ako pri konzumácii mäsa a otázke jeho potreby pre rozvoj.

Podvedomé ovplyvňovanie reklamou a biznisom.

Toto odôvodňovanie robíme nevedome – nevieme, že nás niečo ovplyvňuje, prípadne si to nepriznáme. Ale všadeprítomná reklama v našom okolí – televízia, časopisy, bilboardy – nás ovplyvní. Ináč by biznisy neinvestovali toľké peniaze a rozpočty do reklám. Preto vidíme šťastné kravičky na alpských lúkach v reklamách na mlieko (hoci realita je dnes už iná – kravy vo veľkochovoch napojené na mašiny, ktoré vidia denné svetlo a trávu buď len na niekoľko hodín alebo vôbec), alebo reklamy na chrumkavé a chutné hamburgre za neskutočne nízku cenu. Všade sa na nás sype názor, že konzum mäsa je dobrý, symbol luxusu, blahobytu. A preto to aj akceptujeme a nájdeme si iné odôvodnenie, prečo to robíme.

Funguje to aj na vyššie vysvetlenom názore väčšiny – reklama sa nám snaží ukázať, že to takto robí každý a je to takto dobré. Ale čo je za reklamou? Snaží sa nás niekto nasmerovať k lepšiemu životu alebo k tomu, aby sme im dali peniaze za ich produkt?

Viackrát sme tu spomenuli dôvod vs. odôvodňovanie. Dôvod je ozajstný pôvod niečoho, ktorý sa nedá vyvrátiť. Napríklad: “Potrebujeme jesť bielkoviny, pretože sú základnou stavebnou zložkou nášho organizmu.” Dôvod tam bol už predtým ako ho človek popísal slovami.

Odôvodňovanie na druhej strane je čisto ľudský výtvor. Prišlo až potom ako ľudia prišli na to, že si môžu šikovnou formuláciou argumentov odobriť istú potrebu. Odôvodňovanie je napríklad: “Potrebujem jesť mäso, pretože obsahuje bielkoviny a takto to robíme už dlho.” Zabúdame pri tomto tvrdení ale na to, že telu je jedno odkiaľ tieto bielkoviny dostane. Zabúdame na to, že všetky bielkoviny sú rastlinného pôvodu. Zvieratá, ktoré konzumeje my tento proteín získavajú z rastlín (alebo zo zvierat, ktoré konzumujú oni, ktoré konzumujú rastliny). Proteín zo zvierat sa ale u ľudí udomácnil z rôznych dôvodov – chuť, status (mäso bolo symbolom hojnosti), dostupnosť (nie všade sa dá pestovať zelenina a nedala sa ešte kúpiť ako dnes, takže zvieratá boli jednoduchším spôsobm ako získať proteín) alebo preferencia. Ale nie preto, že sme takto naprogramovaní prírodou – nie je to biologická potreba.

Odôvodňovanie má aj iný názov – konfirmačné skreslenie. Nehľadáme fakty podľa ktorých si spravíme vlastný názor, ale náš názor vytvoria vyššie uvedené vstupy (tradície, názor väčšiny, zvyky či reklama) a my si k tomu názoru potom nájdeme odôvodnenia. V skratke – nenájdeme si fakty a z nich tvoríme názory, ale získame názory, ku ktorým si nájdeme fakty, ktoré ich potvrdzujú. Čítame články, ktoré potvrdzujú náš názor, počúvame ľudí, ktorí majú podobný názor a články alebo ľudí s iným názorom zavrhneme alebo ignorujeme.

Čo z toho všetkého vyplýva?

Tak ako vegánstvo, aj jedenie mäsa – karnizmus, je slobodná voľba. Nech sú dôvody akékoľvek – robí to väčšina, robí sa to takto už stáročia, naši predkovia jedli mäso a pod., sú to len odôvodnenia slobodnej voľby ľudí, nie dôvody ich existencie – nevyhnutná potreba pre prežitie. A ľudská povaha je prv obraňovať svoje názory a neuznať chybu, až pod nátlakom silnejších argumentov a právd možno uznať že sme sa mýlili a prejsť zmenou (viď fajčenie, otroctvo atď.)

U väčšiny ľudí sa nejedná o to, že nemajú radi zvieratá a chcú ich zabiť a zjesť. Väčšina ľudí nechce vidieť zvieratá trpieť, no zároveň sú naučení a vychovaní systémom karnizmu potlačiť túto črtu a otočiť sa opačným smerom, ak ide o utrpenie zvierat. Nerobia to vedome a cielene, je to skrátka v ľudskej povahe. No sila argumentov a odhaľovanie pravdy živočíšneho priemyslu a karnizmu je každým dňom silnejšie a prominentnejšie, ruka v ruke s rastúcim počtom ľudí, ktorí si uvedomia, že ich názor nemusí byť správny a spravia zmenu k lepšiemu.

Už vieme, že nemusíme jesť mäso a živočíšne produkty, vlastne zisťujeme, že pre zdravší život je lepšie ich nejesť. Už vieme, že si takto ničíme planétu, že sa raz bude musieť niečo niekde zmeniť. Teraz už ostáva len na každom jednom z nás, či si budeme svoje zaužívané zvyky a názory odôvodňovať, alebo uznáme že sme sa mýlili a privítame zmenu k lepšiemu.

Follow Lukas:

Cestovateľ, podnikavec a milovník zvierat. Zanechal som skvelú kariéru v Londýne, aby som mohol žiť život bližší mojim ozajstným hodnotám. Od 2012 cestujem po svete, propagujem vegánstvo a žijem si slobodne - po svojom, kdekoľvek. viac na www.posveteposvojom.com